Alain Poher
| Alain Poher | ||||||||
 | ||||||||
| Úradujúci prezident Francúzska Spoluknieža Andorry | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 3. apríl 1974 – 27. máj 1974 | ||||||||
| ||||||||
| Úradujúci prezident Francúzska Spoluknieža Andorry | ||||||||
| V úrade 28. apríl 1968 – 20. jún 1969 | ||||||||
| ||||||||
| Predseda Európskeho parlamentu | ||||||||
| V úrade 7. marec 1966 – 11. marec 1969 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 17. apríl 1909 Ablon-sur-Seine, Francúzsko | |||||||
| Úmrtie | 9. december 1996 (87 rokov) Paríž, Francúzsko | |||||||
| Politická strana | Ľudové republikánske hnutie (pred 1967) Demokratický stred (1967-1976) Stred sociálnych demokratov (1976-1995) Demokratická sila (1995-1996) | |||||||
| Národnosť | Francúz | |||||||
| Vierovyznanie | Rímskokatolík | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Henriette Tugler | |||||||
| Deti | Marie-Agnès Marie-Therese | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Alain Poher (multimediálne súbory) | |||||||
Alain Poher (* 17. apríl 1909, Ablon-sur-Seine, Francúzsko – † 9. december 1996, Paríž) bol francúzsky politik, dvakrát dočasný prezident Francúzska a predseda Senátu v rokoch 1968 až 1992. V rokoch 1966 až 1969 bol predsedom Európskeho parlamentu.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa francúzskej ústavy z roku 1958 predseda senátu preberá prezidentské právomoci i povinnosti v prípade prezidentovej rezignácie alebo smrti a stáva sa dočasnou hlavou štátu do usporiadanie volieb a uvedenia nového prezidenta do úradu.
Poher sa prvý raz stal dočasným prezidentom 29. apríla 1969, po rezignácii Charlesa de Gaulla. V nasledujúcich prezidentských voľbách kandidoval. Čiastočne z dôvodu absencie dlhodobej straníckej príslušnosti ho v druhom kole porazil Georges Pompidou a on sa znovu ujal výlučne senátneho predsedníctva po Pompidouovej prísahe 20. júna 1969. Pompidou však zomrel vo funkcii 2. apríla 1974, necelých šesť rokov po voľbách (do roku 2000 prezidentský mandát sedem rokov) a Poher sa opäť stal dočasným prezidentom až do prísahy víťaza nasledujúcich volieb, Valéry Giscarda d’Estainga 27. mája 1974.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- David Ouvrard, Alain Poher : l’autre force tranquille, L’Harmattan, 2011
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alain Poher na českej Wikipédii.