Freising

Freising ( lat. Frisinga, hist. nem. Frigisinga, Frisinga, Freisingen, Freysing, hist. slov. Frizinky^[1]) je mesto v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko a okresné mesto okresu Freising. Leží asi 30 km severovýchodne od Mníchova na pahorkoch nad riekou Isar; 5 km juhovýchodne od mesta leží medzinárodné Letisko Mníchov.

Dejiny

Okolo r. 4200 pred Kr.: Neolit – Mladšia doba kamenná nesie prvé známky osídlenia na dómskom vrchu
Okolo r. 1700 – 1500 pred Kr.a 1200 – 700 pred Kr.: Významne nad-regionálne osídlenie na dómskom vrchu v 2 fázach doby bronzovej
555: Sídlo prvého bavorského grófa
700: Vojvoda Agilolfinger zriaďuje na dómskom vrch palác. Regensburg, Passau, Salzburg a Freising sú hlavné miesta starobavorského vojvodstva
715 (720): Na žiadosť vojvodu Agilolfingera prišiel do Freisingu francúzsky pustovník a biskup svätý Korbinian, ku ktorého legende sa viaže i mestský znak: medveď, ktorý mu vraj nosil batožinu.(legenda o sv. Korbinianovi) Ten sa stáva prvým biskupom Freisingu a dodnes je patrón mesta a biskupstva
725: Sv. Korbinián zakladá spolu s 12 druhmi benediktínsky kláštor na svätoštefanskom vrchu
739: Anglický misionár svätý Bonifác oficiálne založil biskupstvo Regensburg, Passau, Salzburga a Freising, Freising plní funkciu biskupského mesta
723 – 784: život biskupa Arbea z Freisingu-je pokladaný za najstaršieho nemeckého spisovateľa a jeho latinsko-starohornonemecký glosár Codex Abrogans (alebo len Abrogans) za najstaršiu dochovanú nemeckú knihu
996: Cisár Otto III. Udeľuje Freisingu „právo trhu“
1021: Na svätoštefanskom vrchu je pôvodný kláštor prebudovaný na benediktínske opátstvo
1142: Biskup Otto z Freisingu (1112 – 1158) zakladá východne od historického mesta premonštrátny kláštor Neustift
1143: Biskup Otto z Freisingu napísal rozsiahlu „svetovú kroniku“ Chronica sive Historia de duabus civitatibus
1158: Zomiera biskup Otto z Freisingu, významny politik a učenec v dejinách starého Freisingského biskupstva. Prvá zmienka o Mníchove (Villa Munichen) – spor medzi freisingským biskupom a bavorským a saský grófom Henrichom Levom. Ten nechal blízko sídla mníchov u kláštora Tegernsee postaviť cez rieku Isar most na mieste dnešného Ludwigsbrücke. Nechal ale zničiť severnejší most biskupa z Freisingu pri Oberföhringu, aby zarobil na bohatom obchode so soľou do Augsburku. Asi v tejto súvislosti bol vypálený freisingský dóm a v rokoch 1159-1205 postavená mohutná románska bazilika, ktorá dodnes stojí, ale s gotickou klenbou (1481) a barokovou prestavbou (1619 a 1724). Udalosti sa stali začiatkom dlhej rivality Freisingu a Mníchova

Okolo r. 1300: Freisingský Murín sa objavuje na erboch Freisingu. Freisingské biskupské kniežatstvo súčasťou Svätej rímskej ríše
1697: Vo Freisingu je zriadené teologické učilište
1724: Kniežací biskup Eckher organizuje veľkolepé tisícročné oslavy jubilea príchodu sv. Korbiniana
1802/03: S nástupom mediatizácie a sekularizácie sú „svetské“ teritória kniežatstva Freising prepísané v prospech Bavorského vojvodstva (Bavorského kurfirstvo). Kláštor Neustift je zrušený. V budove sekularizovaného benediktínskeho opátstva Weihenstephan je zriadená lesnícka škola
1821: Sídlo biskupa je premiestnené z Freisingu do Mníchova. Biskupstvo je povýšené na arcibiskupstvo. Na dómskom vrch vzniká kňazská škola.
1858: Otvorenie železničnej trate Mníchov – (Freising) – Landshut
1945: V posledných dňoch 2. sv. vojny je dňa 18. apríla bombardovaný areál železničnej stanice
1968: Nová organizácia na dómskom vrchu. Vysoká škola a kňazský seminár sú zrušené, resp. presunuté do Mníchova. V nasledujúcich rokoch vzniká vzdelávacie centrum Kardinal-Döpfner-Dom a diecézne múzeum
1972: V dôsledku teritoriálnej reformy sa Freising stáva veľkým krajským mestom
1992: V tesnej blízkosti mesta je otvorené nové medzinárodné Letisko Mníchov
1994: V programe spolkovej bavorskej vlády pre rozvoj je zvýšená hodnota Freisingu zo „Stredného centra“ na možné „Hlavné centrum“. K najdôležitejším faktorom patrí medzinárodnýé vzdelávacie a výskumné centrum Weihenstephan. Podiel nezamestnanosti v oblasti je kontinuálne najnižší v Nemecku.
2006: Pápež Benedikt XVI. navštívil 14. septembra Freising s ktorým sa významne viaže jeho životná cesta.^[2]

