Bitka pri Bratislave
Bitka pri Bratislave | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Maďarského vpádu | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Bavorsko | Starí Maďari | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Luitpold Bavorský | Dursak a Bogat | ||||||||
Bitka pri Bratislave, resp. bitky pri Bratislave bolo ozbrojené stretnutie, resp. viacero ozbrojených stretnutí v roku 907, ktoré sa odohralo, resp. odohrali buď pri Bratislave alebo priamo v Bratislave. Pri bitke boli bavorské vojská porazené staromaďarskými kmeňmi. Takmer na 50 rokov zmenila situáciu v oblasti stredného Dunaja a umožnila starým Maďarom uskutočňovať nájazdy do rozsiahlych oblastí strednej, južnej a západnej Európy.[1]
Dátum
[upraviť | upraviť zdroj]Dátum konania bitky resp. bitiek je sporný. P. Dvořák k tomu píše: Pokiaľ ide o presné určenie bitky, dodnes nejestvuje jednotný názor. Nezhodujú sa v tom ani základné príručky. Lexikón slovenských dejín píše o troch bitkách, ktoré sa mali odohrať 4.-5. júla a 9. augusta; o troch bitkách v júli a auguste píšu aj Dejiny Slovenska I., Kronika ľudstva udáva ako dátum bitky 5.-6. júl [2], Kronika Slovenska a Dejiny Slovenska a Slovákov Milana S. Ďuricu 4. júl…, Encyclopaedia Beliana spomína len rok 907. [3][4]
L. Veszprémy uvádza: Nerovnaké údaje v nekrológiách hovoriace o júnových dňoch, resp. o rozmedzí 28. júna až 5. júla, nasvedčujú, že bitka nebola jednodňová, ale že sa skladala z dlhšie trvajúcich bojov a aj vojská vedené elitami mohli napadnúť Maďari v rozličnom čase ([Pozn. pod čiarou:] Podľa Jonáša Záborského aj Júliusa Botta sa odohrala bitka v auguste…. Podľa P. Ratkoša 5. júla 907…, Ján Dekan hovorí len o júli…, Dušan Čaplovič o 4. júli…). Uvedené nezrovnalosti mohli viesť k rozličným interpretáciám: časť historikov – opierajúca sa o Aventina – sa domnievala, že bitka sa odohrávala viac dní, a iná časť historikov si pre jej datovanie vybrala posledný deň – 5. júl. V súčasnosti sa všeobecne hovorí o prvom dni bitky 4. júla a predpokladaný termín trvania 4. a 5. júla podopiera aj viacero prameňov. [5]
T. Ortvay o dátume bitky píše: Čo sa týka okamihu bitky, zdroje sa vzájomne líšia v tom, že niektoré udávajú rok 907 a iné rok 908 [nasleduje poznámka pod čiarou]. Na základe kritického porovnania je však úplne nepochybné, že sa táto veľká vojnová udalosť konala 5. alebo 6. júla roku 907.[6] Treba dodať, že zápis v Salzburských análoch hovoriaci o 4. júli v Ortvayovej dobe ešte nebol známy.
Boj
[upraviť | upraviť zdroj]Markgróf Luitpold Bavorský vybudoval armádu s cieľom poraziť kočovné staromaďarské kmene. Luitpold bol porazený a sám pri bitke zahynul. Podľa Aventina v dôsledku bitky „väčšina bavorskej šľachty zahynula a ostatný ľud bol v nesčíselnom počte pobitý“.
