Adenomyóza maternice
| Adenomyóza maternice | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | N80: Endometrióza N80.0: Endometrióza maternice, adenomyóza (odkaz) |
| Klinický obraz | |
| Postihnutý systém | maternica |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Adenomyóza maternice alebo endometriosis genitalis interna je nenádorové ochorenie. Postihuje hlavne ženy v plodnom veku staršie ako 30 rokov, ktoré viackrát rodili (multipary). Často sa vyskytuje v kombinácii s endometriózou a leiomyómom maternice.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Adenomyóza je nenádorové ochorenie, ktoré vzniká následkom presunu normálnej žľazovej výstelky dutiny maternice (endometrium) do vrstvy svaloviny (myometrium).[1] Žľazové tkanivo postupne vrastá stále hlbšie do svalovej vrstvy a na rozdiel do endometria u neho nedochádza k typickým cyklickým zmenám v rámci menštruačného cyklu. Príčina takéhoto správania endometria nie je známa, uvažuje sa o vplyve estrogénu a mechanickej príčine (opakované pôrody) v zmysle poškodenia bazálnej membrány ako fyziologickej bariéry medzi sliznicou a svalovinou maternice.
Príznaky
[upraviť | upraviť zdroj]Príznaky tohoto ochorenia sú veľmi málo špecifické, preto sa naň v diferenciálnej diagnostike nemyslí. Až donedávna sa diagnóza stanovila až po hysterektómii histologickým vyšetrením [2], dnes ju s pomerne značnou istotou dokáže určiť vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI).
K najčastejším príznakom patrí nepravidelné a silné menštruačné krvácanie a bolesti v oblasty panvy. Pri gynekologickom vyšetrení sa zistí často difúzne zväčšená maternica. Časť žien nemusí mať žiadne príznaky – stupeň klinických ťažkostí závisí od hĺbky invázie žľazového tkaniva do svaloviny.
Diagnostika
[upraviť | upraviť zdroj]Histologické vyšetrenie
[upraviť | upraviť zdroj]Adenomyóza môže byť ložiskovitá alebo difúzna, makroskopicky spôsobuje zhrubnutie myometria a zmenu konfigurácie jeho svalových buniek. Ďalším typickým znakom bývajú cystické a hemoragické (ložiská zakrvácania) v svalovine maternice. Mikroskopickým dôkazom je prítomnosť žľazového tkaniva endometria v myometriu. Častejšie postihuje zadnú stenu, naopak prakticky nikdy krčok maternice.
Ultrasonografia
[upraviť | upraviť zdroj]Význam má najmä USG transvaginálnym prístupom. Okrem zväčšenej maternice zobrazí utrazvuk asymetrické zhrubnutie myometria, zle rozoznateľnú hranicu medzi endometriom a myometriom, cystické ložiská v myometriu a echogénne drobné ložiská alebo pruhy v myometriu (žľazové tkanivo vrastajúce do svaloviny). Typické je tiež zvýraznenie vaskularizácie.[3]
Magnetická rezonancia
[upraviť | upraviť zdroj]MRI je metódou prvej voľby v diagnostike adenomyózy. Zásadnou vyšetrovacou sekvenciou je T2 váženie v sagitálnej rovine. Zobrazuje sa v podobe neostro ohraničeného ložiskového alebo difúzneho zhrubnutia hypointenznej junkčnej zóny, čo je obrazovým prejavom hyperplázie hladkej svaloviny ako reakcie na vrastajúce žľazové tkanivo. Diagnóza adenomyózy je vysoko pravdepodobná, ak je hrúbka junkčnej zóny väčšia alebo rovná 12 mm; naopak ju možno vylúčiť, ak je hrúbka 8 a menej mm. U cca 50% pacientov možno v T2 vážení identifikovať hyperintenzné ložiská, prúžky a/alebo drobné cysty; zriedkavejšie sú drobné T1 hyperintenzné ložiská (drobné krvácania, pre adenomyózu typické).[4]
Magnetická rezonancia dokáže odlíšiť difúznu od ložiskovej adenomyózy, i ložiskovú adenomyózu od leiomyómu maternice (na rozdiel od myómu ložisko adenomyózy len minimálne deformuje dutinu maternice alebo kontúru jej povrchu, má neostré kontúry, pseudokapsulu len výnimočne). Podanie kontrastnej látky diagnostickú presnosť nezvyšuje.[5]
Počítačová tomografia
[upraviť | upraviť zdroj]Počítačová tomografia nedokáže identifikovať adenomyózu, zobrazí iba zväčšenú maternicu.
Liečba
[upraviť | upraviť zdroj]Hysterektómia
[upraviť | upraviť zdroj]Hysterektómia je dnes považovaná za definitívnu liečbu adenomyózy, no najmä u mladších žien, ktoré si chcú zachovať plodnosť sa uprednostňuje aspoň dočasne konzervatívna (farmakologická) liečba.
Konzervatívne prístupy
[upraviť | upraviť zdroj]Lieky odstraňujú príznaky, najčastejšie je tlmenie bolestí nesteroidnými antireumatikami. Pri poruchách menštruačného cyklu sa nasadzuje hormonálna liečba. Účinné je zavedenie vnútromaternicového telieska, z ktorého sa postupne uvoľňuje levonorgestrel.[6] Radikálnejším zákrokom je ablácia endometria, využitie embolizácie arteria uterina je zatiaľ v štádiu výskumov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ferenczy A. et all. Pathophysiology of adenomyosis. Hum Reprod Update 4 (1998): 312–22.
- ↑ Azziz R et all. Adenomyosis: current perspectives. Obstet Gynecol Clin North Am 16 (1989): 221-35.
- ↑ Reinhold C. et all. Diffuse uterine adenomyosis: morphologic criteria and diagnostic accuracy of endovaginal sonography. Radiology 197 (1995): 609–14.[1]
- ↑ Baert AL, Knauth M, Sartor K. MRI and CT of the Female Pelvis. Springer, 2007.
- ↑ Hricak H. et all. MR imaging in the evaluation of benign uterine masses: value of gadopentetate dimeglumine-enhanced T1-weighted images. Am J Roentgenol 158 (1992): 1043–50 [2] Archivované 2010-04-05 na Wayback Machine
- ↑ Fedele L. et all. Treatment of adenomyosis-associated menorrhagia with a levonorgestrel-releasing intrauterine device. Fertil Steril 68(1997):426–29.[3]