Doprava a hospodárstvo

Freising leží na železnici medzi Mníchovom a Regensburgom, vedie sem linka predmestskej železnice S1 z Mníchova, diaľnica A92 a od roku 1980 je v tesnej blízkosti mesta medzinárodné letisko Mníchov. To je tiež zďaleka najväčší zamestnávateľ freisingských občanov popri školách a slávnom pivovare Weihenstephan. V meste sa tiež nachádza významná mliekáreň s rovnakým názvom aj vlastníckym pozadím.

Tradícia pivovarníctva v meste

Tradícia pivovarníctva v meste siaha do prvotného obdobia benediktínskeho kláštora. Prvá zmienka a pestovaní chmeľu siaha do roku 768, keď sa v blízkosti kláštora nachádzala chmeľnica, ktorá pre kláštor odvádzala desiatok. Blízka poloha naznačuje, že tunajší chmeľ mohol byť v kláštore spracovaný. Po vyplienený kláštoru Maďarmi v roku 955 prisľúbili mnísi jeho opätovné vybudovanie vždy keď dôjde k jeho zničeniu – to sa udialo ešte štyrikrát v histórií:

cisár Ľudovít Bavorský (1366)
švédske vojská (tridsaťročná vojna)
francúzske vojská (tridsaťročná vojna)
rakúske vojská (vojna o španielske dedičstvo)

Bayerische Staatsbrauerei Weihenstephan

Vďaka neustálej obnove kláštora zostala zachovaná aj tradícia varenie piva. Prvá oficiálna zmienka sa datuje na žiadosť opáta Arnolda v roku 1040. To bol počiatok Kláštorného pivovaru Weihenstephan (Svätý Štefan) ktorý je tak najstarší doteraz fungujúcim pivovarom na svete. Ku kvalite piva prispel vojvoda Viliam IV. svojím bavorským príkazom o čistote (1516) – pivo sa smelo variť len z jačmeňa, chmeľu a vody. V roku 1803 došlo k prevodu vlastníctva z kláštora na Bavorský štát – Kráľovský štátny majetok (zámku) Schleißheim. V roku 1852 je presťahovaná Poľnohospodárska centrálna škola zo Schleißheimu do priestorov bývalého kláštora neskôr (1895) povýšená na akadémiu a v roku 1919 na Vysokú školu poľnohospodárstva a pivarníctva a od roku 1930 súčasťou Technickej univerzity Mníchov (TUM). Od roku 1923 nesie pivovar súčasný názov Bayerische Staatsbrauerei Weihenstephan – Bavorský štátny pivovar Svätý Štefan. Firemné logo sa stáva chránenou značkou.

Hofbrauhaus Freising

Aj druhý mestský pivovar má výnimočnú dlhovekosť. Prvá zmienka o pivovare Hofbrauhaus Freising – Dvorný pivovar Freising pochádza od biskupa Alberta už z roku 1160. Počas sekularizácie nadobudla pivovar aj s jeho dvoma pobočkami (v Haagu pri Wasserburgu a v Steppergu pri Neuburgu na Dunaji.) bavorská Kurfirstka Maria Leopoldina. Pod vedením profesora Ganzenmüllera je pivovar v rokoch 1911 – 1912 presídlení na súčasné miesto.

Ľudový festival piva vo Freisingu

K pivovarníckej tradícií bavorských miest patria obľúbené ľudové festivaly, ktoré vrcholia každoročne na prelome septembra a októbra na Ľudových slávnostiach piva v Mníchove – tzv. Oktoberfeste, resp. Wiesn(bavorský názov pre festival). Festival vo Freisingu je známy ako posledná zastávka pred Mnichovom. Trva 9 dní, od soboty do nasledujúcej nedele, a po ňom je už len 5 dní voľna, slávnostný sprievod bavorskou metropolou známe zvolanie mníchovského starostu "Ozapft is!"(je narazené). Rovnakým spôsobom štartuje aj miestny festival, ktorý okrem ochutnávania zlatého moku z tamojších pivovarov a bohatej ponuky tradičnej bavorskej kuchyne (klobásky, kačice…) poskytuje široký sprievodný program – hudobné vystúpenia miestneho orchestru i moderných kapiel, kolotoče od najmenších až po tých najodvážnejších či športové podujatia – hádzanárske a basketbalové turnaje, futbalové zápasy miestnych tímov, cyklistické preteky či divácky i účastnícky populárny beh centrom miesta.