Toto píše o bitke Aventinus v preklade (z latinskej verzie) uvedenom v knihe Pramene k dejinám Veľkej Moravy[7]:
Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov boli zozbierané vojenské sbory zo všetkých provincií a vytiahli proti nim s tromi vojskami. Ľudovít, kráľ Germánie a Bavorska, keď vykonal odvody z celého Bavorska, uchýlil sa do novej bavorskej osady Ennsburg. V pätnásty deň pred júlovými kalendami [17. jún] roku kresťanskej spásy deväťsto siedmeho boli prítomní biskupi, predstavení mníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za súhlasu rozhodnuté, že Maďarov treba vyhnať z ríše Bavorov. Boli teda zozbierané vojská zo všetkých bavorských provincií, spomedzi Nariskov, Boetov, Chamavov, Vindelikov, Norinčanov, Vennonov, Atesinov, Stajerčanov, Vendov, Charinov, Korutancov; Maďarom bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmoži tiahli s bojachtivým a na útok pripraveným vojskom po oboch brehoch Dunaja proti nepriateľom. Ľudovít s Burckardom, biskupom pasovským a s veliteľom Arabonom zastavili sa v Ennsburgu. Potom všetky vojenské sbory vycvičené v boji boli rozdelené na tri vojská. Liutpold, markgróf rakúsky, na severnom brehu, na južnej časti zasa Teodomar, veľkňaz salcburský, Zacharias säbenský, Oto frizinský s predstavenými mníchov reholí Gumboldom, Hartvikom a Helmprechtom postúpili až k Bratislave a tam postavili tábor. Odtiaľ loďami cez Dunaj previezli vojenské zbory Sighard, knieža senonské, príbuzný kráľa, Rathold, Hottochus, Meginwardus a Eysengrin, veľmoži bavorskí. Maďari rýchlo vysilili a premohli bavorské vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou, preplávali Dunaj a ostatným vojenským sborom spôsobili podobnú porážku. – Len čo Maďari zbadali, že po toľkých prípravách sa na nich chystá útok, nelenili a neoddávali sa nečinnosti. Najprv si pripravili všetko, čo by bolo potrebné - zbrane, chlapov, kone, [potom] odhodlaní bojovať už nie pre slávu, lež pre záchranu, tvrdo sa stavali na odpor. Medzitým rozkázali niekoľkým jazdcom vyprovokovať ostatné bavorské oddiely [do boja]. Obidvaja králi s nespočetnou jazdou, ktorou mali vtedy najväčšiu prevahu, vytiahli proti vojsku biskupov, s veľkou presilou zaútočili, akoby rýchlymi chceli preraziť šík, spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypali šípmi, ktoré vrhali zo svibových lukov a opäť ustúpili. Boli rýchlejší ako naše vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa o nich verilo, že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťou aj prenasledovali, aj sa dávali na útek. Zatiaľ čo by si si myslel, že ty si zvíťazil, bol si v najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďaleka šípom zasahovali nepriateľov. Vtedy totiž ešte nevedeli útočiť v otvorenom boji, útokom pechoty, šíkom, bojovať mečom chlap proti chlapovi, obsadzovať hrady, obliehať tvrdze, dobývať pevnosti; zvykli však bojovať raz ústupom, raz náporom a nástrahami. Bola v nich tak veľká ľstivosť, tak prudká rýchlosť a tak značná skúsenosť v boji, že sa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší, keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na úteku či v pätách, keď predstierajú bojové ticho, či keď vedú vojnu.
Keď sa teda silným útokom prihnali, popchnúc koňa, znova im boli v pätách a dvojakým spôsobom vrhali oštepy, hádzali kopije, útočili sprava, zľava, spredu a zozadu a našich vysilili; potom sa zo všetkých strán privalili, zo všetkých strán napadli unavených Bavorov, premohli, porazili a pobili v piaty deň pred augustovými idami [9. august]. V noci potajomky preplávali Dunaj a Liutpolda, Ľudovítovho vyslanca a Eysengrina, stolníka, so všetkými sbormi a s pätnástimi veľmožmi v tábore zavraždili. Na druhý deň potom, čiže v tretí deň pred augustovými idami [11. august], tých, ktorí boli pri lodiach strachom vydesených, ľahko a bez námahy podobne porazili.
Porážka Bavorov, Liutpold, spoločný praotec bavorských vojvodov, pochádzajúci z rodu cisárov, Aribo dosadený [na miesto] Liutpolda. Tri dni sa neprestajne bojovalo za nepriaznivého počasia. Väčšina bavorskej šľachty zahynula, ľud bez rozdielu bol v nesčíselnom počte pobitý. Liutpold, vojvodca východného Bavorska, zakladateľ rodu bavorských kráľovičov a veliteľov [cisárskej] telesnej stráže na Rýne, bol zabitý s devätnástimi bavorskými kniežatmi, ktorých mená sú tieto: ...
