Günter Behnisch
| Günter Behnisch | |
| Narodenie | 12. jún 1922 Drážďany, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. júl 2010 (88 rokov) Stuttgart, Nemecko |
| Odkazy | |
| Webstránka | behnisch.com |
| Commons |  Günter Behnisch |
Günter Behnisch (* 12. jún 1922, Drážďany, Nemecko – † 12. júl 2010, Stuttgart) bol nemecký architekt a predstaviteľ dekonštruktivizmu. Svetové uznanie dosiahol návrhom Olympijského komplexu v Mníchove (1967 – 1972), vytvoreným v spolupráci s nemeckým konštruktérom Freiom Ottom.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1934 sa dvanásťročný Günter Behnisch spolu s rodinou presťahoval z Drážďan do Chemnitzu. Tesne po dovŕšení osemnásteho veku bol v roku 1939 povolaný do armády, kde počas 2. svetovej vojny pôsobil ako kapitán ponorky. Po vojne, v rokoch 1947 – 1951, študoval architektúru na Technickej univerzite v Stuttgarte.
Práca
[upraviť | upraviť zdroj]Po škole pracoval v rokoch 1951 – 1952 pre Rolfa Gutbroda. Čoskoro sa osamostatnil a ešte v roku 1952 založil svoju vlastnú kanceláriu, v ktorej spolupracoval až do roku 1956 s Brunom Lambartom. V roku 1966 založil architektonickú kanceláriu Behnisch & Partner, ktorá existuje do dnes pod názvom Behnisch architekten. Súčasne sa stal Behnisch profesorom pre navrhovanie, priemyselné stavby a organizáciu výstavby na Technickej univerzite v Ulme. V rokoch 1967 až 1987 pôsobil tiež ako profesor architektúry na Technickej univerzite v Darmstadte. V roku 1982 sa stal členom Akadémie umenia v Berlíne a v roku 1984 mu bol udelený titul čestného doktora (Dr.h.c.) Univerzity v Stuttgarte. V roku 1996 bol jedným zo zakladateľov Saskej akadémie umení, kde viedol odbor architektúra až do roku 2000.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Od založenia Behnisch architekten sa v rámci kancelárie spočiatku zamerali na prefabrikované školské budovy. Nakoľko tento stavebný systém mal obmedzenú flexibilitu, firma začala tvoriť viac v modernom organickom štýle s výrazným vplyvom dekonštruktivizmu a využívaním veľkých transparentných plôch. Pomocou organickej architektúry mohli vo svojej tvorbe využiť viac rozmanitých a flexibilných foriem a ekologicky vyvážených návrhov. Cieľom návrhov je aj v súčasnosti robiť architektúru pre ľudí. Človek ako vnímateľ je zohľadnený už pri návrhu, pričom dôležitý je jeho dobrý pocit z priestoru. Behnisch pevne veri a navrhuje s myšlienkou, že inovátorské stavebné techniky a materiály pomáhajú napredovať novým možnostiam v architektúre.
Realizácie a projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- 2000 – 2004 Dánsky štátny archív
- 2003 Genzyme Center, Cambridge, Massachusetts, USA
- 1993 – 2003 Akadémia umení, Berlín
- 1999 – 2002 Norddeutsche Landesbank, Friedrichswall, Hannover
- 2000 Lothar-Günther Buchheim Museum, Bernried am Starnberger See
- 1998 – 1999 Športové a rekreáčne centrum "Grünauer Welle", Lipsko
- 1994 – 1999 Kúpeľné izby, Bad Elster
- 1989 – 1997 Štátna clearingova banka Badenska-Württembergska, Stuttgart
- 1994 – 1996 Škola Montessori, Ingolstadt
- 1996 St. Benno gymnázium, Drážďany
- 1993 – 1996 Centrum služieb Bollwerk, Stuttgart
- 1995 Materská škola, Ingolstadt
- 1992 – 1994 Rozšírenie školy sestier, Frankfurt am Main,
- 1992 Budova parlamentu, Bonn
- 1991 Rozšírené učilisko, Aalen in Württemberg
- 1989 – 1991 Stanica, Stuttgart-Feuerbach
- 1987 – 1991 Škola Alberta Schweitzera, Bad Rappenau
- 1990 Hlavné sídlo Zemskej centrálnej banky, Mníchov
- 1990 Tlačové centrum DuMont Schauberg Verlag, Köln
- 1990 Materská škola, Lotharstrasse, Stuttgart-Luginsland,
- 1990 Múzeum pôšt a komunikácií, Frankfurt nad Mohanom
- 1987 – 1988 Hysolar výskumná a správna budova univerzity, Stuttgart
- 1989 Spolková banka, Frankfurt nad Mohanom
- 1987 Továreň Leybold AG, Alzenau in Unterfranken
- 1980 – 1987 Knižnica a katolícka univerzita, Eichstätt
- 1985 Športová hala, Herrenberg
- 1985 Športová hala, Sulzbach an der Murr
- 1982 – 1984 Herbert Keller Building, Stuttgart
- 1982 Škola, Lorch im Remstal
- 1982 Športová hala školy Hermana Hesseho, Reutlingen
- 1981 Rozšírenie základnej školy Friedricha Schillera, Marbach am Neckar
- 1980 Centrum pre hostí, Kúpele Salzuflen
- 1980 Stanica podzemnej dráhy, Schloßplatz, Stuttgart
- 1977 – 1980 Rozšírenie základnej školy, Alfdorf
- 1971 – 1979 Školiace a skúšobné centrum, Stuttgart
- 1979 Školská športová hala, Ludwigsburg
- 1977 Geriatrické centrum, Reutlingen
- 1977 Materská škola, Pelikanstrasse, Stuttgart
- 1976 Nemocnica, Pfaffenhofen
- 1976 Škola Fritza Erlera, Pforzheim
- 1976 Športová hala, Lorch im Remstal
- 1975 Športová hala, Sindelfingen
- 1974 Škola Jozefa Effnera, Dachau
- 1973 Škola, Lorch im Remstal
- 1972 Olympijský komplex, Mníchov
- 1965 Škola, Furtwangen im Schwarzwald
- 1965 Škola, Geislingen
- 1964 – 1965 Reálne gymnázium a ľudová škola, Haigerloch
- 1964 – 1966 Dievčenská škola Droste Hülshoff, Freiburg im Breisgau
- 1961 Škola Vogelsang, Stuttgart
- 1961 Radnica, Mannheim
- 1959 – 1963 Inžinierska škola, Ulm an der Donau
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Günter Behnisch
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Günter Behnisch na nemeckej Wikipédii a Behnisch Architekten na nemeckej Wikipédii.