Preskočiť na obsah

Cunami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cunami na pobreží Thajska spôsobené zemetrasením v Indickom oceáne, 26. december 2004
"Veľká vlna pri Kanagawe" alebo cunami, ako ho zvečnil slávny japonský výtvarník Kacušika Hokusai na obraze z cyklu "36 pohľadov na horu Fudži" z 20. rokov 19. storočia
Vznik cunami

Cunami (-tvar kodifikovaný od roku 2020)[1] alebo staršie tsunami (v anglickom prepise tsunami; z japonského 津波 znamenajúce prístavná vlna) je jedna alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine mora, ktoré vznikajú pri silnom zemetrasení pod hladinou mora, podmorskom zosuve alebo po dopade meteoritu do mora alebo jeho blízkosti. Namiesto cunami sa niekedy nesprávne používa termín prílivová vlna, ale z vedeckého pohľadu ide o rôzne deje.

Fyzika cunami

[upraviť | upraviť zdroj]

Energia cunami je konštantná a závisí od jeho rýchlosti a štvorca (druhej mocniny) jeho výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. Vlnová dĺžka cunami je veľmi veľká, v ráde stoviek kilometrov, čo určuje jeho správanie. Vlna s takou veľkou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom oceáne ako v plytkej vode. Pretože rýchlosť vlny je všeobecne v plytkých vodách určená vzťahom , kde je gravitačné zrýchlenie a hĺbka, cunami získa na hlbokom mori rýchlosť až 700 km h-1. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v cm až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky 30 metrov a viac. Vďaka veľmi veľkej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie.

Z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu, ako je často vyobrazovaná, ide o náhlu záplavu. Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú dĺžku v ráde kilometrov. Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne. V niektorých miestach sa vďaka zlému odtoku môže udržať aj dlhší čas. Ohromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha rozsiahle škody. Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn. Čelo vlny býva z brehu viditeľné. Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas nasledujúcich minút.

Varovné systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa miest na pobreží Tichého oceánu, hlavne v Japonsku, USA a Kanade, má výstražný systém a pripravené evakuačné plány pre prípad vážnej vlny cunami. Cunami sa dajú predpovedať vďaka seizmologickým observatóriám rozmiestneným po celom svete a ich vývoj sledovať pomocou satelitov z obežnej dráhy.

Hoci je cunami zničujúca pohroma, na prechod cez Tichý oceán z Japonska na západné pobrežie USA by potrebovalo okolo 18 hodín, takže obyvateľstvo môže byť varované s dostatočným predstihom, ak je cunami zaznamenané.

Jeden z varovných systémov je projekt CREST (angl. Consolidated Reporting of Earthquakes and Tsunamis) na západnom pobreží Severnej Ameriky a na Havaji. Náhle cunami ale nemožno predpovedať žiadnym podobným systémom.

Katastrofické cunami v dejinách

[upraviť | upraviť zdroj]
Animácia cunami z roku 2004 v Indickom oceáne

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. cunami. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 99.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cunami

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tsunami na českej Wikipédii.