Anamorfóza (kartografia)
Anamorfóza je metóda používaná v tematickej kartografii. Ide o premenu geometrickej kostry mapy, ktorá má za cieľ výraznejšie vyjadrenie jej tematického obsahu.[1] Produktom je anamorfovaná mapa. Anamorfózou mapy sa stráca presný polohopis; ten je príslušne upravený tak, aby:
- Mapa bola lepšie čitateľná,
- Bola zvýšená atraktivita mapy alebo
- Bol uvoľnený priestor pre znázornenie iných dát.
Angličtina používa na označenie anamorfovanej mapy termín cartogram, ktorý preto netreba spájať s termínom kartogram používaným v slovenčine (angl. choropleth map).
Anamorfované mapy môžeme deliť podľa toho, či transformácia prebehla rovnomerne na celom povrchu mapy (vtedy ide o plošné anamorfózy), alebo či transformácia vychádza z určitého centra (radiálna anamorfóza). Radiálne anamorfózy delíme na matematické (deformácia je výsledkom matematickej projekcie) a geografické (deformácia vychádza z povahy zobrazovaného javu, napr. doba prepravy). Plošné anamorfózy delíme podľa kritérií priestorovej spojitosti, zachovania priestorových vzťahov (topológie) a zachovania tvaru zobrazovaných celkov.[2]
Radiálne anamorfózy
[upraviť | upraviť zdroj]Matematické radiálne anamorfózy sú koncentricky zostrojené zobrazenia, ktoré menia mierku mapy. Často využívajú logaritmické alebo hyperbolické funkcie, tieto anamorfózy môžeme prirovnať k lupe alebo k objektívu rybie oko. Využitie radiálnych anamorfóz je pomerne obmedzené, poslúžiť môžu na prehľadnejšie zobrazenie koncentrovaných javov.
Geografické radiálne anamorfózy deformujú priestor na základe určitej metriky, môže ísť o čas, cenu dopravy či iný ukazovateľ. Sú dobre využiteľné pri hodnotení dopravnej dostupnosti, previazanosti centra so zázemím, či na vymedzovanie regiónov. [2]
-
Priestorovo verný plán trás a staníc londýnskeho metra -
Geografická radiálna anamorfóza - stanice sú preskupené na základe časovej vzdialenosti od letiska Heathrow -
Centrom tejto radiálnej anamorfózy je stanica High Barnet. Koncentrické kruhy vyjadrujú časový odstup od centrálneho bodu.
Plošné anamorfózy
[upraviť | upraviť zdroj]Spojité plošné anamorfózy matematicky transformujú klasické kartografické zobrazenie pričom zachovávajú pôvodnú náväznosť regiónov (preto spojité). Dochádza ale k výraznému tvarovému skresleniu, ktoré sťažuje identifikáciu regiónov. Ide o najstaršie a v súčasnosti najpoužívanejšie anamorfózy, prvý algoritmus navrhol v roku 1970 Waldo R. Tobler[3]. Najefektívnejším je Gastner-Newmanov algoritmus[4], ktorý využíva voľne dostupný nástroj ScapeToad.[5]
Projektorová metóda zmenšuje jednotlivé regióny tak, aby ich relatívna veľkosť zodpovedala rozloženiu mapovaného javu. Zachováva sa tak tvar priestorových jednotiek, avšak dochádza k porušenie ich náväznosti, ide preto o nespojitú anamorfózu.
Dorlingove anamorfózy nahrádzajú presný tvar regiónov kruhmi, ktoré sú rozmiestnené tak, aby čo najpresnejšie imitovali susedstvo oblastí. Metódu vyvinul Danny Dorling v roku 1996.[6]
Obdĺžnikové anamorfózy vychádzajú z delenia plochy na obdĺžnikové segmenty. Ide o spojitú anamorfózu - zachovávajú sa vzťahy susedstva, tvar je ale výrazne pozmenený. Metóda sa objavila už v 30. rokoch 20. storočia (autorom bol Erwin Raisz)[7], v súčasnosti nadobudla aj algoritmickú verziu[8].
