Preskočiť na obsah

Frederik August Hannoverský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Frederik August Hannoverský
vojvoda z Yorku a Albany
Portrét Thomasa Lawrencea z roku 1816
Portrét Thomasa Lawrencea z roku 1816
Frederik August Hannoverský, erb
Frederik August Hannoverský, podpis
Panovanie
DynastiaHannoverská
Biografické údaje
Pôvodné menoFrederick August
Narodenie16. august 1763
St. James’s Palace, Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie5. január 1827 (63 rokov)
Rutland House, Londýn, Spojené kráľovstvo
PochovanieKaplnka svätého Juraja, Windsor Castle
Rodina
Manželka
OtecJuraj III.
MatkaŠarlota Meklenbursko-Strelická
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrederik August Hannoverský
(multimediálne súbory na commons)

Frederik August Hannoverský, vojvoda z Yorku a Albany (Frederick August, * 16. august 1763 - † 5. január 1827) bol druhým synom britského kráľa Juraja III. a jeho manželky Šarloty Meklenbursko-Strelickej. Bol v rokoch 1764 až 1803 princom-biskupom z Osnabrücku v Svätej rímskej ríši. Od smrti svojho otca v roku 1820 až do svojej smrti v roku 1827 bol Frederik predpokladaným dedičom svojho staršieho brata kráľa Juraja IV.

Frederik bol nasadený do britskej armády vo veľmi ranom veku a bol menovaný do najvyššieho velenia vo veku 30 rokov, keď dostal velenie nad notoricky neúčinnou kampaňou počas vojny prvej koalície, kontinentálnej vojny po Veľkej francúzskej revolúcií. Neskôr ako vrchný veliteľ počas Napoleonských vojen, dohliadal na reorganizáciu britskej armády a zaviedol dôležité štrukturálne, administratívne a náborové reformy.[1] Hovorí sa o ňom, že „pre armádu urobil viac ako ktorýkoľvek človek.“[2]

Skorý život

[upraviť | upraviť zdroj]

Frederik August sa narodil 16. augusta 1763 v St. James’s Palace v Londýne.[3] Jeho otec bol vládnuci britský panovník Juraj III.[3] Jeho matka bola kráľovná Šarlota.[4]

Dňa 27. februára 1764, keď mal princ Frederik šesť mesiacov, sa po smrti Klementa Augusta Bavorského princom-biskupom z Osnabrücku.[3] Vestfálsky mier stanovil, že v meste Osnabrück sa budú striedať katolícki a protestantskí vládcovia, pričom protestantský biskupi budú volení z rodu Brunswick-Lüneburg.[5] Biskupstvo v Osnabrücku malo značný príjem[6], ktorý si udržal až do začlenenia mesta do Hannoveru v roku 1803 počas nemeckej mediatizácie. 30. decembra 1767 bol vymenovaný za rytiera najčestnejšieho rádu kúpeľov.[7] 19. júna 1771 bol tiež vymenovaný za rytiera Podväzkového rádu.[8]

Vojenská kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
Vojvoda z Yorku

Juraj III. sa rozhodol, že jeho druhý syn bude mať kariéru v armáde a 4. novembra 1780 ho dal zaradiť do funkcie plukovníka.[9] V rokoch 1781 až 1787 žil princ Frederik v Hannoveri, kde študoval s mladšími bratmi, princom Eduardom, princom Ernestom, princom Augustom a princom Adolfom na univerzite v Göttingene.[10] 26. marca 1782 bol vymenovaný za plukovníka 2. gardy konských granátnikov (teraz 2. záchrannej gardy)[11] a potom bol 20. novembra 1782 povýšený na generálmajora.[3] 27. októbra 1784 bol povýšený na generálporučíka[3] a 28. októbra 1784 bol vymenovaný za Coldstream Guards.[3]

