Démoleón (syn Anténora)
Démoleón (starogr. Δημολέων – Démoleón) je v gréckej mytológii syn Anténora a jeho manželky Theano.[1][2]
Démoleón bol synom Anténora, radcu trójskeho kráľa Priama. Anténor sa tešil všeobecnej vážnosti pre svoju lásku k právu a múdrosť. Tak isto si Trójania ctili aj Démoleóna a jeho bratov pre ich statočnosť v boji. [1]
Po únose Heleny trójskym princom Paridom, Trójania aj napriek početným vyslancom, ktorých jej manžel spartský kráľ Menelaos poslal za trójskym kráľom Priamom, odmietli vrátiť najkrajšiu z pomedzi žien. Preto museli byť kráľova česť i manželka vrátené pomocou ohňa a krvi.[3] Na začiatku trójskej vojny sa vďaka Odyseovej odvahe ohromné achájske vojsko vylodilo a zaútočilo na trójske hradby. Útok však Trójania odrazili a Achájci boli nútení postaviť tábor a mesto obliehať. Vojsko Trójanov bolo spočiatku nepočetné, ale vďaka odvahe bojovníkov, ktorí neváhali položiť pri obrane mesta aj svoj život, mesto ubránili. Po spore medzi vrchným veliteľom achájskych vojsk Agamemnónon a hrdinom Achilleom sa v desiatom roku vojny podarilo Trójanom posilneným spojencami za pomoci bohov dobyť achájsku hradbu.[4]
Achájci útok Trójanov odrazili, ale trójskemu princovi Hektorovi sa za božskej pomoci Dia opäť vrátila stratená sila, vrhol sa do víru bitky a dostal sa až k achájskym lodiam.[5] Priebeh bitky sa potom znova obrátil v prospech Achájcov, keď sa do bitky zapojil Patroklos odetý v zbroji svojho priateľa Achillea. Trójania v domnienke, že majú proti sebe Achilea v zmätku ustúpili až k hradbám Tróje, kde však spoznali, že boli oklamaní a Hektor s pomocou boha Apolóna Patrokla usmrtil.[6] V dvadsiatom speve Iliady sa Homér po prvýkrát zmieni aj o Anténorovom synovi Démoleónovi, ktorého zabíja Achilleus, zapájajúci sa do boja, aby pomstil smrť priateľa Patrokla.[2]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 54-55.
- ↑ a b Homér, Iliada, 20,395-400.
- ↑ Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 35.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 84-86.
- ↑ Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 145-146.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 26.