Preskočiť na obsah

Centrum vplyvu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Osoba s vonkajším vplyvom kontroly pripisuje akademický úspech a neúspech šťastiu, náhode, vyššej moci alebo vplyvu inej osoby, a nie svojím vlastným činom.

Centrum vplyvu je rozmer, do ktorého ľudia veria, že na rozdiel od vonkajších síl (mimo ich vplyv), majú kontrolu nad výsledkom udalostí v ich živote. Koncept vymyslel, v roku 1954, Julian B. Rotter, psychológ z Brooklynu, a odvtedy sa stal aspektom psychológie osobnosti. „Locus“ osoby (množné číslo „loci“, latinsky „lokalita“ alebo „umiestnenie“) je vysvetlený ako vnútorný (Život je riadený osobou, a nie osudom) alebo vonkajší (Život je riadený vierou a osudom).[1][2]

Jednotlivci so silným centrom vplyvu si myslia, že príhody v ich živote sú predovšetkým výsledkom ich vlastných činov (Napríklad ľudia s vnútorným centrom vplyvu majú tendenciu obviňovať alebo chváliť, seba a svoje schopnosti, pri výsledkoch z určitých udalostí.) Ľudia so silným vonkajším centrom vplyvu majú tendenciu chváliť alebo obviňovať vonkajšie faktory, ako je obťažnosť skúšky alebo čas stanovený pre konkrétnu úlohu.[3]

Jednou zo štyroch zložiek základných sebahodnotení, ktoré zahŕňajú aj neurotizmus, sebaúčinnosť a sebaúctu, je centrum vplyvu.[4] Judge, Locke a Durham (1997) uskutočnili prvú štúdiu o myšlienke základných sebahodnotení a odvtedy je jasné, že tento pojem môže predpovedať rôzne pracovné výsledky, najmä pracovný výkon a spokojnosť s prácou.[5] Judge a kol. (2002), je štúdium o zložkách základných sebahodnotení, v ktorom navrhli, že zložky centra vplyvu, neurotizmu, sebaúčinnosti a sebaúcty môžu mať spoločné jadro.[6]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Termín „Centrum vplyvu“, ako teoreticky koncept, sa prvý krát nachádza vo výskumnej literatúre Julian B. Rotter, teória sociálneho učenia osobnosti. Pokroky v teórii nastali po roku 1966, kedy Rotter publikoval článok, ktorý zhrnul viac ako desaťročie výskumu.[7] V roku 1976, psychológ Herbert M. Lefcourt napísal jednu z prvých definícii na centrum vplyvu. Podľa Lefcourt centrum vplyvu je vnímaný ako: „...generalizovaný predpoklad, určujúci internú na rozdiel od externej kontroly nad vôlov“[8][9] Rotter často diskutoval o problémoch s pochopením tejto teórie z hľadiska vnútorných a vonkajších síl ovplyvňujúcich osobu, ktorej sa experiment týka.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ LOPEZ-GARRIDO, Gabriel. Locus of Control: Definition and Examples - Simply Psychology [online]. www.simplypsychology.org, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Rotter, Julian B (1966). "Generalized expectancies for internal versus external control of reinforcement". Psychological Monographs: General and Applied. 80 (1): 1–28. doi:10.1037/h0092976. PMID 5340840. S2CID 15355866. (po anglicky)
  3. ↑ Spector, Paul. (1982). Behavior in Organizations as a Function of Employee Locus of Control. Psychological Bulletin. 91. 482-497. 10.1037/0033-2909.91.3.482. (po anglicky)
  4. ↑ Judge, T. A.; Locke, E. A.; Durham, C. C. (1997). "The dispositional causes of job satisfaction: A core evaluations approach". Research in Organizational Behavior. 19: 151–188. (po anglicky)
  5. ↑ Dormann, C.; Fay, D.; Zapf, D.; Frese, M. (2006). "A state-trait analysis of job satisfaction: On the effect of core self-evaluations". Applied Psychology: An International Review. 55 (1): 27–51. doi:10.1111/j.1464-0597.2006.00227.x. (po anglicky)
  6. ↑ Judge, Timothy A; Erez, Amir; Bono, Joyce E; Thoresen, Carl J (2002). "Are measures of self-esteem, neuroticism, locus of control, and generalized self-efficacy indicators of a common core construct?". Journal of Personality and Social Psychology. 83 (3): 693–710. doi:10.1037/0022-3514.83.3.693. PMID 12219863. S2CID 18551901. (po anglicky)
  7. ↑ The Social Learning Theory of Julian B. Rotter [online]. psych.fullerton.edu, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  8. ↑ Lefcourt, H.M. (Ed.). (1982). Locus of Control: Current Trends in Theory & Research (2nd ed.). Psychology Press. https://doi.org/10.4324/9781315798813
  9. ↑ LEFCOURT, Herbert M.. Locus of control : current trends in theory and research. [s.l.] : Hillsdale, N.J. : L. Erlbaum Associates ; New York : distributed by Halsted Press, Wiley, 1976. Dostupné online. ISBN 978-0-470-15044-3.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • R. Gross, P. Humphreys, Psychology: The Science of Mind and Behavior Psychology Press, 1994,ISBN 9780340587362
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Centrum_vplyvu&oldid=7616025“