Európski konzervatívci a reformisti
| Európski konzervatívci a reformisti | |
.svg){kind=logo} | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | ECR EKR |
| Založenie | 22. jún 2009 |
| Predseda | Nicola Procaccini Joachim Brudziński |
| Poslancov | 78 / 720 |
| Ideológie | národný konzervativizmus ľahký euroskepticizmus |
| Politické spektrum | pravica |
| Ďalšie informácie | |
| Web | ecrgroup.eu |
Európski konzervatívci a reformisti (ECR, EKR) je ľahko euroskeptická a antifederalistická politická frakcia v Európskom parlamente.[1]
Ideologicky je skupina vo všeobecnosti euroskeptická, antifederalistická a pravicová, so stredopravými a krajne pravicovými frakciami.[2] Hlavným cieľom EKR je postaviť sa proti nekontrolovanej európskej integrácii, rozširovaniu a potenciálnemu vývoju Európskej únie (EÚ) na federálny európsky superštát, a zabezpečiť, aby EÚ výrazne nezasahovala do štátnych a domácich záležitostí a regionálneho rozhodovania v rámci členských krajín EÚ.[3] Tiež sa zasadzuje za prísnejšiu reguláciu prisťahovalectva. EKR obsahuje frakcie sociálne konzervatívnych, pravicovo-populistických, liberálno-konzervatívnych, kresťansko-demokratických, krajne pravicových a národno-konzervatívnych strán, ktoré sa všetky hlásia k antifederalistickému, eurorealistickému alebo eurokritickému postoju.
V rámci EKR niektoré strany a europoslanci presadzujú mäkký euroskepticizmus, na rozdiel od úplného odmietnutia existencie EÚ charakterizovanej tvrdým euroskepticizmom, volaním po demokratickej reforme EÚ, väčšej transparentnosti, zmenách migračnej a azylovej politiky eurozóny a EÚ a obmedzení niektorých právomocí a byrokracie EÚ pri zachovaní neobmedzeného voľného obchodu a spolupráce medzi národmi.[4] Ostatné strany a jednotliví europoslanci v rámci skupiny podporujú úplné vystúpenie z bloku, referendá o členstve v EÚ a odpor k eurozóne.[5]
EKR bola založená okolo Hnutia za európsku reformu po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 na príkaz lídra britskej Konzervatívnej strany Davida Camerona.
Počas obdobia desiateho Európskeho parlamentu sú najväčšími stranami v skupine podľa počtu poslancov Bratia Talianska (FdI), za nimi nasleduje poľské Právo a spravodlivosť (PiS). Na Slovensku je členom EKR politcká strana Sloboda a Solidarita, ktorá v Európskom parlamente nemá žiadneho poslanca.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024
[upraviť | upraviť zdroj]Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 EKR viedla kampaň, v ktorej sa zasadzovala za revíziu Európskej zelenej dohody a prísnejšie opatrenia na kontrolu hraníc. Skupina zvýšila svoj počet poslancov EP na 84, čím predbehla Obnovme Európu a stala sa treťou najväčšou skupinou v Európskom parlamente.[6] Po voľbách boli do skupiny formálne prijaté ďalšie strany: Alternatívna demokratická reformná strana z Luxemburska, cyperský Národný ľudový front, Rumunská národná konzervatívna strana, francúzska Reconquête (ktorá kandidovala na spoločnoej listine s Mouvement Conservateur) a Dánski demokrati.[7]
V júni 2024 boli štyria z piatich novozvolených poslancov Európskeho parlamentu za Reconquête vylúčení alebo rezignovali, aby v rámci skupiny pôsobili ako nezávislí po tom, čo vedúca kandidátka strany Marion Marechal vyzvala členov strany, aby podporili Národné združenie vo francúzskych parlamentných voľbách.[8]
Pred voľbami sa v médiách objavili špekulácie, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz sa pridajú k frakcii po rozhovoroch s líderkou Bratov Talianska a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, po voľbách sa však tvrdilo, že Fidesz bol zablokovaný vo vstupe do EKR, zatiaľ čo iné médiá tvrdili, že Fidesz sa rozhodol nevstúpiť pre nezhody s Rumunskou národnou konzervatívnou stranou. Orbán neskôr vytvoril vlastnú skupinu Patrioti pre Európu.
