Banca Intesa
Banca Intesa S.p.A. je veľká talianska banka založená v roku 1823, s názvom Intesa od roku 1998 s centrálou v Miláne. Zamierava sa na komerčné bankovníctvo, investičné bankovníctvo, súkromné bankovníctvo a investičný management. Banca Intesa má vyše 5 800 000 zákazníkov a 2 100 pobočiek.
Banka vznikla fúziou Banca Cattolica del Veneto s Milánskou sporiteľňou Cassa di Risparmio delle Provincie Lombarde.
Banca Cattolica del Veneto bola dcérska spoločnosť Vatikánskej banky a bola nasledovníkom Banky Ambrosiano, známej škandálom s prepojením Vatikánskej banky s talianskou mafiou v sedemdesiatych rokoch. Šéf banky Ambrosiano Roberto Calvi, ktorý mal veľmi dobré kontakty na mafiu, spravoval pre Vatikán balíky akcií veľkých spoločností v Miláne i celom Taliansku a získal tak Vatikánu podiely na významnej časti talianskeho hospodárstva. Koncom sedemdesiatych rokov začínali obchody Vatikánskej banky silne škodiť dobrej povesti katolíckej Cirkvi, keďže talianska verejnosť sa dozvedela, že Vatikán vlastní podiely napr. aj na spoločnosti, vyrábajúcej antikoncepčné tabletky. Pápež preto dal pokyn na ukončenie investičnej činnosti v Taliansku. Obrovské finančné prostriedky boli následne nelegálnymi devízovými operáciami vyvezené do USA, kde boli znovu investované na kapitálových trhoch za pomoci mafie v Chicagu. Tento obrovský nelegálny transfer devíz spôsobil masívnu devalváciu talianskej líry a priviedol taliansku ekonomiku na pokraj kolapsu.
Proti šéfovi Vatikánskej banky bolo vznesené obvinenie, ale nebolo možné ho zatknúť, lebo Vatikán nemá uzavretú zmluvu na vydávanie trestne stíhaných osob. Šéf banky Ambrosiano Roberto Calvi a jeho asistentka tragicky zahynuli za nevyjasnených okolností – Calviho našli obeseného a asistentka vypadla z okna v Miláne.
Banca Cattolica del Veneto vystupovala istý čas pod názvom Banco Ambrosiano Veneto, nazývaná tiež Banco Ambroveneto.
V roku 1998 sa Banca Cattolica del Veneto rozvinula do novej veľkej banky Banca Intesa.
Banca Intesa sprivatizovala s podporou niektorých slovenských politikov slovenskú VÚB.