Baranská župa (Maďarsko)
| Baranská župa (maď. Baranya vármegye) | ||
| župa | ||
 Poloha župy v rámci Maďarska
| ||
|
||
| Štát |  Maďarsko
| |
|---|---|---|
| Hlavné mesto | Pécs | |
| Rozloha | 4 429,60 km² (442 960 ha) | |
| Obyvateľstvo | 360 704 (1.1.2019) | |
| Hustota | 81,43 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| Kód ISO 3166-2 | HU-BA | |
| Commons: Baranya County | ||
| Webová stránka: www.baranya.hu | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Baranská župa (iné názvy: Baraňská župa, staršie Baraňanská župa) je župa v Maďarsku. Na severozápade hraničí so Šomodskou župou, na severe s Tolnianskou župou, na východe s Báčsko-malokumánskou župou a Dunajom, na juhu s Drávou a Chorvátskom. Hlavným mestom je Pécs, najľudnatejšie a jedno z najväčších miest Zadunajska, ktoré je zároveň zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO, a kde žije približne 39% obyvateľov Baranskej župy. Župa je známa pre svoje prírodné krásy, podnebie a historické mestá. Nachádza sa tu banícke mesto Komló, historicky významný Moháč, Siklós so stredovekým hradom, podobne historicky významný Szigetvár a vinárska oblasť Villány.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Rozloha župy je 4 429,6 km²,[1] čo predstavuje 4,76 % rozlohy Maďarska. Severná časť je pokrytá lesmi a tvorí pohorie Mecsek, kde sa nachádza najvyšší bod župy, vrch Zengő s nadmorskou výškou 682 metrov. Centrálnu časť vypĺňa pahorkatina Baranyai-dombság a pohorie Villányi-hegység, na západe je oblasť Zselic, východnú a južnú hranicu vytvárajú Dunaj a Dráva a výbežkok Veľkej dunajskej kotliny. Župa je bohatá na nerastné suroviny, termálnu vodu a iné prírodné zdroje. 98% uhlia v Maďarsku sa nachádza v tejto župe. Baranská župa má výrazné stredomorské ovzdušie s kontinentálnym podnebím, z dôvodu svojej južnej polohy a relatívnej blízkosti Stredomorského mora. Táto kombinácia je v Maďarsku jedinečná, pretože väčšina krajiny podlieha výlučne kontinentálnemu vplyvu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie Baranskej župy bolo osídlené už v dobe praveku. Pred založením Uhorska na tomto území čiastočne žili Slovania. Kráľ Štefan I. založil na tomto území župu, ktorej významná časť sa rozkladala aj na dnešnom území Chorvátska a Srbska. Hlavným sídlom župy bol hrad Baranyavár (dnes Branjin Vrh v Chorvátsku), od ktorého župa získala svoje meno. Štefan I. zároveň založil biskupstvo v Pécsi a župu neskôr daroval peštianskemu biskupovi.
Od roku 1541 patrilo územie župy pod osmanskú nadvládu. V osmanskom správnom členení bolo súčasťou Moháčskeho sandžaku s centrom v Moháči. Územie bolo spod osmanskej nadvlády oslobodené v roku 1689.
Pôvodné hranice župy boli zachované do roku 1919, medzi rokmi 1919 a 1921 boli tri štvrtiny územia dnešnej župy okupované Srbmi, a vznikla krátkodobá Srbomadarská republika Baranya-Baja. Na základe Trianonskej mierovej zmluvy sa južná časť bývalej Baranskej župy s rozlohou 1 163 km² stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Dnešné hranice župy boli určené počas administratívnej reformy v roku 1950. Vtedy bola oblasť bývalej župy Sombor pripojená k Baranskej župe s výnimkou obcí Lad, Patosfa a Felsőszentmárton.
1. decembra 1974 boli obce Jágónak, Kaposszekcső a Csikóstőttős pripojené k Tolnianskej župe a Máza bola naopak prečlenená z Tolnianskej do Baranskej župy. 1. januára 1996 sa obec Dunafalva (predtým súčasť Baranskej župy) stala súčasťou Báčsko-malokumánskej župy.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Baranskej župe žilo v roku 2019 360 704 obyvateľov.[1]
Župa má najvyšší podiel národnostných skupín: podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 dosiahol 14 %. 5,5 % obyvateľov sa hlásilo k rómskej národnosti (nnárodným priemer krajin bol 2,2 %). Žije tu 34 % nemecky hovoriacich obyvateľov v krajine (podľa údajov z roku 2001 bola obec Ófalu jedinou s absolútnou nemeckou väčšinou, a v ďalších 20 obciach tvorili Nemecky hovoriaci obyvatelia viac ako 20 % obyvateľstva) a 32 % obyvateľov hovorí južnoslovanskými jazykmi (srbčina a chorvátčina) – roku 2001 existovali tri dediny s chorvátskou väčšinou a ďalších päť obcí, kde chorvátska menšina tvorila viac ako 20 % obyvateľstva.[2]
Podľa sčítania ľudu z roku 2011 tvoria najpočetnejšiu menšinu v župe Nemci s podielom 6,7 %. Druhou najväčšou menšinou s podielom 4,55 % sú Rómovia. Významnou menšinou je aj chorvátska menšina s podielom 4,55 %.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Magyarország közigazgatási helynévkönyve, 2019. január 1. [PDF]. Magyar statisztikai hivatal, 2019-08-14, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ Népszámlálás 2001 - 6. Területi adatok - 4.1.11 A népesség nemzetiségi hovatartozás szerint [online]. nepszamlalas2001.hu, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online. Archivované 2023-04-25 z originálu. (maď.)
- ↑ A Dél-Dunántúl nemzetiségi sokszínűsége [online]. Központi statisztikai hivatal, 2014, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online. (maď.)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baranská župa (Maďarsko)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baranya vármegye na maďarskej Wikipédii.
 | ||