Dňa 3. júla 2024 skupina zvolila Nicolu Procacciniho (FdI) a Joachima Brudzińského (PiS) za dvoch spolupredsedov spolu so 4 podpredsedami a 2 spolupokladníkmi.[9][10]
Španielsky Vox so 6 poslancami oznámil 5. júla svoj zámer opustiť EKR a pripojiť sa k novej skupine Patrioti pre Európu. Vo vyhlásení na Twitteri líder Voxu Santiago Abascal vyjadril vďaku skupine EKR a uviedol, že jeho strana bude aj naďalej udržiavať silné vzťahy s Meloniovou, ale tvrdil, že tento krok je „historickou príležitosťou bojovať proti koalícii stredopravých, socialistických a krajne ľavicových síl“.[11][12]
Ideológia
[upraviť | upraviť zdroj]Zakladajúce vyhlásenie EKR, v ktorom sa uvádzajú zásady, ktorých dodržiavanie sa očakáva od každého člena skupiny, je známe ako Pražská deklarácia. Pražská deklarácia zahŕňa tieto zásady:[13]
- Slobodné podnikanie, voľný a spravodlivý obchod a konkurencia, minimálna regulácia, nižšie zdanenie a malá vláda ako definitívne katalyzátory slobody jednotlivca a osobnej a národnej prosperity.
- Sloboda jednotlivca, väčšia osobná zodpovednosť a väčšia demokratická zodpovednosť.
- Udržateľné, čisté zdroje energie s dôrazom na energetickú bezpečnosť.
- Dôležitosť rodiny ako základu spoločnosti.
- Suverénna integrita národného štátu, odpor k európskemu federalizmu a obnovený rešpekt voči skutočnej subsidiarite.
- Prvoradá hodnota transatlantického bezpečnostného vzťahu v revitalizovanom NATO a podpora mladých demokracií v celej Európe.
- Efektívne kontrolované prisťahovalectvo a ukončenie zneužívania azylových konaní.
- Efektívne a moderné verejné služby a citlivosť na potreby vidieckych aj mestských komunít.
- Koniec plytvaniu a nadmernej byrokracii a záväzok k väčšej transparentnosti a bezúhonnosti v inštitúciách EÚ a využívaní fondov EÚ.
- Rešpekt a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými krajinami EÚ, novými aj starými, veľkými aj malými.
Zakladajúci členovia EKR ideologicky tradične sedeli na stredopravici[14] až pravici[15] politického spektra s ekonomicky liberálnym a antifederalistickým postojom a počiatočnou neochotou britskej Konzervatívnej strany prijať tvrdé protiimigračné a ultranacionalistické strany. Podobne ako stredopravá Európska ľudová strana (EPP, EĽS), zakladajúci členovia EKR väčšinou podporujú myšlienky voľného trhu, pričom niektorí z jej poslancov udržiavajú väzby na think-tanky, ako sú The Cobden Center a Open Europe,[16] naproti ekonomicky nacionalistickému a antiglobalizačnému prístupu iných eurokritických skupín, ako sú EFDD a Identita a demokracia (ID). EĽS však vo všeobecnosti podporuje integráciu a rozširovanie EÚ, zatiaľ čo EKR je proti.
V posledných rokoch sa k skupine pridal rastúca fakcia nacionalistických, protiimigračných a pravicovo-populistických hnutí.[17] Tento posun doprava sa zvýšil po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, keďže Konzervatívna strana stratila svoje zastúpenie v Európskom parlamente.
Počas invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa skupina skladala vo všeobecnosti z proukrajinských a protiruských strán, zatiaľ čo Identita a demokracia pozostávala najmä z proruských strán. Vo februári 2023 vtedajší predseda skupiny Legutko vyhlásil, že skupina bude stáť pri Ukrajine, kým nebude Rusko porazené a aj potom.[18] Po fínskych parlamentných voľbách v roku 2023 sa strana Praví Fíni, ktorá sa predtým presťahovala do ID, opäť pripojila k EKR, pričom ako dôvod tohto kroku uviedla zmenu v politike a jej rozhodnutie schváliť členstvo Fínska v NATO.[19] Členovia EKR majú tendenciu byť pro-NATO a podporujú atlanticizmus, vrátane lepšej koordinácie medzi Európou a Spojenými štátmi, pričom zaujímajú kritickejší pohľad na vplyv Číny a Ruska v Európe.[20][21][22]
Členstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Deviaty Európsky parlament
[upraviť | upraviť zdroj]Po voľbách v roku 2019 získala EKR 61 kresiel. Strana Praví Fíni (ktorá sa neskôr v roku 2023 opäť pripojila k skupine) a Dánska ľudová strana sa po voľbách rozhodli skupinu opustiť a pridať sa ku krajne pravicovej Identite a demokracii. Po týchto stratách sa k skupine pripojili štyri strany: španielska Vox, Rodinná strana Nemecka, Grécke riešenie a holandské Fórum pre demokraciu.
