Preskočiť na obsah

Alija

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Židovská migrácia v rokoch 1948-2007

Alija (hebrejsky: עלייה, doslova "cesta nahor", "výstup") je židovská migrácia do Palestíny a neskôr Izraela.

Je veľmi špecifickým druhom migrácie. Vo veľkom rozsahu sa začína od 80. rokov 19. storočí a prebiehala v jednotlivých vlnách. Tie sa od seba navzájom líšili nielen miestom pôvodu migrujúcich, ale aj ich spoločenským postavením, ideológií a dôvodmi pre migráciu. Jedným z hlavných dôvodov pre imigráciu do osmanskej a neskôr britskej Palestíny bol rastúci antisemitizmus, perzekúcie Židov a protižidovské pogromy. Vzájomná rôznorodosť jednotlivých vĺn je aj dôvodom pre ich rozdelenie do jednotlivých vĺn.

Prvá alija

[upraviť | upraviť zdroj]

Takzvaná prvá Alija prebiehala v rokoch 18821904. Bola reakciou na pogromy v cárskom Rusku a do Palestíny počas nej odišlo na 25 000 ľudí. Táto migračná vlna nebola výrazne ideologicky motivovaná a jej členovia po príchode do Palestíny pracovali predovšetkým ako poľnohospodári, zakladali nové osady (napríklad Rišon le-Cion) a bežne najímali Arabmi ako lacnú pracovnú silu.

Druhá alija

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá Alija, pre budúci Izrael kľúčová, prebiehala od roku 1904 do prvej svetovej vojny, ktorá vypukla v roku 1914. Bola reakciou na ďalšiu vlnu pogromov v Rusku, ktorá bola dôsledkom neúspešnej revolúcie. Ľudia, ktorí v tejto aliji prišli boli oveľa lepšie pripravení na drsné podmienky, ktoré Palestína poskytlo a boli oveľa viac ideologicky ovplyvnení (predovšetkým socializmom). Je možné povedať, že táto Alija na územie dnešného Izraela "priviezla" všetky ideológie, ktoré sa tam dnes nachádza (ortodoxnú, socialistickú atď.)

Tretia alija

[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia Alija prebiehala od konca prvej svetovej vojny až do roku 1923. Išlo predovšetkým o migráciu z východnej Európy (Rusi, Poliaci) a jej rozsah bol približne 35 000 ľudí. Stál za ňou rastúci nacionalizmus v Európe, ktorý bol dôsledkom novo vznikajúcich národných štátov po svetovej vojne. Vplyv môže mať aj Balfourova deklarácia z roku 1917, v ktorej sa vláda Jeho veličenstva zaviazala vytvoriť v Palestíne „židovskú národnú domovinu“. Medzi ďalšími príčinami smerovania migrácie do Palestíny bolo zavedenie imigračných kvót v Spojených štátoch a boľševická revolúcia v Rusku v roku 1917. Členovia druhej a tretej Alije sú vnímaní ako budovatelia a kibucníci.

Štvrtá alija

[upraviť | upraviť zdroj]

Štvrtá Alija prebiehala v rokoch 19241930 a do Palestíny počas nej prišlo na 80 000 ľudí prevažne z Poľska. Od predchádzajúcich dvoch migračných vĺn sa líšila menším dôrazom na socialistickú ideológiu a práve medzi príslušníkmi tejto vlny získal množstvo prívržencov revizionistický sionista Vladimir Žabotinskij. Tí ľudia, ktorí prichádzali z veľkých poľských miest prinášali rozvoj palestínskym mestám, pretože sa na rozdiel od predchádzajúcich migračných vĺn usadzovaniu v poľnohospodárskych oblastiach.

Piata alija

[upraviť | upraviť zdroj]

Piata Alija bola z praktického hľadiska zásadná pre budúci Izrael. Prebiehala v rokoch 19331939, teda pred vypuknutím druhej svetovej vojny a 230 000 ľudí, ktorí počas nej prišli, pochádzali prevažne z Nemecka. Dôvodom príchodu do Izraela bola prakticky nemožná imigrácia do Spojených štátov a iných anglosaských krajín (Kanada, Austrália, JAR, …), silnejúca protižidovská kampaň v nacistickom Nemecku a zavedenie norimberských zákonov. Piata Alija je charakterizovaná ako intelektuálna Alija, pretože počas nej prichádzala predovšetkým nemecká inteligencia (architekti, lekári, právnici, akademici, …). Vďaka tomu sa zakladajú univerzity (Hebrejská univerzita v Jeruzaleme alebo Technion v Haife) a vďaka prílivu kapitálu na mandátnu Palestínu nedopadá v takom rozsahu hospodárska kríza.

Do vzniku Izraela v máji 1948 sa uskutočnila ešte jedna dôležitá Alija priamo počas druhej svetovej vojny aj po nej, a to takzvaná Alija Bet. Išlo o ilegálnu imigráciu, ktorá bola britskou mandátnou správou pokutovaná. Spojené kráľovstvo totiž ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny v dôsledku palestínskeho povstania (1936-1939) v Mandáte vydali takzvanú MacDonaldovu bielu knihu, známu aj ako Biela alebo Čierna kniha, ktorá obmedzovala židovskú imigráciu do Palestíny a stanovila kvóty pre prisťahovalcov.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]