27. novembra 1784 bol vymenovaný za vojvodu z Yorku a Albany a grófa z Ulsteru a stal sa členom tajnej rady.[5] Po návrate do Veľkej Británie, vojvoda zasadol do Snemovne lordov, kde sa 15. decembra 1788 postavil proti návrhu Williama Pitta počas krízy regentstva na strane princa z Walesu.[5] 26. mája 1789 sa zúčastnil súboja s plukovníkom Charlesom Lennoxom, ktorého ho urazil. Lennox ho minul sa Frederik odmietal opakovať paľbu.[5]

Flámsko

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Flámske ťaženie

12. apríla 1793 bol Frederik povýšený na generála.[12] V tom roku bol poslaný do Flámska, kde velil britskému kontingentu Koburgovej armády určenej na inváziu do Francúzska.[12] Frederik a jeho armáda vo Flámskom ťažení za mimoriadne náročných podmienok. Frederik vyhral niekoľko pozoruhodných bojov, ako napríklad obliehanie Valenciennes v júli 1793,[13] ale bol porazený v bitke pri Hondschoote v septembri 1793.[12] V ťažení v apríli 1794 dosiahol pozoruhodný úspech v bitke pri Beaumonte. V máji toho istého roku vyhral bitku pri Willems a neskôr bol porazený v bitke pri Tourcoining.[12] Britská armáda bola evakuovaná cez Brémy v apríli 1795.[12]

Vrchný veliteľ

[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate do Británie ho jeho otec Juraj III. 18. februára 1795 povýšil do hodnosti poľného maršala[12] a 3. apríla ho Juraj vymenoval za hlavného veliteľa v nástupníctve po lordovi Amherstovi.[14] Tento titul bol potvrdený až o tri roky neskôr.[15] Od 19. augusta 1797 bol aj plukovníkom 60. pešieho pluku.[16]

Pri vymenovaní za vrchného veliteľa okamžite vyhlásil, uvažujúc o Flámskom ťažení, „že žiadny dôstojník by nikdy nemal byť vystavený rovnakým nevýhodám, v ktorých pracoval.“[14]

Jeho druhé vedenie bolo s armádou vyslanou na anglo-ruskou inváziou do Holandska v auguste 1799. 7. septembra 1799 mu bol udelený čestný titul Kapitán-Generál.[17] Sir Ralph Abercromby a admirál Sir Charles Mitchell, zodpovední za predvoj uspeli v zajatí niektorých holandských vojnových lodí v Den Helder. Po príchode s hlavnou armádou však spojenecké sily postihlo množstvo katastrof, vrátane nedostatku zásob.[18] 17. októbra 1799 vojvoda podpísal Alkmaarskú konvenciu, ktorou sa spojenecká výprava stiahla po tom, čo sa vzdala svojich zajatcov.[18] V roku 1799 bola po ňom pomenovaná aj pevnosť Fort Frederick v Južnej Afrike.[19]

Frederikove vojenské neúspechy v roku 1799 boli nevyhnutné vzhľadom na jeho nedostatok skúseností ako poľný maršal a zlý stav britskej armády v tom čase a protichodné ciele protagonistov. Po tejto neúspešnej kampani bol Frederik zosmiešňovaný možno nespravodlivo v básni The Grand Old Duke of York:

Veľký starý vojvoda z Yorku

mal desaťtisíc mužov.

Vyviedol ich na vrchol kopca

A opäť ich zviedol dole.

A keď boli hore, boli hore.

A keď boli dole, boli dole.

A keď boli len do polovice hore,

neboli ani hore, ani dole.[20]

Moderná Circe alebo pokračovanie spodničky, karikatúra Frederikovej milenky Mary Anne Clarke od Isaaca Cruikshanka, 15. marca 1809. Princ odstúpil z čela britskej armády desať dní po zverejnení karikatúry.

