Jamato (bojová loď)
Jamato | |
大和 | |
Základná charakteristika | |
---|---|
Štát | Japonsko |
Druh | bojová loď |
Staviteľ | lodenice Mitsubishi Nagasaki |
Začiatok výstavby | 4. november 1937 |
Dátum spustenia na vodu | 8. august 1940 |
Dátum prevzatia námorníctvom | 16. december 1941 |
Dátum potopenia (vyradenia) | 7. apríl 1945 |
Dĺžka | na čiare ponoru 256 celkovo 263 m |
Šírka | na čiare ponoru 36,9 celkovo 38,7 m |
Ponor | max 11 m |
Štandardný výtlak | 65 027 ton |
Bojový výtlak | 72 800 ton |
Posádka | 2 767 |
Pancierovanie a výzbroj | |
Pancierovanie stred | 408 mm |
Pancierovanie veliteľskej veže | 500 mm |
Pancierovanie barbet | až 650 mm |
Pancierovanie paluba | 231 mm |
Hlavná výzbroj | 9 x 460 mm (cal.45) |
Pomocná výzbroj | 6 x 155 mm (cal.60), 24 x 127 |
Protilietadlová výzbroj | 162 x 25 mm (52×3, 6×1) 4 x 13,2 mm (2×2) |
Lietadlá | 7 x E13A1 Aichi, (F1M2 Mitsubishi) |
Pohon a pohyb | |
Pohon | 12 kotlov Kanpon, parné turbíny, 4 skrutky 150 000 hp (110 000 kW) |
Maximálna rýchlosť | 27 uzlov |
Maximálny dosah | 7 200 námorných míľ (16 u.) |
Poznámky | |
výzbroj z roku 1945 |
Jamato (jap.:大和, angl. Yamato) bola bojová loď triedy Jamato japonského námorníctva. Pomenovaná bola podľa japonskej provincie Jamato. Mala štyri sesterské lode:Musaši, lietadlovú loď Šinano, Projekt 111 a Projekt 797. Celá myšlienka stavby vychádzala z požiadavky postaviť utajene takú silnú loď, aby ju priemyselne silné USA nedokázali v horizonte 3-5 rokov napodobniť. Tým by Japonsko získalo krátkodobo námornú nadvládu.
Stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Kýl lode bol položený v lodenici Mitsubishi v Nagasaki 4. novembra 1937 a spustená na vodu bola 8. augusta 1940. Štandardný výtlak bol 65 027 t, pričom plne vybavená až 72 800 ton. Prevzatá námorníctvom bola 16. decembra 1941.
Pohon a pancierovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 150 000 ks čo je 110 MW, pri ktorých jednotka dosahovala maximálnu rýchlosť 27 uzlov pomocou štyroch skrutiek.
Pancierovanie bočného pásu dosahovalo hrúbku 369 – 408 mm sekundárny pás mal hrúbku 198 mm. Pancier veže mal hrúbku 500 mm barbety (veže delostrelectva) mali na čele hrúbku až 650 mm, pričom hmotnosť veže hlavného delostrelectva mali hmotnosť až 2 500 ton. paluba mala len jediný pancierový pás o hrúbke 231 mm.
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]Primárna výzbroj pozostávala z deviatich 460mm diel kalibru 45. Bol to najväčší kaliber aký bol v dejinách namontovaný na loď. A to v troch trojhlavňových vežiach, dve na prove, jedna na korme, pričom každá mala hmotnosť 2 500 t. Sekundárna výzbroj pozostávala z dvanástich 155 mm (60. cal.). Bola uložená v štyroch trojhlavňových vežiach jedna nad primárnym delostrelectvom v prednej časti, druhá takisto nad primárnym delostrelectvom v zadnej časti a zvyšné dve po stranách v strede trupu (pri prestavbe odstránené a nahradené ľahkým protilietadlovým delostrelectvom). Po oboch bokoch trupu nad 155mm vežami boli tri strelištia dvojhlavňových 127mm kanónov (40 cal.).[1][2]
Služba
[upraviť | upraviť zdroj]Po uvedení do služby sa Jamato stala vlajkovou loďou admirála Isoroku Jamamota. Spolu s bojovými loďami Mutsu, Nagato, lietadlovou loďou Hosho, krížnikom Sendai, deviatimi torpédoborcami a štyrmi podpornými loďami vyplávala na cestu k Midway v júni 1942. Ako podporná skupina bojových lodí mala podporiť inváziu na atole Midway. Bohužiaľ (pre Japonsko) sa bitka o Midway skončila neúspechom a Jamato nevystrelila jediný náboj. Od 29. augusta 1942 do 8. mája 1943 strávila všetok čas v okolí súostrovia Truk.