Ôsmy Európsky parlament
[upraviť | upraviť zdroj]Po voľbách v roku 2014 vstúpili do EKR členovia z dvanástich nových strán. V priebehu 8. Európskeho parlamentu boli prijaté ďalšie strany, ako napríklad slovenská strana Sloboda a solidarita a talianska Direzione Italia. Strana Alternatíva pre Nemecko bola pôvodne prijatá, ale v apríli 2016 bola vylúčená.
V roku 2019 mala EKR 77 poslancov Európskeho parlamentu[23] z 23 strán v 18 krajinách. EKR mala vtedy väčšinu svojich poslancov zo severnej a strednej Európy.
Siedmy Európsky parlament
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne bolo 22. júna 2009 oznámené, že Hannu Takkula, europoslanec za Fínsku stranu stredu (členská strana vtedajšej Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ALDE) bude tiež členom EKR (s tým, že jeho dvaja stranícki kolegovia zostanú v ALDE), ale o dva dni neskôr toto rozhodnutie zmenil.
Poslanci
[upraviť | upraviť zdroj]10. Európsky parlament
[upraviť | upraviť zdroj]
| Štát | Národná strana | Európska strana | Počet poslancov | |
|---|---|---|---|---|
| Belgicko | Nová flámska aliancia Nieuw-Vlaamse Alliantie (N-VA) |
ESA | 3 / 22 | |
| Bulharsko | Existuje taký ľud Има такъв народ (ITN) |
žiadna | 1 / 17 | |
| Chorvátsko | Hnutie za vlasť Domovinski pokret (DP) |
žiadna | 1 / 12 | |
| Cyprus | Národný ľudový front Εθνικό Λαϊκό Μέτωπο (ELAM) |
žiadna | 1 / 6 | |
| Česko | Občianska demokratická strana Občanská demokratická strana (ODS) |
EKR | 3 / 21 | |
| Dánsko | Dánski demokrati Danmarksdemokraterne (Æ) |
žiadna | 1 / 15 | |
| Estónsko | Nezávislý Jaak Madison |
Nezávislý/á | 1 / 7 | |
| Fínsko | Praví Fíni Perussuomalaiset (PS) |
žiadna | 1 / 15 | |
| Francúzsko | Konzervatívne hnutie Mouvement conservateur (MC) |
žiadna | 1 / 81 | |
| Nezávislí Nicolas Bay, Marion Maréchal, Guillaume Peltier |
Nezávislý/á | 3 / 81 | ||
| Grécko | Grécke riešenie Ελληνική Λύση (ΕΛ) |
žiadna | 2 / 21 | |
| Taliansko | Bratia Talianska Fratelli d'Italia (FdI) |
EKR | 24 / 76 | |
| Lotyšsko | Národná aliancia Nacionālā Apvienība (NA) |
EKR | 2 / 9 | |
| Spojená listina Apvienotais saraksts (AS) |
žiadna | 1 / 9 | ||
| Litva | Volebná akcia Poliakov v Litve – Zväz kresťanských rodín Lietuvos lenkų rinkimų akcija – Krikščioniškų šeimų sąjunga (LLRA–KŠS) Akcja Wyborcza Polaków na Litwie – Związek Chrześcijańskich Rodzin (AWPL–ZCHR) |
EKR | 1 / 11 | |
| Únia litovských farmárov a zelených Lietuvos valstiečių ir žaliųjų sąjunga (LVŽS) |
žiadna | 1 / 11 | ||
| Luxembursko | Alternatívna demokratická reformná strana Alternativ Demokratesch Reformpartei (ADR) |
EKR | 1 / 6 | |
| Holandsko | Reformovaná politcká strana Staatkundig Gereformeerde Partij (SGP) |
EKPH | 1 / 31 | |
| Poľsko | Právo a spravodlivosť Prawo i Sprawiedliwość (PiS) |
EKR | 18 / 52 | |
| Suverénne Poľsko Suwerenna Polska (SP) |
žiadna | 2 / 52 | ||
| Rumunsko | Aliancia pre úniu Rumunov Alianța pentru Unirea Românilor (AUR) |
žiadna | 5 / 33 | |
| Rumunská národná konzervatívna strana Partidul Național Conservator Român (PNCR) |
EKPH | 1 / 33 | ||
| Švédsko | Švédski demokrati Sverigedemokraterna (SD) |
EKR | 3 / 21 | |
| Európska Únia | Celkovo | 78 / 720 | ||
Vedenie
[upraviť | upraviť zdroj]Predseda
[upraviť | upraviť zdroj]| Predseda | Nastúp do úradu | Odchod z úradu | Štát | Strana | |
|---|---|---|---|---|---|
| Timothy Kirkhope | 
|
24. jún 2009 | 14. júl 2009 |  Spojené kráľovstvo
|
Konzervatívna strana |
| Michał Kamiński | 
|
14. júl 2009 | 8. marec 2011 |  Poľsko
|
Právo a spravodlivosť potom Poľsko je najdôležitejšie |
| Jan Zahradil | 
|
8. marec 2011 | 14. december 2011 |  Česko
|
 Občianska demokratická strana |
| Martin Callanan | 
|
14. december 2011 | 12. jún 2014 | Spojené kráľovstvo
|
Konzervatívna strana |
| Syed Kamall | .jpg){kind=small}
|
12. jún 2014 | 2. júl 2019 | Spojené kráľovstvo
|
Konzervatívna strana |
| Raffaele Fitto* | .jpg)