Frederikova skúsenosť z ťaženia do Holandska urobila naňho silný dojem. Toto ťaženie a ťaženie vo Flámsku preukázali početné slabiny britskej armády po rokoch zanedbávania. Frederik ako vrchný veliteľ britskej armády vykonal rozsiahly program reforiem.[1] Bol osobou najviac zodpovednou za reformy, ktoré vytvorili silu, ktorá slúžila v Španielskej vojne za nezávislosť. Bol tiež zodpovedný za prípravy za prípravy proti Napoleonovej plánovanej invázii do Spojeného kráľovstva v roku 1803. Podľa Sira Johna Fortescue Frederik urobil „viac pre armádu, než ktokoľvek iný urobil pre ňu v celej jej histórii.“[2]

V roku 1801 Frederik aktívne podporoval založenie Kráľovskej vojenskej akadémie v Sandhurste, ktorá podporovala profesionálny výcvik budúcich dôstojníkov.[18]

V roku 1801 Frederik, dotknutý útrapami detí osirelých v dôsledku napoleonských vojen, vydal kráľovský rozkaz a položil základný kameň v Chelsea na vybudovanie kráľovského vojenského azylu (teraz známeho ako Hlavný azyl vojvodu z Yorku).[21] V roku 1892 bol vojenský azyl premenovaný na Kráľovskú vojenskú školu vojvodu z Yorku. Škola sa v roku 1909 presťahovala do Doveru v Kente.[22]

14. septembra 1805 mu bol udelený čestný titul Warden of Windsor Forest.[23]

Frederik odstúpil z funkcie vrchného veliteľa 25. marca 1809 v dôsledku škandálu spôsobeného činnosťou jeho poslednej milenky Mary Anne Clarke.[18] Clarke bola obvinená z nezákonného predaja armádnych provízii pod Frederikovou záštitou.[18] Záležitosť prešetril užší výbor Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva. Parlament nakoniec oslobodil Frederika spod obžaloby z prijímania úplatkov pomerom hlasov 278 proti 196. Napriek tomu odstúpil pre vysoký počet hlasov proti nemu.[18] O dva roky neskôr vyšlo najavo, že Clarke dostala platbu za nábytok od Frederikovho hlavného žalobcu Gwyllyna Wardlea.[24] Princ Regent 29. mája 1811 opätovne vymenoval Frederika za vrchného veliteľa.[25] Vojvodov vzťah s Mary Anne Clarke využil potomok Mary Anne, Daphne du Maurierová vo svojom historickom románe Mary Anne.[26]

Frederik udržiaval svoje vidiecke sídlo v Oatlands neďaleko Weybridge v Surrey, ale tam bol zriedka a radšej sa ponoril do svojej administratívnej práci v Horse Guards (sídlo britskej armády). Frederik bol neustále v dlhoch kvôli svojmu nadmernému hazardu s kartami a dostihovými koňmi.[5] Po nečakanej smrti svojej netere, princeznej Šarloty z Walesu v roku 1817 sa Frederik stal druhým v poradí na trón.[27] V roku 1820 sa stal dedičom po smrti svojho otca Juraja III.[5]

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]
Vojvoda z Yorku v roku 1822

Frederik zomrel 5. januára 1827 v Rutland House v Londýne. Frederik zomrel na vodnatieľku a kardiovaskulárnu chorobu.[18] Frederikovo telo bolo vystavené v Kráľovskej kaplnke v Londýne[28] a potom boli Frederikove pozostatky boli uložené v kaplnke svätého Juraja na Windsor Castle.[5] Počas pohrebu, ktorý sa konal v noci, bola kaplnka tak studená, že minister zahraničných vecí George Canning dostal reumatickú horúčku a tak ochorel, že si myslel, že sa už nezotaví.[29] Canning zomrel 8. augusta toho istého roku.[30][31]

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
Svadba vojvodu z Yorku

Frederik sa oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, princeznou Frederikou Šarlotou Pruskou, dcérou pruského kráľa Fridricha Viliama II. a Alžbety Kristíny Ulriky Brunšvicko-Wolfenbüttelskej v zámku Charlottenburg v Berlíne 29. septembra 1791 a znova 23. novembra 1791 v Buckinghamskom paláci.[12] Manželstvo nebolo šťastné a pár sa čoskoro rozišiel. Frederika sa utiahla do Oatlands, kde žila do svojej smrti v roku 1820.[5]

Tituly, štýly a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
Erb vojvodu z Yorku
Štandarda vojvodu z Yorku

