Ilia Muromec (lietadlo)

Ilia Muromec
Typ	Bombardér
Výrobca	Russo-Balt
Konštruktér	Igor Sikorskij
Prvý let	10. decembra 1913
Zavedený	1914
Vyradený	1923
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	Letectvo cárskeho Ruska
Vyrobených	76
Letecký portál

Ilia Muromec (rusky: Илья Муромец Sikorskij S-22 a S-23) bolo ruské najprv civilné dopravné lietadlo, neskôr ťažké bombardovacie lietadlo nasadené do bojov v 1. svetovej vojne. Bolo pomenované podľa hrdinu ruských bájí Iliu Muromca . Jeho konštruktérom bol Igor Sikorsky. V počiatkoch vojny boli tieto stroje najpokročilejšími vo svojej kategórii a v priebehu vojny bolo vyrobených niekoľko variantov tohto stroja.

Vývoj

Lietadlo “Ilia Muromec” vzniklo ako pokračovanie vývoja stroja S-21 “Russkij viťaz”, ktorý bol pri konkurze vojenských lietadiel v septembri 1913 kuriózne poškodený motorom. Ten sa odtrhol práve nad ním letiacemu stroju Meller 2 a dopadol na ľavé krídlo stroja. Pretože lety stroja S-21 “Russkij viťaz” urobili na Ministerstve vojenstva veľký dojem a to prejavilo záujem o viacmotorové lietadlá, rozhodol sa Igor Sikorskij stroj neopravovať, ale na základe získaných skúseností skonštruovať nový a dokonalejší stroj. Vzniklo tak prvé viacmotorové lietadlo na svete vyrábané sériovo a prvý ťažký bombardér v dejinách letectva. To bolo rovnako ako jeho predchodca postavené v Rusko-baltickej vagónke v Petrohrade a prvý exemplár bol dokončený v decembri 1913. Na rozdiel od “Rusského viťaza” mal S-22 “Ilia Muromec” vyšší pevnejší trup, pozmenený podvozok a chvostové plochy, iný pôdorys krídel, odstránený balkón v prednej časti trupu a kvôli lepšiemu výhľadu z pilotnej kabíny bola celá predná časť trupu presklenná. Plátený poťah zadnej časti trupu namiesto preglejkového znížil hmotnosť stroja. Z pôvodne zamýšľaného tretieho krídla (ktoré sa neosvedčilo a po prvých letoch bolo odstránené) ostala na hornej časti trupu len plošina so zábradlím, na ktorej sa dalo počas letu stáť. Neosvedčila sa ani “delostrelecká a guľometná plošina” s 37 mm kanónom a dvomi guľometmi pod trupom na lyžinách podvozka. Tá bola z lietadla odstránená po začatí sériovej výroby.

Na lietadlo bol inštalovaný lyžinový podvozok pretože jeho stavba bola ukončená v zime. Po niekoľkých skúškach rolovania s lietadlom 10. decembra 1913 Igor Sikorskij ako pilot vykonal prvý priamy let nad letiskom. Keďže rovnako ako v prípade typu “Russkij viťaz” aj “Ilia Muromec” vzbudzoval v zahraničí veľkú pozornosť, mohli sa už 2. januára 1914 čitatelia v pražskom denníku “Samostatnosť” dočítať “…známy ruský aviatik Sikorskij skonštruoval veľký aeroplán, ktorý nazval Ilia Muromec. Aviatik vykonal už niekoľko letov s 10 spolucestujúcimi. Vojenská správa zachováva konštrukciu nového lietadla v tajnosti. Lietadlo je chránené vojenskou hliadkou a nikto z obecenstva sa k nemu nepripúšťa. V lietadle je veľká svetlá kajuta pre pilota, spoločný salón s rozmermi piatich štvorcových metrov. Všetky miestnosti sú útulné, dobre a zdravotne zariadené. Vo všetkých je ventilácia.”

Na prvý let na uzavretom okruhu vzlietlo lietadlo o niekoľko týždňov neskôr. Na základe dobrých letových vlastností sa každým dňom predlžovala dĺžka letov aj zložitosť úloh plnených počas nich. 11. februára Sikorskij so strojom preletel ponad Petrohradom. Už nasledujúci deň vykonal rekordný let, keď vzal na palubu dokonca 16 osôb a jedného psa a dosiahol tak celkovú hmotnosť zaťaženia 1290 kg. Tým ustanovil nový svetový rekord v nosnosti.

Ruský časopis Vozduchoplavatel k tomu uviedol: “Ilia Muromec lietal nad letiskom a Pulkovom (predmestím Petrohradu) 17 minút a šťastne pristál z výšky 200 m. Cestujúci - desať vojenských letcov, piloti a zriadenci Ruskobaltického závodu - boli nadšení.”

