Preskočiť na obsah

Dekonštruktivizmus (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Imperial War Museum v Manchestri, UK

Dekonštruktivizmus alebo dekonštrukcia je architektonický štýl modernej architektúry, ktorý je charakterizovaný hmotovou neviazanosťou a určitou tvarovou deformáciou, záujmom k formovaniu povrchu a hmoty, nepravidelnosťou tvarov, ktoré popierajú, narúšajú a deformujú základné elementy architektúry. Výsledný vzhľad budov predstavujúcich dekonštruktivizmus je charakteristický nepredvídateľnosťou a kontrolovaným chaosom. Odmieta návrat k historickým odkazom architektúry ako i používanie ornamentu a dekorácie.

Vývin a filozofia

[upraviť | upraviť zdroj]

Určujúcim znakom pre dekonštruktivizmus i postmodernizmus, z ktorého sa vyvinul, je odmietanie čistoty, prostoty a jednoduchosti, ako to načrtol Robert Venturi v publikácii "Zložitosť a rozpor v architektúre" (1966). Pôvodne boli myšlienky zástupcov oboch smerov publikované v časopise Oppositions, obsah príspevkov však postupne znamenal rozchod týchto smerov. Naproti postmodernistickému vyzdvihovaniu historických odkazov dáva dekonštruktivizmus prednosť svojskému abstrahovaniu a zložitosti architektonickej hmoty. Namiesto strohého oddelenia funkcie a ornamentu bolo podstatné riešenie funkčného aspektu budovy. Pre dekonštruktivistov je geometria určujúca, podľa nej sa formoval funkčný, charakterový a priestorový aspekt budovy.

K dôležitým momentom vo vývoji dekonštruktivizmu patrí vplyv filozofa Jacqua Derrida na architekta Petra Eisenmana. Z ich spolupráce, spájaní teórie a architektonickej praxe, vzišli projekty, ktoré položili základ dekonštruktivizmu ako smeru v architektúre ako napríklad architektonická súťaž Parc de la Villette z roku 1982. Výstava v Museum of Modern Art's v New Yorku v roku 1988 pod názvom Deconstructivist Architecture (dekonštruktivistická architektúra), organizovaná Philipom Johnsonom a Markom Wigleym a taktiež otvorenie Wexner Centra pre umenie v Columbuse, ktorého autorom je Peter Eisenman, zohrali dôležitú úlohu v ďalšom vývoji. Na výstave v New Yorku boli predstavené práce architektov ako Frank Gehry, Daniel Libeskind, Rem Koolhaas, Peter Eisenman, Zaha Hadidová, COOP Himmelb(l)au a Bernard Tschumi. Všetkých autorov spájal nekonvenčný prístup k architektúre, nesviazané a expresívne narábanie s hmotou, až akési trieštenie či narúšanie konštrukcie. Od výstavy sa mnoho architektov prikláňajúcich sa k dekonštruktivizmu síce zdržiavalo takéhoto pomenovania, napriek tomu sa tento termín zaužil a označuje tak všeobecný trend v rámci súčasnej architektúry.

Kontext

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne boli niektorí architekti označení ako dekonštruktivisti ovplyvnení myšlienkami francúzskeho filozofa Jacquesa Derridu. Niektorí zástancovia dekonštruktivizmu boli však taktiež ovplyvnení tvarovou experimentáciou a geometrickou nevyváženosťou ruského konštruktivizmu.

S dekonštruktivizmom súvisí aj niekoľko ďalších myšlienkových a umeleckých smerov 20. storočia ako: modernizmus/postmodernizmus vo vzájomnom pôsobení, expresionizmus, minimalizmus, kubizmus a súčasné umenie.

Dekonštruktivizmus sa usiloval poprieť zaužívanú predstavu o "zásadách" v architektúre a zväzujúcich pravidlách ako "forma nasleduje funkciu", či "čistota tvarov".Umelci ako Naum Gabo, El Lissitksky, Kazimir Malevich a Alexander Rodchenko ovplyvnili grafický obsah a geometrické formy takých architektov ako Zaha Hadidová a COOP Himmelb(l)au. Oba smery, dekonštruktivizmus i konštruktivizmus, obsiahli vo svojej podstate použitie tektoniky abstraktnej montáže

Súčasné umenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dve vetvy moderného umenia, kubizmus a minimalizmus, mali taktiež vplyv na dekonštruktivizmus. Analytický kubizmus sa prejavil najmä v prístupe k hmote, kedy hrany a tvary budovy sú súčasne vnímané z rôznych uhlov pohľadu. Súlad roztrieštenosti priestoru je príznačný pre mnohé diela Franka Gehryho a Bernarda Tschumiho.

Dekonštruktivizmus spolu s minimalizmom rozchádza s kultúrnymi odkazmi. Zaujíma rovnaký prístup ku konceptuálnemu umeniu.

Vo svojou tendenciou k deformácii a narúšaní je tiež znak expresionizmu a expresionistickej architektúry. Dekonštruktivizmus v sebe odráža mnoho foriem neoexpresionizmu a abstraktného expresionizmu. Hranaté tvary budovy Ufa Cinema Center (COOP Himmelb(l)au) pripomínajú abstraktné geometrické útvary malieb Franza Klina.

Ufa Center má taktiež podobné usporiadanie hranatých útvarov ako ich zachytáva v konceptoch urbanických uličných priestorov Nemecka Ernst Ludwig Kirchner. Práce Wassilia Kandinskeho taktiež nesú podobnosť s dekonštruktivistickou architektúrou. Jeho smerovanie k abstraktnému expresionizmu od figurálnej práci je v rovnakom duchu ako dekonštruktivistické potlačenie ornamentu geometriou.