Tituly a štýly

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 16. august 1763 - 27. november 1784: Jeho kráľovská výsosť princ Frederik
  • 27. november 1784 - 5. január 1827: Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Yorku a Albany

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]

Dedičstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Socha Frederika, vojvodu z Yorku na Waterloo Place, City of Westminster, Londýn
Stĺp vojvodu z Yorku pri pohľade z The Mall v Londýne

Fredericton, hlavné mesto kanadskej provincie New Brunswick je pomenované po princovi Frederikovi. Mesto sa pôvodne volalo „Frederick's Town“.[39]

Aj v Kanade bol Vojvoda z Yorkského zálivu pomenovaný na jeho počesť, pretože bol objavený 16. augusta, na deň jeho narodenín.[40]

V Západnej Austrálii je po princovi Frederikovi pomenované mestá: York County, York a Albany.[41][42] Albany sa pôvodne volalo Frederick Town.[43]

Týčiaci sa stĺp vojvodu z Yorku na Waterloo Place, hneď vedľa The Mall v Londýne, bol dokončený v roku 1834 ako pamätník princa Frederika.[44]

72. peší pluk dostal v roku 1823 titul Duke of Albany's Own Highlanders a v roku 1881 sa stal 1. práporom Seaforth Highlanders (Ross-shire Buffs, The Duke of Albany's).[45]

Prvé britské opevnenie v Južnej Afrike, Fort Frederick pri Port Elizabeth. Fort Frederick bol postavený v roku 1799, aby zabránilo francúzskej pomoci rebelujúcim Búrom v krátkotrvajúcej republike Graaf-Reinet.[46]

Kráľovská vojenská škola vojvodu z Yorku je pomenovaná na Frederikovu česť, pretože bol z veľkej časti zodpovedný za založenie školy Royal Warrant v roku 1801 (pôvodne sa volala Kráľovský azyl pre deti vojakov armády). Škola bola premiestnená na svoje súčasné miesto v Doveri v roku 1909. Pôvodná budova stále stojí v londýnskej Chelsea.[47]