V nemeckej verzii tejto Aventinovej kroniky je na začiatku uvedené aj meno dvoch staromaďarských vodcov v tejto bitke – Dursak a Bogat.[8] Tieto mená sú spomenuté aj v latinskej verzii, ale je tak urobené asi o stranu pred samotným opisom bitky, takže ich súvis s bitkou nie je v tejto verzii až taký priamočiary.[9]
Možný doklad dôveryhodnosti Aventinovej prezentácie bitky
[upraviť | upraviť zdroj]Údaj u Aventina, že sa východofranský kráľ vydal na cestu 17. júna z Ennsburgu hovorí v prospech správnosti Aventinových údajov, pretože sa zachovala listina zo 17. júna 907 (spísaná v Sankt Floriane), ktorou kráľ Ľudovít IV. daroval pasovskému biskupovi Burchardovi mesto Altötting na žiadosť soľnohradského arcibiskupa Thietmara, grófa Liutpolda a grófa Isangrima a ďalších osôb. Listina je síce falošná, ale dá sa predpokladať, že bola zhotovená na základe pravej predlohy. Zachovala sa v zbierke odpisov z 12. storočia, ktorú, ako sa zdá, Aventinus použil ako zdroj.[10]
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]Víťazstvom starých Maďarov pri Bratislave:[11]
- prišla o život značná časť bavorskej šľachty, menovite najmä bavorský vojvoda Luitpold, soľnohradský arcibiskup Teotmar, frizinský biskup Udo a säbenský biskup Zachariáš
- zanikla Východná marka a Maďari ovládli jej územie až po rieku Emžu
- sa otvorila maďarským kmeňom cesta na západ (najmä na nemecké územia), kam podnikali lúpežné výpravy; tieto výpravy boli prevažne ukončené v roku 955 po bitke pri rieke Lech
- sa značne zmenili mocenské pomery v Dunajskej kotline: Bavori a Veľkomoravania stratili vedúce postavenie a ich miesto zaujali starí Maďari
Účastníci bitky a úloha Veľkej Moravy v bitke
[upraviť | upraviť zdroj]Strany bitky sú v literatúre prezentované nasledovne [12]:
- bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov) – takto napr. Aventinus v 16. stor., P. Ratkoš v roku 1965, J. Botto v roku 1971, D. Čaplovič v roku 2000 a mnohí iní
- bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov) bez účasti Moravanov – takto napr. F. V. Sasinek v roku 1867 a Kronika Slovenska 1 v roku 1998 [13]
- bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov), pričom pramene k bitke Moravanov nespomínajú – takto napr. P. Ratkoš v syntéze Dejiny Slovenska I z roku 1986[14]
- bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov), pričom Moravania v nej bojovali spolu s Nemcami – takto napr. v Kronike českých zemí z roku 1999 [15]
- bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov), pričom Slováci v nej bojovali spolu s Maďarmi a západní Slovania spolu s Nemcami – takto v roku 1865 neznámy autor v časopise Slovesnosť (vydávanom Sasinkom a Radlinským)
- bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Slovanov (Moravanov) – takto napr. P. J. Šafárik v roku 1837 a J. Záborský v roku 1873 (Sasinek v roku 1867 označil tento názor za vyslovene chybný)
M. Kučera v roku 2002 [16] prezentuje kombinovaný názor, keď tvrdí, že išlo o bitku Bavorov a Maďarov a veľkomoravské vojská sa jej nezúčastnili, alebo v nej bojovali spolu s Maďarmi. Okrem toho predpokladá, že Braslav sa spojil s Maďarmi, vďaka čomu mohol zostať vládnuť v bratislavskej pevnosti aj po páde Veľkej Moravy.[10]
Alternatívne lokalizácie bitky
[upraviť | upraviť zdroj]Aventinus bitku lokalizoval k dnešnej Bratislave. Najneskôr od objavu Salzburských análov začiatkom 20. storočia aj štandardná literatúra uvádza ako miesto bitky vždy dnešnú Bratislavu alebo jej okolie. Konkrétne v slovenskej historiografii sa Bratislava za nepochybné miesto bitky považuje najneskôr, odkedy toto umiestnenie prezentoval P. J. Šafárik vo svojej knihe Slovanské starožitnosti.[10]