Pamiatky

Románsky tehlový dóm Panny Márie a sv. Korbiniana s barokovou výzdobou bratov Asamovcov, ktorého dve veže tvoria dominantu mesta
- Diecézne múzeum s cca 20 000 exponátmi – jedno z najväčších kostolných múzeí na svete
Farský kostol sv. Juraja z roku 1440 s barokovou vežou vysokou 84 metrov
Farský kostol sv. Petra a Pavla z roku 1700 na mieste bývalého kláštora premonštrátov, založeného 1141
Radnica a Mariánsky stĺp na hlavnom námestí
Barokové Assamovo divadlo (1695) na hlavnom námestí
Meštianska veža, jediný zvyšok mestského opevnenia, kde je dnes múzeum
Rada meštianskych domov zo 17.-19. storočia
Ruiny benediktínskeho kláštora
- Piváreň Weihenstephan
Svätoštefanské záhrady
Vojnový pamätník – v 1. svetovej vojne stratil Freising 472 z 15 647 obyvateľov, v 2. svetovej vojne to bolo 1 112 z 24 482 obyvateľov mesta
Studnička svätého Korbiniána
Most sv. Korbiniána so sochami významných svätých mesta

Frizinské pamiatky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Frizinské pamiatky

Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (slovin. Brižinski spomeniki) z doby okolo roku 1000 sú najstarším dochovaným slovanským textom písaným latinkou.^[3] Sú písané slovinským (panonským) typom staroslovenčiny, ktorá je v podstate už starou slovinčinou, a pomenovanie nesú podľa freisingského kláštora, kde boli v roku 1803 nájdené.^[4]^[5]

Freising a pápež Benedikt XVI.

Bronzový relief Benedikty XVI. na nádvorí dómu Panny Márie a sv. Korbiniana

S mestom Freising sa pevne viaže osobnosť pápeža Benedikta XVI.. Na Dombergu navštevoval kňazský seminár a spoločne s bratom Georg bol 29. júna 1951 vysvätený za kňaza.

V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a od zimného semestra 1954/55 ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. V tom čase býval v byte na Dombergu. Dňa 25. marca 1977 bol Joseph Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Funkciu zastával až do roku 1982. Pri odchode do Ríma obdržal vtedajší kardinál Ratzinger zlatú medailu občana mesta. V roku 2004 prišiel ešte ako kardinál na súkromnú návštevu mesta Freising.

Po zvolený za pápeža dňa 19. apríla 2005 sa v dňoch 9. až 14. septembra 2006 rozhodol navštíviť rodné Bavorsko, pričom nevynechal ani Freising, kde sa zapísal do zlatej knihy mesta. V roku 2010 mu bol udelený titul čestný občan mesta a v tom istom roku mu bol počas Slávností svätého Korbiniána odhalený aj bronzový reliéf s jeho podobizňou na nádvorí dómu Panny Márie a sv. Korbiniana.

S mestom Freising sa viaže aj Benediktov pápežský erb, kde sa nachádzajú dva významné symboly mesta. V jednom z poli je na zlatom pozadí hlava Maura s červenou korunou a golierom a so zlatou náušnicou. Je to erb starobylej nemeckej diecézy Freising (vznik sa datuje okolo 8. storočia), ktorej sídlo bolo v roku 1818 prenesené do Mníchova a povýšené na arcibiskupstvo. V druhom poli je na zlatom pozadí kolmo nahor kráčajúci medveď svätého Korbiniána, patróna Bavorska, Freisingu a ochranného patróna Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy.

Partnerské mestá

Referencie

↑ MELICHERČÍK, Andrej. Dejiny staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavatels̕tvo Slovenskej Akadémie Vied, 1958. Dostupné online.
↑ Freising - Das Gäste - Magazin für die alteste Stadt an der Isar
↑ Frisinské památky. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. 1. vyd. Praha: Academia, 1985. s. 527.
↑ Radoslav Večerka: Staroslověnština, SPN 1984, s. 30
↑ Václav Vondrák: Frisinské památky (dostupné online)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Freising

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Freising na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa geografie Nemecka je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] MELICHERČÍK, Andrej. Dejiny staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavatels̕tvo Slovenskej Akadémie Vied, 1958. Dostupné online.

[2] Freising - Das Gäste - Magazin für die alteste Stadt an der Isar

[3] Frisinské památky. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. 1. vyd. Praha: Academia, 1985. s. 527.

[4] Radoslav Večerka: Staroslověnština, SPN 1984, s. 30

[5] Václav Vondrák: Frisinské památky (dostupné online)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]