 |
 |
 |
Algoritmy
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Autor | Názov algoritmu | Typ anamorfózy | zachovanie tvaru |
|---|---|---|---|---|
| 1973 | Tobler | Rubber map method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1976 | Olson | Projector method | plošná nespojitá | anie |
| 1978 | Kadmon, Shlomi | Polyfocal projection | radiálna geografická | |
| 1984 | Selvin et al. | DEMP (Radial Expansion) method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1985 | Dougenik et al. | Rubber Sheet Distortion method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1986 | Tobler | Pseudo-Cartogram method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1987 | Snyder | Magnifying glass azimuthal map projections | radiálna geografická | |
| 1989 | Cauvin et al. | Piezopleth maps | plošná spojitá | čiastočné |
| 1990 | Torguson | Interactive polygon zipping method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1990 | Dorling | Cellular Automata Machine method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1993 | Gusein-Zade, Tikuniev | Line Integral method | plošná spojitá | čiastočné |
| 1996 | Dorling | Circular cartogram | plošná nespojitá | nie (kruhy) |
| 1997 | Sarkar, Brown | Graphical fisheye wiews | radiálna geografická | |
| 1997 | Edelsbrunner, Waupotitsch | Combinatorial-based approach | plošná spojitá | čiastočné |
| 1998 | Kocmoud, House | Constraint-based approach | plošná spojitá | čiastočné |
| 2003 | Keim, nierth, Panse | Cartodraw | plošná spojitá | čiastočné |
| 2003 | Keim, nierth, Panse | HistoScale | plošná spojitá | čiastočné |
| 2004 | Gastner, Newman | Diffusion-based method | plošná spojitá | čiastočné |
| 2004 | Sluga | Lastna tehnika za izdelavo anamorfoz | plošná spojitá | čiastočné |
| 2004 | Helimann, Keim et al. | RecMap | plošná spojitá | nie (štvoruholníky) |
| 2005 | Keim, nierth, Panse | Medial-axis-based cartograms | plošná spojitá | čiastočné |
| 2007 | van Kreveld, Speckmann | Rectangular Cartogram | plošná spojitá | nie (štvoruholníky) |
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Campbell, John. Map Use and Analysis. New York: McGraw-Hill, 2001.
- Dorling, Daniel. "Area cartograms: Their use and creation." "Concepts and Techniques in Modern Geography series no. 59." Norwich: University of East Anglia, 1996.
- Gastner, Michael T. and Mark E. J. Newman, "Diffusion-based method for producing density-equalizing maps." Proceedings of the National Academy of Sciences 101 (2004): 7499–7504.
- Gillard, Quentin. "Places in the News: The Use of Cartograms in Introductory Geography Courses." Journal of Geography. 78 (1979): 114-115.
- Hennig, Benjamin D. "Rediscovering the World: Map Transformations of Human and Physical Space." Berlin, Heidelberg: Springer, 2013.
- House, Donald H. and Christopher Kocmoud, "Continuous Cartogram Construction." Proceedings of the IEEE Conference on Visualization 1998
- Tobler, Waldo. "Thirty-Five Years of Computer Cartograms." Annals of the Association of American Geographers. 94 (2004): 58-73 Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine.
- Vescovo, Victor. "The Atlas of World Statistics." Dallas: Caladan Press, 2005.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ČERBA, O. Anamorfované mapy [PDF]. Přednáška z předmětu Tematická kartografie. Plzeň: Západočeská univerzita, 19. 12. 2006. Dostupné z WWW: PDF Archivované 2010-01-20 na Wayback Machine
- ↑ a b ONDREJKA, Peter. Anamorfóza mapy a její možné využití pro vizualizaci dat z voleb [online]. 2011 [cit. 2013-01-23]. Bakalářská práce. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta. Vedoucí práce Tomáš Řezník. Dostupné z: PDF.
- ↑ http://www.geog.ucsb.edu/~tobler/publications/pdf_docs/inprog/Thirtyfiveyears.pdf Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine Tobler, Waldo. "Thirty-Five Years of Computer Cartograms." Annals of the Association of American Geographers. 94 (2004): 58-73
- ↑ Gastner, Michael T. and Mark E. J. Newman, "Diffusion-based method for producing density-equalizing maps." Proceedings of the National Academy of Sciences 101 (2004): 7499–7504
- ↑ http://scapetoad.choros.ch/
- ↑ * Dorling, Daniel. "Area cartograms: Their use and creation." "Concepts and Techniques in Modern Geography series no. 59." Norwich: University of East Anglia, 1996.
- ↑ http://www.gislounge.com/area-cartograms-explored/
- ↑ http://www.win.tue.nl/~speckman/Cartograms/SoccerCarto.html