Časť maďarských historikov navrhuje však iné umiestnenie. Spôsobené je to asi najmä tým, že – dodnes veľmi vplyvný – maďarský historik 19. storočia Gyula Pauler prijímal údaje z Aventina len skepticky, a keďže v tom období ešte neboli objavené Salzburské anály, nepovažoval ani Aventinovo umiestnenie bitky do Bratislavy za dôveryhodné. Konkrétne iné umiestnenia bitky maďarských autorov sú:
- Bánhida – takto napr. Guyla Parker v 90. rokoch 19. stor. (zdrojom tohto umiestnenia je bitka pri Bánhide spomínaná v uhorských kronikách, dnes sa však táto bitka podľa týchto kroník považuje skôr za mýtickú a nedôveryhodnú)
- Ráb (Győr) – viacerí autori
- Blatnohrad (Zalavár) – takto I. Boba v roku 1989 [17]
Pomocou vojenského modelovania však možno dokázať, že Aventinovo stotožnenia miesta bitky (Brezalauspurcu) s Bratislavou je správne.[18]
Primárne zdroje o bitke
[upraviť | upraviť zdroj]Bitka pri Bratislave sa spomína v nasledujúcich primárnych zdrojoch (najpodrobnejšie je opísaná v Aventinovi, v ostatných zdrojoch sa spomína spravidla len jednou či dvoma vetami)[19]:
- Aventinus:
- Anály Bavorov/Bavorská kronika:
- tlačená latinská verzia:
- rukopisná verzia latinskej verzie [3]
- tlačená nemecká verzia:
- 19. stor.: Bayerische Chronik - Band 2 - Buch 4, cap. 139 - str. 256 dole; nemecká verzia Análov Bavorov pôvodne pochádza takisto od Aventina, ale nie je presným prekladom latinskej verzie Análov Bavorov
- z roku 1580: Johannes Aventini des hochgelerten weitberühmten Geschichtsschreibers Chronica - Das vierte Buch - dvojstrana 308 - pravá strana
- Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati: [4] (text znie: (interfectio Boiorum) ad Braslavespurch)
- Aventinova poznámka dopísaná k roku 907 v Annales Altahensis maiores: [5] (text znie: Interfectio Boiorum a Braslavaspurch)
- Anály Bavorov/Bavorská kronika:
- Salzburské anály, presnejšie: Annales Iuvavenses maximi (rok 907; nájdené až v roku 1921): [6] (text znie nasledovne: Bellum pessimum fuit ad Brezalauspurc IIII nonas Iulii, t. j. v preklade "Veľmi neštastná bitka bola pri Brezalauspurcu štvrtý deň pred nonami júla [t. j. 4. júla]")
- Annales Salisburgenses (rok 907): [7]
- Annales Alamannici (rok 907/908): [8][nefunkčný odkaz]
- Annales Augienses (rok 907): [9][nefunkčný odkaz]
- Annales Sangallenses Maiores (rok 908): [10][nefunkčný odkaz]
- Annales Sancti Rudberti Salisburgenses (rok 907): [11]
- Annales Sancti Emmerammi Ratisponensis minores (rok 907): [12][nefunkčný odkaz]
- Auctarium Garstense (rok 908): [13]
- Continuator Reginonis/Fortsetzer Regino's (rok 907): [14]
- Chronicum Suevicum Universale (rok 908/ôsmy rok vlády Ľudovíta): [15]
- Annales Altahenses maiores (rok 907): [16]
- ďalšie: Annales Admuntenses (rok 907), Annales Laubacenses (rok 907), Annales Einsiedlenses (rok 907), Annales Corbeiesenses (rok 907), Annales Hildesheimenses (rok 908), Chronicon Herimani Augiensis (rok 907), Annales Ratisbonenses minores (rok 907)
(Poznámka: V zátvorke je vždy uvedený rok, ku ktorému sa v zdroji vzťahuje informácia o tejto bitke)
Priamym či nepriamym potvrdením sú aj nekrológiá:
- Necrologium Merseburgense: Thietmarus archiepiscopus, Zacharias episcopus, Udo episcopus, et alii multi ab Ungariis occisi sunt.
- Necrologium Wizenburgense: Uodo episcopus obiit cum aliis multis apud Ungros occisis.
- martyrológium z Freisingu : III. Non. (Julii) bellum Baioariorum cum Ungariis in Oriente.