|
2. júl 2019 | 12. október 2022 |  Taliansko
|
Bratia Talianska |
| Ryszard Legutko* | _(cropped).jpg)
|
2. júl 2019 | 3. júl 2024 | Poľsko
|
Právo a spravodlivosť |
| Nicola Procaccini* | 
|
11. december 2019 | v úrade | Taliansko
|
Bratia Talianska |
| Joachim Brudziński* | .jpg)
|
3. júl 2024 | v úrade | Poľsko
|
Právo a spravodlivosť |
- Poznámka (*): Od roku 2019 majú Európski konzervatívci a reformisti dvoch spolupredsedov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Who we are? // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. Archivované 2024-07-14 z originálu. (po anglicky)
- ↑ TOEMMEL, Ingeborg. The European Union: What it is and how it Works. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2014. ISBN 9781137427540. S. 158.
- ↑ OUR HISTORY [online]. [Cit. 2024-07-17]. Dostupné online. Archivované 2018-12-19 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Against "national communism": why anti-EUism is not left-wing | Workers' Liberty [online]. www.workersliberty.org, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Senior Tory MEP urged to quit over Brexit support [online]. POLITICO, 2016-03-14, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The ECR group is now third in the EU Parliament. But it is not finished yet [online]. 2024-06-19, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ These are Europe’s new MEPs [online]. POLITICO, 2024-06-13, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ATAMAN, Joseph. Barricades, betrayal and bust-ups: Macron triggers a wild week in French politics [online]. CNN, 2024-06-15, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ECR Group is constituted, grows to 84 MEPs // ECR Group [online]. ECR Group, 2024-07-03, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. Archivované 2024-07-03 z originálu.
- ↑ Ecr does not split. FdI and PiS remain in the same group [online]. 2024-07-03, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Vox leaves Meloni's ECR for Orban's new 'Patriots' - TopNews - Ansa.it [online]. Agenzia ANSA, 2024-07-05, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Spain's Vox and Dutch Freedom Party join Orbán’s ‘Patriots for Europe’ [online]. euronews, 2024-07-05, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Who we are? // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. Archivované 2024-07-14 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Conservative MEPs form new 'anti-federalist' group in the European Parliament [online]. The Telegraph, 2009-06-22, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ New-look European Parliament. BBC News, 2009-09-03. Dostupné online [cit. 2024-07-17]. (po anglicky)
- ↑ Syed Kamall – The Cobden Centre [online]. 2013-09-07, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BENAKIS, Theodoros. Dutch and Greek far-right parties join ECR Group [online]. 2019-06-06, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Legutko: The ECR will stand by Ukraine until Russia is defeated and beyond // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Far-right Finns Party moves to ECR group in EU Parliament [online]. POLITICO, 2023-04-05, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ EU and US must better coordinate on foreign policy // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
- ↑ EU must be vigilant in response to Chinese efforts to change rules-based multilateral order // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Right-Wing Nationalists Rising — and Divided — as EU Vote Looms [online]. Voice of America, 2024-03-10, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 2014 Outgoing Parliament | 2024 European election results | European Parliament [online]. https://testeuparv1.secvoting.com/, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European Conservatives and Reformists na anglickej Wikipédii.