Preskočiť na obsah

A Streetcar Named Desire (film z roku 1951)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
A Streetcar Named Desire

Základné informácie
Originálny názov A Streetcar Named Desire
Žáner dráma
Dĺžka 122 minút
Štát USA
Pôvodný jazyk angličtina
Rok 1951
Dátum uvedenia USA 18. september 1951
Spoločnosť Warner Bros.
Rozpočet 1 800 000 $[1]
Zárobok 8 000 000 $[2]
Ocenenia Oscar za najlepšiu hlavnú herečku
Oscar za najlepšiu vedľajšiu herečku
Oscar za najlepšieho vedľajšieho herca
Oscar za najlepšiu čiernobielu výpravu
Filmový štáb
Réžia Elia Kazan
Scenár Tennessee Williams
Produkcia Charles K. Feldman
Hudba Alex North
Kamera Harry Stradling
Strih David Weisbart
Herecké obsadenie
Obsadenie Vivien Leigh
Marlon Brando
Kim Hunter
Karl Malden
Ďalšie odkazy
Commons A Streetcar Named Desire
IMDb
ČSFD

A Streetcar Named Desire je americká dráma z roku 1951 s Vivien Leigh a Marlonom Brandonom v hlavných úlohách. Snímka bola natočená na motívy Pulitzerovou cenou ocenenej a rovnomennej divadelnej hry Tennesseeho Williamsa z roku 1947, ktorá sa po slovensky volá Električka zvaná Túžba. Filmová adaptácia získala z 12 nominácií štyroch Oscarov[3] a jeden Zlatý glóbus[4].

Dej

[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

New Orleans, železničná stanica. "Povedali mi, že mám nastúpiť do električky zvanej Túžba[5]," žiada osamelá žena námorníka o správne nasmerovanie. Touto vetou začína jedna z najslávnejších adaptácií románu Tennesseeho Williamsa Električka zvaná Túžba.

Južanská kráska Blanche DuBois prichádza do New Orleansu navštíviť mladšiu sestru Stellu, ktorá si vzala hrubého a jednoduchého Stanleyho Kowalského. Príbytkom manželov je vydesená. Dve miestnosti nemajú medzi sebou dokonca ani stenu, len prostý špinavý záves. Blanche nedokáže pochopiť, ako dievča dobrého vychovania dokázala klesnúť tak nízko. Blanche posadnutá dlhými a horúcimi kúpeľmi odpočíva vo vani, keď sa Stanley snaží vyčmuchať v osobných veciach dokumenty o predaji domu. Je presvedčený, že Blanche svoju sestru obrala o dedičstvo. Stella sa tomu snaží zabrániť, ale na silu statného mladého muža nemá. Okrem toho čakajú dieťa, ale Blanche to ešte neoznámili. Stella si je vedomá nervovej lability a psychickej nevyrovnanosti sestry, preto sa snaží byť jemná a ohľaduplná. Na rozdiel od svojho muža.

V byte u Kowalských sa pravidelne hráva partička pokru. Prichádzajú Stanleyho kamaráti, medzi ktorými je aj Mitch, najslušnejší z nich. Sestry si vyšli na večerné predstavenie, ale vrátili sa skôr, než muži dokončili hru. V silnom podnapitom stave sa prejavuje Stanleyho agresívna povaha. Mitch sa zoznamuje s Blanche a navzájom okúzlia jeden druhého. Nezhovárajú sa dlho, Mitch totiž žije s chorou matkou a musí sa vrátiť. Stelle dôjde trpezlivosť a všetkých vyhodí, aby si mohla odpočinúť. To Stanleyho nahnevá natoľko, že ju zmláti. Stella utečie k susedke Eunice žijúcej nad nimi. Blanche je šokovaná. Chlapci dajú Stanleyho pod studenú sprchu, aby sa prebral a uvedomil si vážnosť svojho konania. Po krátkom otriezvení vybehne pred dom a kričí do noci meno manželky. S plačom a na kolenách ju prosí, aby sa vrátila. Stella podľahne.

Blanche trpí halucináciami, v ktorých sa hudba mieša s hlasmi. Túžiac po láske a objatí sa zbližuje s Mitchom. Idú spolu na tancovačku a tam mu vyrozpráva svoj príbeh. Bola kedysi vydatá, ešte keď bola veľmi mladá. Muž Allen ju miloval a ona jeho. Jedného večera, keď sa pohádali, sa Allen zastrelil. Historka sa veľmi dotkne Mitcha, ktorý je citlivým a gavalierskym partnerom. Chce Blanche pobozkať, ale ona sa bráni.

Stanley si zistil, čo Blanche robila v minulosti. Všetkým tvrdila, že je učiteľkou anglického jazyka, a že si potrebovala odpočinúť vzhľadom ku svojej chorobe. Pravda je však taká, že v mieste predošlého pobytu na ňu ľudia spomínajú ako na bláznivku a hysterku. Dokonca vypátral, že Blanche nedala výpoveď sama od seba, ale že sa zaplietla so sedemnásťročným študentom a preto ju vyhodili.

Stella pripraví sestre narodeninovú oslavu a pozve aj Mitcha. Dievčatá netušia, že nepríde, pretože mu Kowalski prezradil pravdu o Blanche. Ta je Mitchovým chovaním rozrušená. Od Stanleyho dostáva autobusový lístok na návrat do Laurel, kde žila predtým. Tým jej dal prakticky najavo, že má vypadnúť. Stella sa snaží sestru upokojiť, ale ta sa schová v kúpeľni. Na Stellu prídu pôrodné bolesti a tak Kowalskí odchádzajú do nemocnice a Blanche zostáva sama v byte. Nahnevaný Mitch prichádza za ňou. Pohádajú sa a Blanche stále verí, že si ju vezme. To on odmieta, a preto v hysterickom záchvate začne Blanche kričať. Mitch radšej utečie. Opitý Stanley sa po narodení syna vracia domov a nájde Blanche v patetickom kostýme a s bižutériou na hlave, ako kráča po byte a mumlá si čosi pre seba. Začne do nej rýpať a psychicky ju deptať. Blanche sa začína báť a tuší, že Stanley jej chce čosi urobiť. Znásilni ju.

