Alternatíva pre Nemecko
| Alternatíva pre Nemecko | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | AfD |
| Založenie | 6. február 2013 |
| Predseda | Tino Chrupalla Alice Weidelová |
| Volebný výsledok | 10,4% (SV 2021) 15,89% (Voľby do EP 2024) |
| Ideológie | krajná pravica euroskepticizmus národný konzervatizmus pravicový populizmus |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Európa suverénnych národov |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Berlín, Nemecko |
| Farby | svetlomodrá |
| Web | https://www.alternativefuer.de/ |
Alternatíva pre Nemecko (nem. Alternative für Deutschland, skratka AfD) je nemecká krajne pravicová[1][2][3][4][5][6] politická strana založená 6. februára 2013, ktorá sa zaraďuje medzi strany euroskeptické a národnekonzervatívne. Je známa pre svoje xenofóbne a anti-islamské prejavy,[1] niektorí jej členovia propagujú neonacistické myšlienky a používajú nacistické výrazy.[4][6]
Vývoj Alternatívy pre Nemecko
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby 2013 a 2017
[upraviť | upraviť zdroj]Do Nemeckého spolkového snemu (Bundestagu) sa AfD prebojovala vo voľbách 24. septembra 2017 so ziskom 5,9 milióna hlasov, to bolo 12,6% všetkých odovzdaných platných hlasov voličov. Stala sa tak tretou najsilnejšiou politickou stranou v celom Nemecku po CDU/CSU a SPD. Má teraz 92 poslancov zo 709. Pôvodne to bolo 94 poslancov, no dvaja zo strany odíšli.
Vo voľbách v roku 2013, ktoré sa konali len sedem mesiacov po vzniku strany, zostala so ziskom 4,7% tesne pod päťpercentnou hranicou), uspela však vo voľbách do europarlamentu v roku 2014 so ziskom 7 mandátov a rovnako v roku 2014 tiež získala kreslá v saskom, brandenburskom a durínskom parlamente. Od roku 2015 má zastúpenie aj v parlamentoch Hamburgu[7] a Brém.[8] V roku 2016 sa vo voľbách do krajinských parlamentov prebojovala vo všetkých štyroch prípadoch - v Porýní-Falcku, Bádensku-Württembersku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku. V Sasku-Anhaltsku získala AfD 24,4 percenta hlasov, čo je jej doterajšie volebné maximum.
Založenie strany a dôležití funkcionári
[upraviť | upraviť zdroj]Za zakladateľa strany je považovaný hamburský profesor ekonómie Bernd Lucke, ktorý ju založil v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne, kedy sa jej kľúčovou myšlienkou stalo presvedčenie o neudržateľnosti eurozóny, v čom sa strana odlišovala od všetkých vtedajších nemeckých mainstreamových strán. Lucke stranu opustil začiatkom júla 2015 po tom, čo delegáti na zjazde v Essene dali vo voľbe viac hlasov Frauke Petryovej, čo Lucke vnímal ako posun k xenofóbnym, krajne pravicovým a proruským pozíciám. Spolu s ním odíšla aj väčšina europoslancov strany - v strane zostali len dvaja zo siedmich.[9]
Taktiež Frauke Petryová odíšla z AfD, a to 29. septembra 2017. Jediným predsedom strany je teraz Jörg Meuthen. Dôležitými funkcionármi strany sú Alexander Gauland a Alice Weidelová, spolupredsedovia poslaneckého klubu v Bundestagu. Poslancom v Berlíne je tiež Paul V. Podolay, ktorý sa narodil roku 1946 v Bratislave. V Nemecku žije od roku 1982.
Volebné výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby do Spolkového snemu
[upraviť | upraviť zdroj]| Voľby | Počet hlasov | Podiel v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 2013 | 0 / 631 | ||
| 2017 | 94 / 709 | ||
| 2021 | 83 / 735 |
Európske voľby
[upraviť | upraviť zdroj]| Voľby | Počet hlasov | Podiel v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 2014 | 7 / 96 | ||
| 2019 | 11 / 96 | ||
| 2024 | 15 / 96 |
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mapa podielu druhých hlasov pre stranu AfD vo voľbách do spolkového snemu 2013 -
Vyznačené spolkové krajiny, v ktorých má AfD zastúpenie v krajinských snemoch
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b WILDMAN, Sarah. Meet the far-right party that's bringing racism and xenophobia back to Germany [online]. Vox, 2017-09-26, [cit. 2019-05-12]. Dostupné online.
- ↑ MEANEY, Thomas. The New Star of Germany’s Far Right. Newyorker, 2016-09-26. Dostupné online [cit. 2019-05-12]. ISSN 0028-792X. (po anglicky)
- ↑ CONNOLLY, Kate. Extreme-right wing of Germany's AfD placed under surveillance. The Guardian, 2019-01-15. Dostupné online [cit. 2019-05-12]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
- ↑ a b WELLE (WWW.DW.COM), Deutsche. AfD: What you need to know about Germany's far-right party | DW | 24.09.2017 [online]. DW.COM, [cit. 2019-05-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Germany steps up monitoring of far right. BBC News, 2019-01-15. Dostupné online [cit. 2019-05-12]. (po anglicky)
- ↑ a b AMANN, Melanie; DIEHL, Jörg; KNOBBE, Martin. German Right-Wing Populists: Domestic Intelligence Report Highlights AfD Extremism. Spiegel Online, 2019-01-23. Dostupné online [cit. 2019-05-12].
- ↑ SPD gewinnt deutlich - Hansestadt steuert auf Rot-Grün zu [online]. Focus.de, 16.2.2015, [cit. 2016-04-02]. Dostupné online.
- ↑ Bürgerschaftswahl in Bremen: Alle Ergebnisse [online]. Spiegel, 10.5.2015, [cit. 2016-04-02]. Dostupné online.
- ↑ RICHARD, Seemann. Otec Alternativy pro Německo opustil její řady [online]. Český rozhlas, 2015-7-13, [cit. 2016-04-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alternatíva pre Nemecko
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alternativa pro Německo na českej Wikipédii.