Prestavba
[upraviť | upraviť zdroj]V máji 1943, bola na jednotke prevedená rozsiahla rekonštrukcia a prezbrojenie, keď boli dve veže sekundárneho 155 mm delostrelectva na bokoch plavidla odobraté a namiesto nich boli pridané 25 mm kanóny. Pridaný bol radar Typ-22. Prestavba bola dokončená v decembri. Následne sa presunul na ostrov Truk, pričom po ceste bola jednotka torpédovaná ponorkou USS Skate. Rekonštrukcia následne pokračovala v apríli 1944, kedy bolo pridaných šesť stanovíšť s dvojhlavňovými 127 mm kanónmi na miesto po 155 mm vežiach a pridané ďalšie 25 mm pritilietadlové kanóny.
Služba
[upraviť | upraviť zdroj]K flotile sa pripojila v júni 1944 a zúčastnila sa na bitky o Filipíny. V októbri bola súčasťou síl v bitke pri zálive Lyete, počas ktorej po prvýkrát použila svoje hlavné delostrelectvo kalibru 460 mm a to ako proti lietadlám (Japonci vyvinuli protilietadlové strely kalibru 460 mm), tak i proti lodiam protivníka. Vôbec po prvýkrát, a zároveň naposledy bolo hlavné delostrelectvo použité na boj proti plavidlám protivníka. Vystrelených bolo 104 projektilov 460 mm. Počas tohto delostrelecko leteckého súboja bola potopená jedna americká eskortná lietadlová loď a jeden torpédoborec. Počas útoku lietadiel zasiahli Jamato dve bomby a spôsobili menšie škody. Naproti tomu jej sesterská loď Musaši bola ťažiskom leteckého útoku z lietadlových lodí, a bola potopená. Jamato následne "degradoval" na sprievodné plavidlo, keď sprevádzal lode na Samar (Filipíny), ktoré vyvrcholilo torpédovaním americkým torpédoborcom USS Heermann. V novembri 1944 sa vrátil na prezbrojenie do Japonska, kde mu boli pridané počas zimy 1944 – 1945 ďalšie protilietadlové zbrane. 19. marca 1945 bol Jamato napadnutý vo Vnútornom mori lietadlami skupiny lietadlových lodí Task Force 58 pri Kure, ktoré mu spôsobili menšie škody.
6. apríla 1945, Jamato vyplával na svoju poslednú plavbu pod velením admirála Seiiči Itóa k Okinave na ktorej sa vylodili sily USA. V blízkosti Okinavy sa nachádzalo približne 1 000 plavidiel, ktoré podporovali americkú inváziu. Táto plavba bola označená ako operácia Ten-Go.
Operácia Ten-Go
[upraviť | upraviť zdroj]Posledná misia vtedy už jedinej z najväčšej triedy bojových lodí bola operácia Ten-Go, ktorá nasledovala po invázii na Okinawe (začala 1. apríla 1945). Píše sa o nej ako o samovražednej misii, pretože plavidlo malo palivo len na cestu k Okinawe. Loď vyplávala pod vlajkou admirála Seiičiho Ita s cieľom napadnúť flotilu USA podporujúcu vylodené jednotky na západe ostrova a následne nabehnutie na breh, kde by uviazla ako nepohyblivá ale hlavne nepotopiteľná delostrelecká batéria. Jamato mal podporiť brániace sa japonské jednotky a brániť prísunu posíl Američanov prípadne ich zatlačiť do mora a zničiť invázne jednotky. V sprievode ľahkého krížnika Jahagi a ôsmich torpédoborcov opustila formácia 6. apríla prístav Tokujama.
V tej dobe už americké letectvo zablokovalo všetky možné východy z Vnútorného mora a jediný voľný (Hójo) strážili ponorky. Ešte vo večerných hodinách 6. apríla zachytila zväz bojovej lode Jamato americká ponorka. Zväz nemal žiadnu leteckú podporu. Všetci dôstojníci a mužstvo predpokladali, že ide o poslednú plavbu Jamata. Preto posádka i dôstojníci v skorých ranných hodinách 7. apríla obradne vypili saké (podobný obrad pred letom absolvovali piloti Kamikadze).
Okolo 8:30 lietadlá z lietadlových lodí chrániacich vylodené jednotky na Okinawe vyštartovali oproti zväzu Jamata. Okolo 10:00 japonský radar na Jamate zaregistroval približujúce sa lietadlá, na ktoré hneď upozornil radista Seičiho Ita. O sedem minút už boli na lodi pozatvárané všetky dvere, okná a ventilátory (opatrenie proti potopeniu v prípade prerazenia trupu), všetky bojové stanovištia boli obsadené.
