Škorpióní chvost
Škorpióní chvost | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | otvorená hviezdokopa |
Rektascenzia | 17h 53m 50s |
Deklinácia | -34° 47′ 36″ |
Vzdialenosť | 815 ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 3,3 |
Súhvezdie | Škorpión |
Fyzické charakteristiky | |
Priemer | 17 ly |
Iné označenia | NGC 6475 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 17h 53m 50s; -34° 47′ 36″
Škorpióní chvost (iné názvy: Ptolemaiova hviezdokopa, Messier 7, M 7, NGC 6475) je otvorená hviezdokopa magnitúdy +3,30 vo východnej časti súhvezdia Škorpión severne od hviezdy Lesath s uhlovými rozmermi 80,0' x 80,0'. Bola známa už v antike. Na Slovensku je ťažko pozorovateľná, ale v južných šírkach je nápadným objektom. Je najjužnejším objektom Messierovho katalógu.
Patrí medzi najjasnejšie a najnápadnejšie hviezdokopy na oblohe. Možno ju pomerne dobre vidieť aj voľným okom, a preto ju pozoroval grécky astronóm, matematik a geograf Klaudios Ptolemaios (90 – 160 n. l.) už v roku 130 n. l. Nesie po ňom meno Ptolemaiova hviezdokopa. Niekedy sa nazýva aj Škorpiónov chvost, lebo Ptolemaios ju opisoval ako „hmlovinu, ktorá nasleduje za žihadlom škorpióna“. Táto hviezdokopa na ploche o zdanlivom priemere 70´ obsahuje do 80 hviezd. Najjasnejšie z nich dosahujú vyše 6. magnitúdy, takže táto hviezdokopa sa hľadá pomerne ľahko. Ďalších 80 hviezd presahuje 10. magnitúdu. Skutočný priemer tejto hviezdokopy je 17 svetelných rokov a je od nás vzdialená 815 svetelných rokov.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Škorpión, s. 275 – 276.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škorpióní chvost