Internetový protokol
| Aplikačná vrstva |
| HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné |
| Transportná vrstva |
| TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné |
| Sieťová vrstva |
| IPv4, IPv6, ARP a iné |
| Linková vrstva |
| Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné |
| Fyzická vrstva |
| RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné |
Internetový protokol (angl. internet protocol), skr. IP, je dátovo orientovaný komunikačný protokol sieťovej vrstvy (pozri OSI model) používaný zdrojovým a cieľovým strojom na výmenu dát sieťou s prepínaním paketov.
Dáta v IP sieti sa posielajú v blokoch nazývaných pakety alebo datagramy (v rámci IP sú termíny prakticky zameniteľné). Pri IP nie je potrebná žiadna príprava predtým, ako sa stroj pokúsi poslať pakety inému stroju, s ktorým dovtedy nekomunikoval.
Internet protokol poskytuje nespoľahlivú datagramovú službu (nazýva sa tiež best effort), tzn. neposkytuje ohľadne doručenia paketu takmer žiadne záruky. Paket môže prísť poškodený, môže prísť mimo poradia, v akom boli pakety pôvodne odoslané, môže prísť duplikovane alebo ho sieť môže úplne zahodiť. Ak aplikácia potrebuje spoľahlivosť, táto sa zabezpečuje inými prostriedkami.
Prepínače (switche) paketov alebo sieťové smerovače (routre) preposielajú prijaté IP datagramy prepojenými sieťami druhej vrstvy. Fakt, že chýba akákoľvek záruka ohľadne doručenia výrazne zjednodušuje návrh switchov. (Všimnite si, že ak sieť zahadzuje, preusporiadava alebo inak poškodzuje množstvo paketov, výkon siete z hľadiska používateľa bude slabý, takže sieťové zariadenia sa tomu snažia vyhnúť -- a odtiaľ termín best effort. Občasná chyba však nespôsobí rozoznateľný rozdiel.)
IP je bežným prvkom dnešného internetu. Súčasný najpoužívanejší protokol sieťovej vrstvy je IPv4 -- tzn. táto verzia protokolu má číslo štyri. IPv6 je navrhovaným následníkom IPv4; dôvodom zavedenia je nedostatok adries v 32-bitovom adresnom priestore IPv4. IPv6 má 128-bitov pre zdrojovú a cieľovú adresu. Verzie 0 až 4 boli buď rezervované alebo nepoužité. Verzia 5 bola použitá pre experimentálny streamový protokol. Boli priradené aj iné čísla verzií, zvyčajne pre experimentálne protokoly, ale nikdy neboli širšie použité.
IP adresácia a smerovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Snáď najkomplexnejším aspektom IP je adresácia a smerovanie. Adresácia je spôsob, akým sú koncovým strojom priraďované IP adresy a ako sú rozdelené a zoskupené podsiete IP adries. Smerovanie IP vykonávajú všetky stroje, ale najdôležitejšie sú medzisieťové smerovače (routre), ktoré zvyčajne používajú buď protokoly vnútornej brány (interior gateway protocols, IGP) alebo protokoly vonkajšej brány (external gateway protocols, EGP), aby pomohli pri rozhodovaní, ako preposlať IP datagram medzi sieťami.