Antonov An-30
| An-30 | |
 Ruský An-30 počas prieskumného letu | |
| Typ | turbovrtuľové prieskumné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Kyjevský letecký závod Ulan-Udenský letecký závod Irkutský letecký závod |
| Prvý let | 21. augusta 1967 |
| Zavedený | 1975 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny Bulharské vzdušné sily |
| Výroba | 1971 – 1980 |
| Vyrobených | 115 |
Antonov An-30 (rus. Антонов Ан-30; v kóde NATO: „Coke“) je dvojmotorové turbovrtuľové prieskumné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Bolo určené na leteckú kartografiu a prieskum.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1964 dostala konštrukčná kancelária OKB-49 za úlohu vytvoriť nové lietadlo s označením An-24FK určené na letecké snímkovanie. Malo byť postavené na základe civilného dopravného lietadla An-24. Nový stroj mal nahradiť zastarané typy Li-2FK, Il-14FK a Il-14FKM.
V roku 1965 bol hotový predbežný návrh a do leta 1967 bol jeden zo sériových An-24 prerobený na variant An-24FK. Od civilného lietadla sa An-24FK odlišoval hlavne úplne prerobeným predným trupom - ten bol rozšírený a presklený, aby sa zlepšil výhľad navigátora. V spodnej časti trupu bolo tiež osadených päť presklených fotopriezorov. Bol odstránený radar Emblema, vybavenie pasažierov a zadné dvere. V strednej časti trupu boli nainštalované prídavné palivové nádrže.
Posádku An-24FK tvorilo sedem ľudí: dvaja piloti, navigátor-letecký fotograf, radista, palubný inžinier a dvaja operátori. Prvý let sa uskutočnil 21. augusta 1967. Od decembra 1968 do septembra 1969 prebiehali štátne letové skúšky, v rámci ktorých bolo vykonaných celkovo 45 letov.
Testy ukázali, že nové lietadlo má oproti Il-14FK a FKM značné výhody. Predovšetkým dokázalo vykonávať letecké snímkovanie v horských a vysokohorských oblastiach, malo vyššiu produktivitu vďaka vysokej rýchlosti letu a zlepšili sa tiež pracovné podmienky pre posádku. Významným nedostatkom bola nízka zásoba paliva, keďže stroj dokázal natankovať len 4960 kg paliva (pôvodná požiadavka bola 5500 - 6000 kg). Ďalšie pripomienky sa týkali slabšieho vybavenia na letecké snímkovanie a nedostatočné vetranie tmavej miestnosti.
Sériová výroba nového lietadla s označením An-30 bola spustená v roku 1971 v Kyjevskom leteckom závode. Produkcia prebiehala až do roku 1980, pričom bolo celkovo vyrobených 115 strojov. 66 ich bolo vyrobených vo verzii An-30A pre Ministerstvo civilného letectva, 26 kusov vo verzii An-30B pre Vojenské vzdušné sily ZSSR a 23 išlo na export (boli dodané do Afganistanu, Bulharska, Vietnamu, Číny, Kuby, Rumunska, Mongolska a Československa).
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vo vzdušných silách ZSSR boli lietadlá An-30B dislokované na základniach v Krasnojarsku, Černoviciach (dnešná Ukrajina) a na letisku Belaja (Irkutská oblasť).
Lietadlá An-30B boli presunuté do Afganistanu už v novembri 1981. Boli súčasťou 50. samostatného zmiešaného leteckého pluku so sídlom v Kábule, pričom v jeho zostave boli 2 až 3 stroje An-30B. Hoci potreba An-30B bola mimoriadne naliehavá, keďže neexistovali spoľahlivé mapy Afganistanu, lietadlá začali získavať letecké snímky tohto územia až v apríli 1982.
Neskôr An-30B plnili úlohy, ktoré neboli primárne vôbec určené, t.j. vizuálne pozorovanie nepriateľa, navádzanie bojových lietadiel na nekryté ciele, fotografovanie oblastí pred a po bojovom zásahu, či pátranie po zostrelených lietadlách a vrtuľníkoch.
V Afganistane sa potvrdila schopnosť lietadla operovať v horách. Polomer otáčania 500 - 300 m (s klapkami vysunutými do pristávacej polohy a náklonom 45 - 60°) umožňoval dostať sa aj zo slepých roklín.
11. marca 1985 bol An-30B pri návrate z misie v oblasti Bagram zasiahnutý raketou prenosného protilietadlového systému. Raketa zasiahla ľavý motor lietadla. Väčšine posádky sa podarilo uniknúť na padáku, avšak obaja piloti pri pokuse o pristátie s horiacim lietadlom zahynuli.
V auguste 1999 uskutočnili islamistickí militanti pod vedením Šamila Basajeva a Ibn Al-Chattába inváziu do susedného Dagestanu. Lietadlá An-30B a Su-24MR začali ihneď vykonávať oblasti prieskum a zber spravodajských informácií, ktoré následne využívali pri náletoch frontové bombardéry. [1]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Vojenskí
[upraviť | upraviť zdroj]
Špecifikácie (An-30B)
[upraviť | upraviť zdroj]Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 7 (2 piloti, navigátor-letecký fotograf, radista, palubný inžinier a 2 operátori)
- Dĺžka: 24,26 m
- Rozpätie: 29,20 m
- Výška: 8,32 m
- Nosná plocha: 75,0 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 15 590 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť : 23 000 kg
- Pohonná jednotka: 2 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-24VT + 1 turbodúchadlový motor Sojuz RU-19A-300
- Výkon pohonnej jednotky: 2 x 2818 hp
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Cestovná rýchlosť: 476 km/h
- Maximálna rýchlosť: 540 km/h
- Dolet: 2 600 km[2]
- Dostup: 8 000 m
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ airwar.ru, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online.
- ↑ Министерство обороны Российской Федерации [online]. pda.mil.ru, [cit. 2023-08-06]. Dostupné online. Archivované 2022-01-27 z originálu.
Lietadlá Antonov | ||
|---|---|---|
| Dopravné |  | |
| Transportné | ||
| Prieskumné | ||
| Experimentálne | ||
| Klzáky | ||
| Ultraľahké | ||
| Neznáme | ||