Amon
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Amon
Boh Amon s korunou s dvoma dlhými perami, žezlom vas a symbolom anch
„Skrytý“, jedno z najvýznamnejších staroegyptských božstiev, boh všetkého skrytého a nezjaveného
Ideogram
|
Amon (staroeg. jmn)
Ďalšie formy mena
| Koptské formy mena | Αμουν |
|---|---|
| Grécke formy mena | Ἄμμων |
Amon (staroeg. jmn; starogr. Ἄμμων) bol hlavným bohom uctievaným v staroegyptskom meste Veset (Téby, 4. hornoegyptský kraj, dnes Karnak a Luxor), stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov. Bol jedným z najvyšších egyptských bohov a v období Novej ríše, keď Veset bol hlavným mestom Egypta, bol najvyšším štátnym bohom.
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Postavenie najvyššieho boha v egyptskom panteóne dosiahol Amon pomerne neskoro. Ešte ku koncu obdobia Starej ríše bol bezvýznamným bohom, o ktorom bolo sotva čo počuť, a jeho pôvod ostal dodnes zahalený tajomstvom. Niektorí egyptológovia ho považujú za pradávneho miestneho boha, známeho len v jednom z krajských centier – meste Veset. Iní v ňom vidia vesetskú obmenu boha Mina so susedného Gebu (Koptos, 5. hornoegyptský kraj), s ktorým ho spájala funkcia boha plodnosti a vysoká dvojitá perová koruna. Podľa ďalších ho prevzali vesetskí kňazi z Chemenu (Hermopolis Magna, 15. hornoegyptský kraj), kde bol bohom vzduchu, pričom nahradili jeho pôvodnú manželku Amaunet miestnou bohyňou Mut a pridali mu k nej syna Chonsa.
Bezpečné poznatky máme o ňom až zo začiatku Strednej ríše, kde pod jeho štandardami vyviedli vesetskí miestni vládcovia Egypt zo stáročného rozkladu. Ich víťazstvo povýšilo Amona medzi najvýznamnejších bohov. Prvenstvo mu však vydobyli až králi Novej ríše, ktorí oslobodili Egypt z cudzej hyksóskej nadvlády a z Veset urobili hlavné mesto krajiny.
Amonova pozícia nezávisela vždy od moci vesetských panovníkov. Kým vládli nad celým Egyptom a rozsiahlymi zahraničnými dŕžavami, bol „bohom nad všetkými bohmi“, keď ich moc upadla a nakoniec sa obmedzila na Veset, stal sa opäť bohom lokálneho významu. Postavenie najvyššieho boha si udržal zhruba 500 rokov, ktoré patria medzi najslávnejšie v dejinách Egypta.
Na svojej ceste za prvenstvom postupoval Amon tradičným a osvedčeným spôsobom: za vojskami kráľov z Vesetu a pod ochranou ich hodnostárov. Technickú stránku tohto procesu mali na starosti vesetskí kňazi, ktorí pričleňovali k Amonovi zložitými teologickými konštrukciami rôznych iných bohov a napokon ich s ním spojili. Pritom sa vyrovnali aj s takými problémami, aké predstavovala konfrontácia Amona so starými najvyššími bohmi Reom a Ptahom. Rea najprv mechanicky pripojili k Amonovi a vytvorili tak boha Amona-Rea, ktorý potom splynul v jedinú božskú osobnosť Amenrea. Re pritom nestratil svoju funkciu boha Slnka, ale preniesol ju aj na Amona, a tak k nemu pripojili i boha ranného slnka Harachteja, ktorý už predtým splýval s Reom, takže vznikol boh Amenre-Harachtej. Navyše k nemu pripojili Reovho otca Atuma, čím vznikol boh Amenre-Harachtej-Atum, a to ako jediná (trojjediná) božská osobnosť. Pritom pôvodné zložky jeho osoby vyhlásili za rôzne formy jeho prejavu, resp. za jeho rôzne funkcie. Ako vidieť, vedeli si poradiť, a to aj v prípade boha Ptaha, kde stáli pred zložitejším problémom. Keďže Ptah bol považovaný za stvoriteľa všetkých bohov a celého sveta, zabezpečili vesetskí kňazi Amonovi prvenstvo tak, že ho rozdelili na niekoľko generácií. Najstaršieho z týchto Amonov vyhlásili za skoršieho než Ptaha, a tak mu umožnili, aby sa stal Ptahovým stvoriteľom. Okrem týchto a ďalších spojení vytvorili ešte „trojjediného boha“ Amona-Rea-Ptaha, ktorý reprezentoval egyptský panteón v dobytých krajinách. Vesetskú Trojicu bohov vytvorili z Amona, jeho manželky Mut a ich syna Chonsa. Takto stál v čele vyše dva a pol tisíca bohov Egypta, teda počas obdobia kým bol hlavným mestom Egypta Veset.