- Kalendarium Laureshamense: III. Non. Julii: Pessimum bellum de gentilibus.
- Necrologium Frisingense: II. Non. Jul. Outo episcopus Frisingensis obiit
- Necrologium Scheftlarense (ad 6. júl 907): Otto episcop. Fris.
- Necrologium Weihenstephanense[10]
Názov Bratislavy uvádzaný v súvislosti s touto bitkou
[upraviť | upraviť zdroj]V Annales Iuvanenses maximi (Salzburských análoch)
[upraviť | upraviť zdroj]Bitka je významná aj tým, že sa v súvislosti s ňou v podobe Brezalauspurc zachovala najstaršia "súdobá" zmienka o Bratislave (pozri aj Historické názvy Bratislavy) v tvare "Brezalauspurc".[20] Ako potvrdenie môže slúžiť napr. J. Stanislav, ktorý píše, že v tzv. Annales Iuvanenses maximi (z kláštora v Admonte) je v súvislosti s touto bitkou uvedený tvar "Brezalauspurc" ; pričom J. Stanislav vyjadruje názor, že tvar Brezalauspurc je skomolený pisárom a skutočnému tvaru názvu mesta vzdialený (za realite blízky tvar považuje naopak tvar Braslavespurch, pretože historické meno Bratislavy považuje za odvodené od mena Braslav).[21]
Treba dodať, že zmienka ale nie je súdobá v pravom slova zmysle, pretože sa zachoval len výpis (pôvodného textu) z 12. storočia.[22]
U Aventina
[upraviť | upraviť zdroj]Excerpta Aventini ex…
[upraviť | upraviť zdroj]V Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati je uvedený tvar Braslavespurch.[23] Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati sú údaje, ktoré v r. 1517 vypísal v altaišskom kláštore… Aventinus z nejakého exemplára, ktorý obsahoval dnes stratené Annales luvavenses antiqui alebo alespoň nejaké letopisy odvodené z týchto análov a takisto nezachované (z Ann. luvavenses antiqui sú odvodené napr. aj Annales luvavenses maximi). Tieto excerptá využil Aventinus vo svojom diele Annales Boiorum.[24] Ako overenie môže poslúžiť napr. J. Stanislav, ktorý píše že "u Aventina" je použitý tvar "Braslavespurch" z dnes už strateného textu Annales Juvanenses antiqui.[25]
Annales Altahenses maiores
[upraviť | upraviť zdroj]V tomto texte Aventinus na okraj pridal poznámku k roku 907, v ktorej je použitý tvar Braslavaspurch.[26]
Anály Bavorov
[upraviť | upraviť zdroj]Vo vydaní tlačenej latinskej verzie Análov Bavorov z 19. storočia je v súvislosti s touto bitkou uvedený tvar (v akuzatíve) Vratizolaum.[27]
V latinskej verzii z roku 1580 aj z roku 1710 je na tom istom mieste uvedený tvar (v akuzatíve) Vratislauiam.[28]
Vo vydaní tlačenej nemeckej verzie Análov Bavorov z 19. storočia je na tom istom mieste uvedený tvar Presburg[29], vo vydaní z roku 1580 je na tom istom mieste tvar Preßburg [30].
P. Dvořák uvádza v slovenskom preklade príslušnej latinskej pasáže Análov Bavorov v zátvorke pri slove Bratislava, teda na tom istom mieste, kde je vo vyššie uvedených zdrojoch uvedené Vratizolaum či Vratislauiam, tvar Brezalauspurch (bez uvedenia zdroja tohto slova)[3].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 955.
- ↑ porov. citát z Ortvaya nižšie
- ↑ a b Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa, 2004
- ↑ M. Kučera 2008 uvádza ako dátum bitky 4. jún 907, možno ide o preklep – Kučera, M.: Slovenské dejiny I, 2008
- ↑ Veszprémy, L. v knihe Šedivý, J. – Štefanovičová, T.: Dejiny Bratislavy 1, 2012
- ↑ Ortvay, T.: Geschichte der Stadt Pressburg I, 1892, str. 65
- ↑ PETER, Ratkoš, ed. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 377 – 381.
