Preskočiť na obsah

Ilarion (kyjevský metropolita)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ilarion
kyjevský metropolita
Ilarion
Štát pôsobeniaKyjevská Rus
Funkcie a tituly
kyjevský metropolita
1051 – asi 1054
Predchodca Teopemp[1] Efraim Nástupca
Biografické údaje
Varianty menarus. Иларион
Narodenie?
Úmrtie2. polovica 11. storočia
Svätenia
Biskup
Konsekrácia1051
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ilarion

Ilarion (v slovenčine zriedkavo aj: Hilarion[1][pozn 1]; rus. Иларион – Ilarion; * ?  – † 2. pol. 11. storočia) bol kyjevský metropolita a prvý neanonymný literárny autor Kyjevskej Rusi.[3] Na kyjevskom metropolitnom stolci bol prvou osobou ruského pôvodu.[4][5] Jeho pôsobenia malo značný význam pre upevnenie ruského ranostredovekého štátu.[6]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum jeho narodenia nie je známy.[4] Podľa Nestorovej kroniky bol Ilarion pustovník, ktorý žil niekde pri Kyjeve.[3] Pôsobil aj ako jeromonach (mních vysvätený za kňaza) v Chráme svätých Apoštolov v Berestove (sídlo kniežaťa) pri Kyjeve.[7] V roku 1051 ho miestna synoda za pomoci kyjevského kniežaťa Jaroslava I.[pozn 2][6] zvolila za kyjevského metropolitu, a následne bol vysvätený v Chráme Svätej Sofie.[7] V úrade pôsobil pravdepodobne iba krátko, v rokoch 1051 – 1054.[8] Po smrti Jaroslava I. vo februári 1054 sa funkcie metropolitu asi vzdal, pretože v roku 1055 je už v úrade metropolitu doložený Grék Efraim[7]. Ďalšie informácie o Ilarionovom živote známe nie sú, nie je známy ani dátum jeho smrti.[3]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Ilarion pravdepodobne vedel po grécky[8], v mladosti možno študoval v Byzancii.[7] Určite poznal množstvo byzantských teologických spisov a rovnako aj písomníctvo južných Slovanov - Bulharov.[4]

Jeho najvýznamnejšie dielo je spis (resp. veľkonočná kázeň) Slovo o zákone a milosti, v ktorom „…demonštruje prednosti kresťanstva pred judaizmom…“ a „…[poukazuje] na samostatnosť cirkvi v Kyjevskej Rusi“.[5] Protijudaistické polemiky v tomto diele súvisia s prijatím judaizmu vládnucou vrstvou Chazarov, ktorých ríša susedila s Byzanciou i Slovanmi.[9]:202

Ďalším Ilarionovým dielom je Ispovidanije vеry (Vyznanie viery), ktoré vzniklo približne v roku 1051[8], pravdepodobne pri príležitosti jeho ustanovenia za biskupa.[3]

Pri iných textoch sa jeho autorstvo nepodarilo dokázať presvedčivo.

Ilarionova originalita ukazuje ako rýchlo Kyjevská Rus prijala byzantskú kultúru a vedela z nej vlastným spôsobom čerpať.[10] Od Ilariona sa v ruskej teológii vyskytovala taktiež kresťanská filozofia dejín. Tento aspekt Ilarionovho zmýšľania však nebol prevzatý z gréckej tradície a vplyv naň malo myslenie Cyrila a Metoda.[9]:296-297

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Rovnako aj príspevok „Metropolita Hilarion na začiatku christianizácie Rus­ka: transformácia byzantského vplyvu“ od slovenského byzantológa Alexandra Avenaria k medzinárodnému kongresu 1000 rokov christianizácie Kyjevskej Rusi usporiadaného Ukrajinským ústavom Harvardovej univerzity v USA v roku 1988.[2]
  2. ↑ [Knieža]… „vedel oceniť Ilarionovo spisovateľské a polemické umenie“.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b HREHOVÁ, Helena. Slovanské verzie Filokalie a ich význam pre Katolícko teológiu. Theologos (Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. Gréckokatolícka teologická fakulta), 2010, čís. 1, s. 104. Dostupné online [cit. 2021-05-12]. ISSN 1335-5570.
  2. ↑ ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana. Zprávy. 1000 rokov christianizácie Kyjevskej Rusi. Archaeologia historica (Brno: Nakladatelství Blok), 1989, s. 517. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d ILARION. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 202.
  4. ↑ a b c d ILARION. In: BOTURA, Mojmír, a kol. Slovník ruských spisovatelů od počátků ruské literatury do roku 1917. 2. dopln. a opr. vyd. Praha : Lidové nakladatelství, 1978. 357 s. S. 112.
  5. ↑ a b ILARION. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 280.
  6. ↑ a b ILARION, metropolita. In: Slovník spisovatelů. Sovětský svaz : literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu. Ed. Milan Hrala. 1. vyd. Zväzok I A – K. Praha : Odeon, 1977. 639 s. S. 482.
  7. ↑ a b c d Ilarion. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 215.
  8. ↑ a b c ILARION. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 985.
  9. ↑ a b PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600 – 1700). Chicago; London : University of Chicago Press, 1974. 329 s. ISBN 0-226-65372-2.
  10. ↑ DVORNÍK, František. Zrod střední a východní Evropy : mezi Byzancí a Římem. Preklad Petr Slunéčko. V českém jazyce vyd. 2. Praha : Prostor, 2008. 525 s. (Obzor; zv. 73.) ISBN 978-80-7260-195-0. S. 273 – 274.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Písemnictví ruského středověku : od křtu Vladimíra Velikého po Dmitrije Donského : výbor textů 11. – 14. století. Ed. Emilie Bláhová, Zoe Hauptová, Václav Konzal. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1989. 364 s. ISBN 80-7021-016-8. S. 34 – 55.
  • Ruská středověká literatura : od křtu Vladimíra Velikého po Dmitrije Donského : výbor textů 11. – 14. století. Ed. Emilie Bláhová, Zoe Hauptová, Václav Konzal. Vyd. 2., V nakl. Pavel Mervart 1. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 370 s. (Pro Oriente; zv. 20.) ISBN 978-80-7465-046-8. S. 39 – 61.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilarion_(kyjevský_metropolita)&oldid=7862027“