Let zaprotokolovali dvaja komisári aeroklubu a údaje boli odoslané Medzinárodnej leteckej federácii FAI do Paríža. Nikto dovtedy totiž nevzlietol s tak veľkým počtom cestujúcich.

V českej dobovej tlači bolo uvedené, že cestujúci mali hmotnosť 1310 kg a let trval 10 min vo výške 300 m. Čoskoro sa objavili informácie o objednávke piatich lietadiel pre boj s nepriateľskými loďami od ruského námorníctva a koncom marca dokonca o objednávke desiatich “dreagnoghtov” pre letectvo.

Počas predvádzacích a skúšobných letov v marci a apríli 1914 boli overované letové vlastnosti, stabilita aj nosnosť so zastaveným jedným, dvomi aj tromi motormi a pri výstupoch osôb na krídlo k motorom a plošinu na trupe. Boli odskúšané aj lety podľa prístrojov za nepriaznivého počasia. Výsledky ukázali schopnosť lietadla v týchto podmienkach pokračovať stabilne v lete.

Po inštalovaní plavákov bol Ilia Muromec na jar skúšaný aj na vode. Piloti I.I. Sikorskij a G.I. Lavrov vykonali 14.mája prvý vzlet z vody trvajúci 12 minút. Potreba vyššieho výkonu počas vzletu z vodnej hladiny si vyžiadala inštalovanie výkonnejších motorov. Preto boli dva motory Argus nahradené francúzskymi motormi Salmson (2x147 kW/ 200 k) a dva motormi rovnakej firmy (84,6 kW/ 115 k).

Po skončení úspešných skúšok bola stroju priznaná spôsobilosť pre službu na mori a do roku 1917 bol “Ilia Muromec” aj najväčším vodným lietadlom na svete. Možnosť zastaviť motory na požadovanej strane lietadla prispievala k dobrej ovládateľnosti na vode.

Na základe výsledkov prvých letov bolo ešte pred ukončením skúšok rozhodnuté o výrobe druhého prototypu, ktorý bol dokončený v apríli 1914. Od prvého stroja sa odlišoval menšími rozmermi a nižšou hmotnosťou a inštalovaním silnejších motorov Argus (2x103 kW/140 k a 2x82 kW/125 k). To malo pozitívny vplyv na jeho letové vlastnosti aj výkony a umožnilo mu dosiahnuť dva svetové vytrvalostné rekordy a vykonať rekordný prelet Petrohrad - Kyjev a späť.

Josip Stanislavovič Baško, pilot lietadiel Muromec v Kyjeve

Technické údaje

Ilia Muromec	IM-B	IM-V	IM-G-1	IM-D-1	IM-Je-1
Typ lietadla	bombardér
Výrobca	RBVZ
nasadenie v   letectve	ruská Cárska vojenská vzdušná flotila
Výroba od - do	1913-1914	1914-1915	1915-1917	1915-1917	od 1916
Dĺžka	19 m	17,5 m	17,1 m	15,5 m	18,2 m
Rozpätie krídel	30,9 m	29,8 m	30,9 m	24,9 m	31,1 m
Výška
Plocha krídel	150 m²	125 m²	148 m²	132 m²	200 m²
Prázdna hmotnosť	3100 kg	3500 kg	3800 kg	3150 kg	4800 kg
Maximálna vzletová hmotnosť	4600 kg	5000 kg	5400 kg	4400 kg	7000 kg
Vytrvalosť	5 h	4,5 h	4 h	4 h	4,4 h
Dostup	3000 m	3500 m	3000 m	?	2000 m
Stúpavosť	2000/30 '	2000/20 '	2000/18 '	?	2000/25 '
Maximálna rýchlosť	105 km / h	120 km / h	135 km / h	120 km / h	130 km / h
Motory	4   ks   Argus 140 k (radový)	4   ks   RBVZ 150 k (radový)	4   ks   Sunbeam 160 k (radový)	4   ks   Sunbeam 150 k (radový)	4   ks   Renault 220 k (radový)
Počet vyrobených kusov	7	30	?	?	?
Počet členov posádky	5	5-6	5-7	5-7	6-8
Výzbroj	2   guľomety 350   kg   bômb	4   guľomety 417   kg   bômb	6   guľometov 500   kg   bômb	4   guľomety 400   kg   bômb	5-8   guľometov 300-500   kg   bômb

Externé odkazy

• Folprecht, Radek. První eskadra létajúcich pevností vznikla před 100 lety v Rusku. iDNES.cz [online]. 2014-12-23 [cit. 2014-12-23]. Dostupné online .

Letecký portál