Jamato začala obranu zoskupenia paľbou z 460mm diel špeciálnymi protilietadlovými projektilmi. Každý projektil sa po výstrele roztrhol na mnohotisíc kúskov čím vytvoril doslova oblak črepín letiacich rýchlosťou 780 m/s – 2 800 km/h (úsťová rýchlosť). No tieto strely neboli efektívne proti prilietajúcim lietadlám, navyše znižovali efektivitu ostatného protilietadlového delostrelectva (otrasy lode, dym…). Pri paľbe museli byť opustené všetky palubné stanovištia pretože tlakovú vlnu pri výstrele nemohol nik prežiť. To znamenalo, že všetko protilietadlové delostrelectvo bolo nečinné. 460mm hlavne zniesli iba desať výstrelov, po tom boli tak opotrebované, že sa museli vymeniť, keďže už nezaručovali presnosť zásahu.
Lietadlá z lietadlovej lode USS Hornet sa spojili s lietadlami Curtiss SB2C-4E Helldiver bombardovacej perute VB-82 z USS Benningtonu pod vedením Hugha Wooda vo výške 6 000 m, kde ponad mraky a aj keď ich radar zaregistroval, boli už dosť blízko. Prenikli protileteckou clonou a zaútočili z mrakov. Boli prvými lietadlami, ktoré zaútočili na Jamato 7. apríla 1945, v deň jeho poslednej plavby. Lietadlá Avenger niesli torpéda, a spolu s Helldiver-mi zaútočili v súčinnosti na svoj hlavný cieľ, ktorým bola práve bojová loď Jamato.
Útok začal z výšky 6 000 m, z ktorej lietadlá nalietavali na loď a zhadzovali bomby z výšky 500 m dokonca i nižšie. Následne zaútočili torpédonosné stroje. Piloti torpédových bombardérov dostali inštrukcie, aby útočili na prednú a zadnú časť, kde bola slabšia pancierová ochrana a len z jednej strany, aby sa loď prevrátila. Jamato zasiahlo približne 8 bômb a 12 torpéd. O 14:23 sa loď prevrátila a jej muničné sklady explodovali.
Hríb po výbuchu a siahal do výšky 4 míľ a bolo ho vidno až v 125 míľovej vzdialenosti v Kagošimskej prefektúre na Kjúšu, najjužnejšom zo štyroch najväčších japonských materských ostrovov. Len 280 zo 2 778 námorníkov sa zachránilo. Pri útoku na Jamato bolo stratených 10 lietadiel s dvanástimi členmi posádky.
Sumár
[upraviť | upraviť zdroj]Od 12. februára 1942, keď nahradila bojovú loď Nagato do 11. februára 1943, keď ju nahradila Musaši, bola Jamato 364 dní vlajkovou loďou japonského námorníctva.
Z triedy Jamato sa ani jedna jednotka nedočkala konca vojny. Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, a štvrtá a piata jednotka nebola nikdy postavená.
Veliaci dôstojníci
[upraviť | upraviť zdroj]Hodnosť | Meno | Velenie | Poznámka |
---|---|---|---|
Hlavný výkonný dôstojník Kapitán / kontraadmirál |
Šutoku Mijazato | 5. september 1941 – 1. november 1941 |
Povýšený na kontraadmirála (15. október 1941). |
Hlavný výkonný dôstojník Kapitán |
Džihači Takajanagi | 1. november 1941 – 16. december 1941 |
|
Kapitán / kontraadmirál | Džihači Takajanagi | 16. december 1941 – 17. december 1942 |
Povýšený na kontraadmirála (1. máj 1942). |
Kapitán / kontraadmirál | Čiaki Macuda | 1. december 1942 – 7. september 1943 |
Povýšený na kontraadmirála (1. máj 1943). |
Kapitán / kontraadmirál | Takedži Ono | 7. september 1943 – 25. januára 1944 |
Povýšený na kontraadmirála (1. november 1943). |
Kapitán / kontraadmirál | Nobuei Morišita | 25. januára 1944 – 25. november 1944 |
Povýšený na kontraadmirála (15. október 1944). |
Kapitán / viceadmirál | Kosaku Aruga | 25. november 1944 – 7. apríl 1945 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Výzbroj japonských vojnových lodí - po česky
- ↑ Trieda Jamato - po anglicky
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jamato (bojová loď)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Japanese battleship Yamato na anglickej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránka o Jamate – po česky
Bojové lode: Trieda Jamato | ||
Predchádzajúca trieda: Trieda Tosa | Nasledujúca trieda: Trieda Super Jamato | |
Jamato · Musaši · Projekt 111 · Projekt 797 | ||
lietadlová loď: Šinano |