- ↑ LEXER, Matthias. Aventinus, Johannes / Riezler, Sigmund von / Lexer, Matthias von: Johannes Turmair's, genannt Aventinus, sämmtliche Werke in: Bayerische Chronik ; Bd. 2. Buch III - VIII. München : [s.n.], 1886. Dostupné online. S. 256. (po nemecky)
- ↑ RIEZLER, Sigmund. Aventinus, Johannes / Riezler, Sigmund von / Lexer, Matthias von: Johannes Turmair's, genannt Aventinus, sämmtliche Werke in: Annales ducum Boiariae ; Bd. 1. Buch I - IV. München : [s.n.], 1882. Dostupné online. S. 657. (po nemecky)
- ↑ a b c d Veszprémy 2012
- ↑ Kronika Slovenska 1, 1998
- ↑ Ak nie je uvedené inak, je zdrojom Veszprémy, L. v knihe Šedivý, J. – Štefanovičová, T. (eds.): Dejiny Bratislavy 1, 2012
- ↑ na bitke nezúčastnili Moravania (v tom čase boli spojencami Bavorov) – Kováč, D. et al.: Kronika Slovenska 1, 1998
- ↑ O postoji Mojmírovcov k bitkám starých Maďarov a Bavorov v lete 907 pri Bratislave (Brezalauspurc) pramene mlčia… – Cambel (ed.): Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. s. 123.
- ↑ podľa jedného historického prameňa boli v tejto bitke zabití aj početní moravskí bojovníci, ktorí sa na nej zúčastnili po boku Bavorov. (nie je uvedené, ktorý prameň majú na mysli) – Bělina, P. et al.: Kronika českých zemí, 1999, str. 41
- ↑ V texte je v poznámke pod čiarou uvedené dielo z roku 1974, ale z vlastného textu skôr vyplýva, že sa na danom mieste cituje dielo z roku 2002
- ↑ I. Boba sa vo svojich prácach dlhodobo snažil predovšetkým dokázať, že Veľká Morava nemala nič spoločné s vtedajším Česko-Slovenskom, teda s Moravanmi alebo Slovákmi. Jeho práce boli v tomto smere viackrát vyvracané inými autormi.
- ↑ Zdroj celého odstavca: Veszprémy 2012
- ↑ Zoznam pozri napr. v Ortvay 1892, str. 60
- ↑ Zdroj pozri vyššie
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6.
- ↑ Annales Iuvavenses qui dicuntur maximi [online]. Bayerische Akademie der Wissenschaften. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Zdroj pozri vyššie.
- ↑ Magnae Moraviae Fontes Historici [online]. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. Dostupné online. (po česky)
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 65. (uvedené sú tam aj sekundárne zdroje z ktorých čerpal), str. 370 (tu nepriamo odkazuje na Ortvayovu Geschichte der Stadt Pressburg, v Ortvayovi je však uvedený a zvýraznený tvar (v akuzatíve) Vratislaviam, nie Braslavespurch)
- ↑ Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum separatim editi (SS rer. Germ.). [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. Kapitola Annales Altahenses maiores. (po latinsky)
- ↑ Band 1 - Lib. IV, cap. 21 - str. 658 hore; k dispozícii je aj rukopisná verzia (inkriminované miesto tam ťažko nájsť, lebo text nemá vyznačené kapitoly) [1]
- ↑ str. 373 hore; str. 449 hore. V citácii latinskej verzie Análov Bavorov uvedenej v Ortvayovej Geschichte der Stadt Pressburg I na str. 56 (Ortvay, T.: Geschichte der Stadt Pressburg I, 1892, str. 56 [2]) je na tom istom mieste uvedený tvar (v akuzatíve) Vratislaviam, ale vzhľadom na to, že celá pasáž je prevzatá z vydania z roku 1710 len s typografickými úpravami a v tomto vydaní z roku 1710 je uvedené síce zdanlivo (v dôsledku zápisu kurzívou) Vratislaviam, ale pri bližšom pohľade Vratislauiam, má byť možno aj u Ortvaya správne Vratislauiam.
- ↑ Band 2 - Buch 4, cap. 139 - str. 256 dole
- ↑ Johannes Aventini des hochgelerten weitberühmten Geschichtsschreibers Chronica - Das vierte Buch - dvojstrana 308 - pravá strana
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- TŘEŠTÍK, Dušan. bitva u Bratislavy. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 211 – 212.