Giovanni Legrenzi
| Giovanni Legrenzi | |
 taliansky organista a hudobný skladateľ | |
| Narodenie | pokrstený 12. august 1626 Clusone |
|---|---|
| Úmrtie | 27. máj 1690 Benátky |
| Odkazy | |
| Commons |  Giovanni Legrenzi |
Giovanni Legrenzi (* pokrstený 12. august 1626, Clusone – † 27. máj 1690, Benátky) bol taliansky organista a hudobný skladateľ barokového obdobia.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Clusone neďaleko Bergama v Lombardii. V rokoch 1645 až 1656 pôsobil ako organista v chráme Santa Maria Maggiore v Bergame. Roku 1656 odišiel do Ferrary, kde sa stal majstrom kapelníkom (maestro di cappella) v Akadémii svätého Ducha (Accademia dello Spirito Santo) a zotrval tam do roku 1665.
O jeho živote v nasledujúcich piatich rokoch sa nič podstatné nevie. Uchádzal sa o zamestnanie v mnohých európskych mestách, ale nikde sa natrvalo neuchytil. V roku 1670 sa stal zbormajstrom v sirotinci Ospedale dei Derelitti. Vo vtedajšom zmysle slova šlo o zariadenie medzi internátnou školou a konzervatóriom. Okrem sirôt a opustených detí sa tam na náklady mesta vychovávali aj nadané deti z riadnych rodín. Okrem toho bol od roku 1671 kapelníkom v kostole Congregazione dei Filippini. O desať rokov neskôr vystriedal Antonia Sartoria vo funkcii zástupcu kapelníka chrámu sv. Marka v Benátkach, aby sa v roku 1685 stal v tomto chráme kapelníkom.
Najplodnejšie obdobie jeho opernej tvorby je okolo roku 1681, kedy komponoval minimálne dve opery ročne. Keď sa stal v chráme sv. Marka hlavným kapelníkom, sústredil sa skôr na chrámovú hudbu. K povinnostiam vtedajšieho „maestro di cappella“ patrila aj starostlivosť o ďalšie hudobné vzdelanie členov súboru. Medzi jeho študentov v tom čase patrili napr. aj Francesco Gasparini, Antonio Lotti alebo Giovanni Varischino.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Legrenzi bol aktívny vo väčšine žánrov barokovej hudby severného Talianska vrátane opery, vokálnej chrámovej hudby a inštrumentálnej hudby.
Legrenzovo dielo upadlo neprávom do zabudnutia. Zatienili ho mená jeho žiakov (Antonio Vivaldi, Antonio Caldara), ktorí doviedli do dokonalosti myšlienky Giovanniho Legrenza. Zaslúžil sa okrem iného o rozvoj sonátovej formy, ktorej dal pevný rád. Dbal na zreteľné kontrasty medzi jednotlivými vetami a predpisoval aj tempá jednotlivých častí, čo nebolo dovtedy zvykom. V jeho sonátach pre dva nástroje (sonatas a due) a triových sonátach (sonatas a tre) boli party jednotlivých nástrojov prakticky rovnocenné. Podobne jeho kantáty po formálnej stránke významne ovplyvnili dielo Alessandra Scarlattiho.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Živé inštrumentálne skladby
[upraviť | upraviť zdroj]- 18 Sonate da chiesa a due e tre Libro Primo op. 2 (1655).
- 30 Sonate da camera et da chiesa Libro Secondo op. 4 (1656)
- 16 Sonate a due, tre, cinque e sei Libro Terzo op. 7 (1663)
- La Galini – sonata pro housle, violoncello a klavír op. 8
- La Cetra - 16 Sonate a due, tre e quatro Libro Quatro op. 10 (1673)
- 16 Balletti e Correnti a cinque stromenti con il basso continuo per il cembalo Libro Quinto op.16 (1691)
Opery
[upraviť | upraviť zdroj]- Nino il giusto (1662 Ferrara) stratené
- L'Achille in Sciro (1663 Ferrara) stratené
- Zenobia e Radamisto (1665 Ferrara)
- Tiridate (revidovaná verze Zenobia e Radamisto - 1668 Benátky) stratené
- Eteocle e Polinice (1675 Benátky)
- La divisione del mondo (1675 Benátky)
- Adone in Cipro (1676 Benátky) stratené
- Germanico sul Reno (1676 Benátky)
- Totila (1677 Benátky)
- Il Creso (1681 Benátky)
- Antioco il grande (1681 Benátky)
- Il Pausania (1682 Benátky)
- Lisimaco riamato (1682 Benátky)
- L'Ottaviano Cesare Augusto (1682 Mantova) stratené
- Giustino (1683 Benátky)
- I due Cesari (1683 Benátky)
- L'anarchia dell'imperio (1684 Benátky) stratené
- Publio Elio Pertinace (16846 Benátky) stratené
- Ifianassa e Melampo (1685 Pratolino) stratené