Rodokmeň

[upraviť | upraviť zdroj]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik, Princ z Walesu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína z Ansbachu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich II. Sasko-Gothajský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Augusta Sasko-Gothajská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Anhaltsko-Zerbstská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik August Hannoverský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Adolf Fridrich II. Meklenbursko-Strelický
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Meklenbursko-Strelický
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Christiana Emília Schwarzbursko-Sonderhausenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Meklenbursko-Strelická
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ernest Fridrich I. Sasko-Hildburghausenský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Sasko-Hildburghausenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Albertína Erbach-Erbach
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Glover, (1963)
  2. ↑ a b The Oxford Illustrated History of the British Army (1994) s. 145
  3. ↑ a b c d e f Heathcote, s. 127.
  4. ↑ VAN DER KISTE, John. Deti Juraja III.. [s.l.] : The History Press, 2004. ISBN 978-0750953825. S. 205.
  5. ↑ a b c d e f g h Princ Frederik, vojvoda z Yorku a Albany. [s.l.] : Oxford University Press, 2004.
  6. ↑ KELLY, Ian. Beau Brummell: Najlepší muž štýlu. Londýn : Simon and Schuster, 2013. ISBN 9781416531982.
  7. ↑ Cokayne, s.921
  8. ↑ Weir, s. 286.
  9. ↑ "Č. 12281" [online]. [Cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  10. ↑ "Č. 12590" [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  11. ↑ "Č. 13552" [online]. [Cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e f g Heathcote, str. 128
  13. ↑ "Č. 13552" [online]. [Cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Glover, (1973)
  15. ↑ "Č. 15004" [online]. [Cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  16. ↑ "Č. 14038" [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  17. ↑ "Č. 15177" [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c d e f g Heathcote, s. 129
  19. ↑ Fort Frederick [online]. [Cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  20. ↑ Opie, s. 442–443
  21. ↑ Duke of York's Headquarters [online]. Historic England, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  22. ↑ The Duke of York's Royal Military School [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  23. ↑ "Č. 15842" [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  24. ↑ The Duke of York Scandal, 1809 [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  25. ↑ "Č. 16487" [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  26. ↑ AURERBACH, Nina. Daphne Du Maurier, strašidelná dedička. [s.l.] : [s.n.], 2002. S. 77.
  27. ↑ Heathcote, s. 130
  28. ↑ St James's Palace [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  29. ↑ LONGFORD, Elizabeth. Welligton. [s.l.] : Weidenfield a Nicolson, 1972. S. 131.
  30. ↑ KNIGHT, Sam. 'London Bridge is down': the secret plan for the days after the Queen’s death [online]. [Cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  31. ↑ Stanley, AP , Historické pamätníky Westminsterského opátstva (Londýn; John Murray; 1882), s. 247.
  32. ↑ Knights of the England. Londýn : [s.n.], 1906. S. 47.
  33. ↑ Shaw, s. 180
  34. ↑ Shaw, s. 447
  35. ↑ Liste der Ritter des Königlich Preußischen Hohen Ordens vom Schwarzen Adler (1851), „Von Seiner Majestät dem Könige Friedrich Wilhelm III. ernannte Ritter“ s. 17
  36. ↑ a b The Complete Peerage, Volume XII, Part II(1959), strana 923, St Catherine's Press (Londýn), editori Godfrey H. White a RS Lea.
  37. ↑ a b Almanach de la cour [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  38. ↑ GUERRA, Francisco. Kalendario manual y guía de forasteros en Madrid Año 1826 [online]. [Cit. 2020-10-08]. Dostupné online.
  39. ↑ Fredericton [online]. [Cit. 2012-04-21]. Dostupné online. Archivované 2012-04-23 z originálu.
  40. ↑ Taylor, s. 300
  41. ↑ Taylor, Thomas George (1860). Západná Austrália; jeho história, pokrok, postavenie a vyhliadky, zväzok 13, Londýn: G. Street. s. 10.
  42. ↑ West, DAP, The Settlement on the Sound – Discovery and resolution of the Albany Region 1791–1831 , Western Australian Museum, Perth, 1976, preprint 2004. s. 55–115.
  43. ↑ KATALÓG RUKOPISOV, ORÁLNEJ HISTÓRIE A OBRÁZKOV [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  44. ↑ Victorian London - Buildings, Monuments and Museums - Duke of York's column [online]. [Cit. 2020-11-04]. Dostupné online.
  45. ↑ Staré škótske pluky [online]. [Cit. 2012-05-12]. Dostupné online. Archivované 2012-05-11 z originálu.
  46. ↑ Fort Frederick [online]. [Cit. 2012-04-12]. Dostupné online.
  47. ↑ Royal Military Asylum, Kings Road, Chelsea, London [online]. [Cit. 2024-07-13]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • The Complete Peerage of England, Scotland, Ireland, Great Britain and United Kingdom, Extant, Extinct or Dormant. Londýn : [s.n.], 2000.
  • FOX-DAVIES, Arthur. Kompletný sprievodca heraldikou. Londýn : [s.n.], 1909.
  • GLOVER, Richard. Británia v zálive: Obrana proti Bonaparte, 1803 – 1814, Historické problémy: Séria štúdií a dokumentov č.20. Londýn : George Allen a Unwin Ltd., 1963.
  • GLOVER, Richard. Príprava na polostrov: Reforma britskej armády 1795–1809. [s.l.] : Cambridge University Press.
  • OPIE, I.. Oxfordský slovník detských riekaniek. Oxford : Oxford University Press, I..
  • HEATHCOTE, Tony. Britskí poľní maršali 1736–1997. [s.l.] : Pen & Sword Books LTD., 1999. ISBN 0-85052-696-5.
  • TAYLOR, Isaac. Mená a ich histórie: Príručka historickej geografie. Londýn : Rivingstones, 1898.
  • WEIR, Alison. Britská kráľovská rodina: Kompletná genealógia. LONDÝN : Bodley Head, 1999.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prince Frederick, Duke of York and Albany na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Frederik_August_Hannoverský&oldid=7936760“