Preskočiť na obsah

Alula Australis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alula Australis
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Veľká medvedica
Rektascenzia 11h 18m 11s
Deklinácia 31° 31′ 45″Súradnice: Hviezdna mapa 11h 18m 11s; 31° 31′ 45″
Zdanlivá magnitúda (V) 3,79 (4,32/4,84)
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ G0 Ve/G0 Ve
U-B farebný index 0,04
B-V farebný index 0,59
R-I farebný index -
Typ premennosti ?
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)-15,0 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: -429 mas/r
Dek.: -587 mas/r
Paralaxa (π)119.51 ± 0.79 mas
Vzdialenosť27.3 ± 0.2 ly
(8.37 ± 0.06 pc)
Absolútna magnitúda (MV)4,71/5,23
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 1,05/0,90 M
Polomer 1,01/0,78 R
Svietivosť 1,1/0,67 L
Teplota ~5 900/5 900 K
Metalicita 0,98/0,76
Rotácia 3 km/s
Vek 6 × 109 rokov
Orbitálne charakteristiky spoločníka
Spoločník Alula Australis Bb
Perióda (P) 59,84 rokov
Veľká polos (a) 2,53"
Excentricita (e) 0,414
Uhol sklonu dráhy (i) 122,65°
Výstupný uzol (Ω) 101,59 (vzostupný)°
Periastrón epocha (T) 1935,17
Iné označenia
Ksi UMa, Alula Australis, 53 Ursae Majoris, Gl 423 A/B, HR 4374/4375, BD +32°2132, HD 98230/98231, LHS 2390/2391, LTT 13045, GCTP 2625.00, SAO 62484, LFT 790, ADS 8119, CCDM 11182+3132, Σ 1523, HIP 55203.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Alula Australis (arab. al-watba al-'úlā – prvý skok gazely; lat. australis – južný) alebo Xi Ursae Majoris (ξ UMa/ξ Ursae Majoris) je hviezdny systém v súhvezdí Veľká medvedica. Je to štvorhviezda celkovej zdanlivej jasnosti 3,79m. V sústave obiehajú okolo spoločného ťažiska dve spektroskopické dvojhviezdy[1][2] zdanlivej jasnosti 4,32m a 4,84m, spektrálneho typu G0, triedy svietivosti V, s povrchovou teplotou 6 000 K, vzdialené od seba 20,17 AU, s periódou 59,74 roka. Hviezdy v jasnejšej dvojhviezde majú periódu obehu 669,15 dní, v menej jasnej 4 dni.[1] Ich odstup sa od roku 1992, kedy dosiahol minimum, opäť zväčšuje. Obe zložky sú zlatožltej farby, preto sa občas nazývajú aj „nebeské diamanty“.[2]

Sústava je vzdialená od Zeme približne podľa starších údajov približne 27,3 ly,[1] podľa novších 29 ly.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Kolektív autorov. Encyklopédia astronómie. Redakcia Šéfredaktor: Ján Mojžiš, Vedecký redaktor: Jozef Tremko; ilustrácie Zdenka Ferechová, Dušan Kalmančok, Ján Štohl; zostavovatelia: Anton Hajduk, Ján Štohl. prvé. vyd. Bratislava : Obzor, 1987. 760 s. 65-045-87 EAS.
  2. a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Veľká medvedica, s. 49 – 53.