Po návrate z nemocnice sa Stella tvári, akoby sa nič nestalo. Vie, čo Stanley urobil, ale tiež vie, že jej sestra potrebuje odbornú pomoc. Kowalski s kamarátmi hrajú poker, Stella pomáha Blanche pobaliť si veci. Väčšinou ide o staré šaty a lacnú bižutériu. Blanche si vo svojej chorobe rada hrala na aristokratku, ktorá je dokonca mladšia, než jej sestra. Prichádza doktor a Blanche verí, že odchádza s novým bohatým nápadníkom. Keď však zistí, že je oklamaná, dostáva záchvat a nervovo sa zrúti. Hospitalizácia sa už nedá odvrátiť. Hneď po odchode Blanche berie Stella syna a odchádza k susedke s tým, že opúšťa svojho neohrabaného a krutého manžela. Film končí jeho zúfalým nariekaním a vykrikovaním Stellinho mena.

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Obsadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V divadelnej hre na Broadwayi hrali deviati herci z filmovej verzie vrátane Marlona Branda, postavu Blanche DuBois však hrala Jessica Tandy; réžie sa ujal Elia Kazan.
  • Broadwayská verzia mala premiéru v Divadle Ethel Barrymore 3. decembra 1947 a celkovo sa hrala 855krát.
  • Vivien Leigh už postavu Blanche hrala a to v londýnskej adaptácii pod režisérskou taktovkou manžela Laurenca Oliviera.
  • Film natáčali 36 dní.
  • V roku 2007 Americký filmový inštitút označil tento film ako 47. najlepší v histórii.
  • V čase nakrúcania boli električky nazývané "Túžba" nahradené autobusmi, ale tie pôvodné sa stále používali v iných častiach mesta. Miestne orgány však povolili ich zapožičanie produkcii pre úvodnú scénu.
  • Električka zvaná Túžba bol prvým filmom, ktorý získal nominácie na Oscara vo všetkých štyroch hereckých kategóriách; zároveň prvým, ktorý získal troch hereckých Oscarov (Leigh, Hunter, Malden).
  • Elia Kazan sa bránil myšlienke filmovej verzie, pretože všetko, čo dosiahnúť chcel, sa mu podarilo v divadelnej verzii. Až po prosbách Tennesseeho Williamsa Kazan ponuku prijal.
  • Postava Blanche bola pôvodne ponúknutá Olivii de Havilland, tá však mala prehnané finančné nároky.
  • Vivien Leigh mala v čase natáčania 36 rokov, preto ju maskéri museli urobiť staršou.
  • Medzitým čo Vivien Leigh nakrúcala Električku, jej manžel Laurence Olivier nakrúcal v Hollywoode film s Jennifer Jones Carrie.

Natáčanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Producenti filmu sa rozhodli vymeniť divadelnú Blanche v podaní Jessicy Tandy za Vivien Leigh. Predpokládali, že úspech herečky Leigh po veľkofilme Odviate vetrom z roku 1939 by mohol prilákať viac divákov. Marlon Brando bol však na začiatku kariéry, svoje publikum si práve získaval.

Výprava a dekorácie sa vytvorili prevažne v hollywoodských interiéroch, ale niektoré scény sa nakrúcali v New Orleans (napríklad scéna príchodu Blanche, alebo jej čakanie na električku "Desire"). Režisér nechal nainštalovať do bytu Kowalských pohyblivé steny, aby s každou ďalšou scénkou zmenšil izbu. Tým vytvoril dojem väčšej klaustrofóbie a zároveň tým vystupňoval šialenstvo Blanche.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Vivien Leigh ako Blanche DuBois
Marlon Brando ako Stanley Kowalski
Autor predlohy a zároveň scenára Tennessee Williams

Oscar

[upraviť | upraviť zdroj]

Ceny

[upraviť | upraviť zdroj]

Nominácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatý glóbus

[upraviť | upraviť zdroj]

BAFTA

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Najlepšia britská herečka – Vivien Leigh (USA) (cena)
  • Najlepší film na základe akejkoľvek predlohy – Charles K. Feldman (USA) (nominácia)

MFF Benátky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Špeciálna cena poroty – Elia Kazan (cena)
  • Volpiho pohár za najlepšiu herečku – Vivien Leigh (cena)
  • Zlatý lev – Elia Kazan (nominácia)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ A Streetcar Named Desire (1951) http://www.dvdmg.com/streetcarnameddesire.shtml; Pridané: 17. 4 2011
  2. ↑ Box office / business for A Streetcar Named Desire http://www.imdb.com/title/tt0044081/business; Pridané: 17. 4 2011
  3. ↑ A Streetcar Named Desire (1951) http://www.ropeofsilicon.com/movie/streetcar_named_desire; Pridané: 17. 4 2011
  4. ↑ Nominácie filmu A Streetcar Named Desire na Zlatý glóbus http://thegoldenglobes.com/movie/streetcar_named_desire.html Archivované 2012-01-19 na Wayback Machine; Pridané: 17. 4 2011
  5. ↑ Citácie filmu A Streetcar Named Desire http://www.shmoop.com/streetcar-named-desire/mortality-quotes.html Archivované 2011-01-26 na Wayback Machine; Pridané: 17. 4 2011

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=A_Streetcar_Named_Desire_(film_z_roku_1951)&oldid=7809781“