Projekty s počítačovou podporou

[upraviť | upraviť zdroj]

Navrhovanie za pomoci počítačovej podpory (computer-aided design) je momentálne základným nástrojom v mnohých aspektoch súčasnej architektúry, ale zvlášť charakter dekonštruktivizmu dáva priestor možnostiam, ktoré poskytuje používanie počítačov. Trojdimenzionálne modelovanie a animácia (virtuálne i fyzicky) pomáha koncipovať rozsiahle priestory, zatiaľ čo väzba medzi počítačovým modelovaním a priemyselnou výrobou umožňuje navrhovať špecifické prvky s ohľadom na čas a požadovanú cenu. Napriek tendencii mnohých architektov nahradiť manuálne projektovanie prácou s počítačom ostali mnohí architekti verní priamej tvorbe, či už Zaha Hadidová koncipovaním na základe skíc, alebo Gehry simulovaním reálnych budov vytváraním fyzických modelov.

Architekti a projekty súvisiace s dekonštruktivizmom

[upraviť | upraviť zdroj]

Stata Center v Bostone od F. O. Gehryho v spolupráci s MIT, je budovou výrazovo silnou, priamo odrážajúcou dekonštrukciu formou objemov a akoby zlomených plôch. Hmota budovy sa nad štvrtým podlažím štiepi a vytvára tak dve deformované veže, nazývané "G Tower" a "D Tower". Budova vzdialene pripomína Gehryho Tancujúci dom v Prahe.

Príkladom dekonštruktivistickej zložitosti je Vitra Design Museum Franka Gehryho vo Weil nad Rýnom, ktoré preberá biely neornamentálny kubus modernistických umeleckých galérií a pretvára a rozkladá ho, používajúc pritom geometrie odkazujúce na kubizmus a abstraktný expresionizmus. Vyvracia tak funkcionalistický aspekt modernistickej jednoduchosti, ponechávajúc však spoločný prvok - povrchovú úpravu biele stucco ako identifikačný bod.

Ďalším príkladom dekonštruktivizmu je Wexner Center for the Arts. Wexnerove centrum preberá archetypovú formu hradu, ktorú zahusťuje zložitosťou niekoľkých výsekov a a fragmentov. Táto stavba narúša archetyp hradu, stavia jeho priestory a štruktúru do konfliktu a odlišnosti.

Návrh Franka Gehryho na svoje sídlo v Santa Monice sa pokladá za prototyp dekonštruktivistickej budovy. Jeho určujúcim prvkom bol vzor predmestského domu začleného do typického prostredia s ohľadom na jeho sociálny význam. Gehry premenil masívnosť, geometrické plášte, plochy a ostatné prvky v hravú roztrieštenosť, výsledok "de"konštrukcie.

Projekty týkajúce sa dekonštruktivizmu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1968 - 1972 Ron Davis Studio & Residence, Frank Gehry, Malibu, CA, USA
  • 1972 - 1975 Dom VI, Peter Eisenman, Cornwall, CT, USA
  • 1977 - 1978 Gehryho rezidencia, Frank Gehry, Santa Monica, CA, USA
  • 1980 Steinhaus, Günther Domenig, jazero Ossiach, Rakúsko
  • 1982 - 1987 Hysolárny výskumý ústav, Günter Behnisch, Stuttgart, Nemecko
  • 1983 - 1988 Nadstavba strechy advokátskej kancelárie, COOP Himmelb(l)au, Viedeň, Rakúsko
  • 1984 - 1990 Parc de la Villette, Bernhard Tschumi, Paríž, Francúzsko
  • 1987 - 1989 Vitra Design Museum, Frank Gehry, Weil am Rhein, Nemecko
  • 1988 - 1996 Múzeum Arken, Søren Robert Lund, Ishøj, Dánsko
  • 1991 - 1997 Guggenheimovo múzeum, Frank Gehry, Bilbao, Španielsko
  • 1992 - 1993 Požiarna zbrojnica Vitra, Zaha Hadid, Weil am Rhein, Nemecko
  • 1992 - 1995 Tancujúci dom, Frank Gehry, Praha, Česko
  • 1994 - 1995 Mura-No Terrace, Makato Sei Watanabe, Ibi-gun, Japonsko
  • 1995 - 2000 Experience Music Project, Frank Gehry, Seattle, WA, USA
  • 1995 Da Monsta, Philip Johnson, New Canaan, CT, USA
  • 1995 Opera v Cardiffe, Zaha Hadid, Cardiff, UK
  • 1999 - 2004 Seattle Central Library, Rem Koolhaas, Seattle, WA, USA
  • 1999 Umbrella, Eric Owen Moss, Culver City, CA, USA
  • 2000 - 2006 Frederic C. Hamilton Building, Daniel Libeskind, Denver, CO, USA
  • 2002 - 2007 Royal Ontario Museum, Daniel Libeskind, Toronto, Kanada
  • 2003 - 2007 San Francisco Federal Building, Morphosis, San Francisco, CA, USA
  • 2010 Art Gallery of Alberta, Randall Stout, Edmonton, Kanada
  • 2013 Perth Arena, ARM Architecture, Perth, Austrália

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GÖSSEL, Peter; LEUTHÄUSEROVÁ, Gabriele: Architektura 20. století, Slovart, 2003, ISBN 3822825689
  • HAHN, Stephen: Derrida, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2005
  • VIDIELLA, Àlex Sánchez: Současná architektura, Slovart, 2007
  • MELVIN, Jeremy: ...izmy Ako rozumieť architektúre, Slovart, 2006
  • Moderní architektura, REBO Productions, 2006,
  • DUDÁDK, Vladisla, a kolektív: Encyklopedie světové architektury, Díl 1, A-K, Baset, 2000,
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dekonštruktivizmus_(architektúra)&oldid=6501378“