Preskočiť na obsah

Gemerská župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gemersko-malohontská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy Rimavská Sobota
Rozloha 4 289 km²
Obyvateľstvo 188 098 (1910) [1]
 -   169 064 (1880) [2]
Hustota 43,9 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 38,4%
Maďari 58,5%
Nemci 1,6%
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 49,23 %
Nemci 3,38 %
Slováci 42,84 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,01 %
Ostatní 1,07 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 45,4%
Evanjelické a.v. 30,7%
Reformovaná k.c. 18,5%
Gréckokatolícke 2,3%
Židovské 3,0%
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gemerská župa resp. Gemerská stolica resp. Gemerský komitát (iný názov: Gemer, staršie aj Gömör(ská stolica); lat. Comitatus Gömöriensis alebo Gömörinum, nem. Komitat Gemer/Gömör alebo Gemerer/Gömorer Gespanschaft alebo Gemer/Gömor, maď. Gömör vármegye alebo Gömör) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemera a Malohontu, existovala v rokoch 1786–1790, 1802–1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)–1945 v Maďarsku. V rokoch 1918–1923 existovala rovnomenná župa v Česko-Slovensku, ale len v rozsahu čs. štátneho územia.

Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Maďarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storočia) Abovsko-turnianskou, Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou.

Južná hranica Gemersko-malohontskej župy zodpovedá približne dnešnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, severná hranica išla po hrebeni Nízkych Tatier. Západná hranica odpovedá približne hranici okresu Rimavská Sobota a východná okresu Rožňava. Najvýznamnejšou riekou bola Slaná. Rozloha župy bola v r. 1910 4289 km².

Gemersko-Malohontská župa na juhovýchode Slovenska

Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtiaľ je odvodený aj názov stolice). Stoličné zhromaždenia sa konali v mestečku Gemer. Od roku 1578 šľachta snemovala na hrade Szendrö v Boršodskej stolici z obáv pred tureckými vpádmi.Od začiatku 18. storočia sa stoličným centrom stal Plešivec, no keďže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s Malohontom v rokoch 1786–1790 prenesené do najväčšieho centra Malohontu, Rimavskej Soboty. Po r. 1790 opäť Plešivec, keďže Malohont sa znova spojil s Hontom a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Rimavská Sobota sa opäť stala centrom Gemersko-malohontskej župy v roku 1898.[5]

Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storočia od Turnianskeho kráľovského komitátu. Územie okolo Heľpy, ktoré by malo skôr patriť do Zvolenskej stolice sa stalo súčasťou Gemera ešte ako neosídlená časť panstva hradu Muráň. Na konci 13. storočia sa Gemerský komitát zmenil na zemiansku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku).[6]

Gemer sa nikdy nestal súčasťou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storočia až do oslobodenia Jágra r. 1687 bol poplatný fiľakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku.[6]

Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786–1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatym slúžnovskym okresom.[6]

V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa v roku 1923 stala súčasťou Boršodsko-Gemersko-Malohontskej župy (Borsod-Gömör-Kishont), napriek tomu, že celé územie Malohontu ostalo v Česko - Slovensku.. Na území Maďarska Gemersko-Malohontská župa ako samosprávna jednotka teda pretrvala do roku 1923. Výnimkou bola obec Zabar, ktorá sa už v roku 1921 stala administratívne súčasťou Novohradskej župy, od roku 1928 bola k nej trvalo pripojená. V roku 1938 po Viedenskej arbitráži bola na území Maďarska obnovená Gemersko-Malohontská župa (avšak bez obce Zabar a ani hranice medzi Gemerskou a Boršodskou župou neodpovedali stavu spred Trianonu), ktorá však v roku 1945 opäť zanikla a časti Gemera ležiace v Maďarsku sa stali až do roku 1950 súčasťou Boršodsko-Gemerskej župy, kedy sa táto stala súčasťou Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. V súčasnosti je väčšina územia súčasťou Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy (Boršod-Abov-Zemplín).

Gemersko-Malohontská župa trvala do 31. 12. 1922, od 01. 01. 1923 do r. 1928 sa stala súčasťou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožňava) župy. V súčasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé časti (napr. i dedina Vernár) zasahujú alebo sú súčasťou Prešovského kraja.

Počas 2. svetovej vojny bola južná a juhovýchodná časť územia župy súčasťou Maďarska. Po vojne sa región stal opäť súčasťou Česko-Slovenska.

Národnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre územie Gemera bolo príznačné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú maďarskú časť. Toto sa nezmenilo ani vznikom Česko-Slovenska a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storočí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožňava.

Okresy Gemersko-malohontskej župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slúžnovské okresy v roku 1910:

Mestá so zriadeným magistrátom:

  • Dobšiná
  • Jelšava
  • Revúca
  • Rimavská Sobota
  • Rožňava

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. KARDOS, László. História Župného domu v Plešivci [online]. Plešivec: Obecný úrad Plešivec, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  6. a b c ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 47–56.

Externé odkazy (Mapy)

[upraviť | upraviť zdroj]