Amonovi kňazi
[upraviť | upraviť zdroj]| Amon-Re v hieroglyfoch | |||||
|
Amonov primát bol ideologickým výrazom vedúceho postavenia Vesetu, kde sa čoskoro po vzniku Novej ríše vytvorili dve mocenské strediská: kráľovský palác a Amonov chrám. Odmenou za to, že Amon chránil kráľa a žehnal jeho zbraniam, vyžadovali jeho kňazi od kráľov prejavy vďačnosti, najmä podiel na vojnovej koristi, prídely pôdy a otrokov, oslobodenie od daní a rozličné privilégiá. Zo štedrosti kráľov postupne natoľko zbohatli, že sa stali od nich nezávislými. Svoju ekonomickú moc, spojenú s tradičnou mocou ideologickou využívali na to aby získali aj moc politickú. Postavil sa proti nim až panovník 18. dynastie Achnaton. Avšak po jeho smrti sa starý náboženský systém vrátil. Králi 19. dynastie, najmä Setchi I. a Ramesse II., dosiahli nad kňazmi prevahu, no ich nástupcovia 20. dynastie si ju neudržali. Posledného Ramessa XI. vystriedal na tróne Amonov veľkňaz Hrihor.
Strediská Amonovho kultu
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným strediskom Amonovho kultu bol „veľký chrám“ v dnešnom Karnaku, ktorý tvoril vlastne celé „mesto bohov“ (antickí autori nazývali Veset aj Diospolis Magna). Dnes je z prevažnej časti v troskách, avšak to, čo z neho navzdory ničivej sile vekov stojí, súhlasí s J. F. Champollionom. Prvé stavby v tomto chráme vznikli počas Strednej ríše a posledné za Ptolemaiovcov, čiže jeho výstavba (a ničenie a opätovné budovanie) trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli králi Thutmose I. a II., Hatšepsut, Amenhotep III. a Haremheb z 18. dynastie, ďalej Setchi I. a Ramesse II. z 19. dynastie, Ramesse III. a VI. z 20. dynastie a niektorí králi z Neskorého obdobia.
Múr ohrady Amonovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor o rozmeroch asi 650 krát 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severojužná vyše 400 metrov. Je v ňom 10 pylónov, v jeho Veľkej stĺpovej dvorane stojí 134 kolosálnych stĺpov, z ktorých prostredných dvanásť dosahuje výšku 23 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng. Bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodnej polychrómie. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Mut a na severovýchode chrám boha Moncua. Pôvodne bol k nemu pridružený aj veľkolepý chrám v dnešnom Luxore, s ktorým ho spájala vyše dva a pol kilometrová cesta lemovaná sfingami.
Okrem spomínaného hlavného chrámu mal Amon rad ďalších chrámov a svätýň po celom Egypte. Najvýznamnejšie z nich boli v starom hlavnom meste Mennoferi (Memfis, 1. dolnoegyptský kraj) a hlavnom meste 21. a 23. dynastie Džaanete (Tanis, 19. dolnoegyptský kraj), ďalšie pri dnešných mestách Mínji, Hibbe, v oáze Chárga, iné za hranicami vlastného Egypta. V Núbii to bol slávny chrám v Abú Sumbul, ďalej v Kalábši, Derre, Solebe, Kave, pri Napate a na iných miestach až po Úm Alí. Amonov kult prekvital v týchto krajoch aj po úpadku Vesetu. Miestnych panovníko, z ktorých pochádzali králi 25. dynastie, pokladala staršia egyptológia za potomkov „kňazských kráľov“ vyhnaných z Vesetu. Amona uctievali v rozličných chrámoch pod rozličnými menami či označeniami: v Luxore napríklad ako Amenapeta, v oáze Chárga ako Amenhibeta apod. Biblický Židia ho volali jeho egyptským menom, Babylončania Aman, Kopti Amun, Gréci Ammón.
Posvätné zviera
[upraviť | upraviť zdroj]Amonovým posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný zvyčajne v podobe baranej sfingy, t. j. leva s hlavou barana. Patrili mu božské a kráľovské insígnie, a navyše dve vysoké pštrosie perá na korune. Na vyobrazeniach má takmer vždy ľudskú podobu, len výnimočne baraniu hlavu alebo rohy, pred perami na korune máva slnečný kotúč. V zhode so svojou dávnou funkciou boha vzduchu má na polychrómovaných reliéfoch a maľbách telo belasej farby.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Amonových vyobrazení sa zachovalo väčší počet. Sú to najmä reliéfy na stenách chrámov i hrobiek, maľby a kresby na papyrusoch, sochy všetkých veľkostí a z najrozmanitejších materiálov od kolosov zo žuly po miniatúry zo zlata. Cenené sú žulové sochy v nadživotnej veľkosti v parížskom Louvri, Britskom múzeu v Londýne a v Egyptskom múzeu v Káhire. Jeho najznámejšia zlatá soška, pred odlomením koruny asi pol metra vysoká, je dnes v Metropolitnom múzeu v New Yorku.
Z literárnych pamiatok súvisiacich s Amonovým kultom poznáme niekoľko básnických neobyčajne pôsobivých modlitieb. Rozsahom a umeleckou úrovňou vyniká Hymnus na Amona (Amemrea), ktorý pochádza pravdepodobne z čias Amenhotepa II. a je jedným z vrcholných diel starej egyptskej poézie.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amon
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
