Joseph Lister

	Joseph Lister
	; britský chirurg
Narodenie	5. apríl 1827; Upton, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	10. február 1912 (84 rokov); Walmer, Spojené kráľovstvo
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Joseph Lister; (plné texty diel autora)
Commons	Joseph Lister
	Britský portál; Biografický portál

Joseph Lister (* 5. apríl 1827, Upton, Spojené kráľovstvo – † 10. február 1912, Walmer, Spojené kráľovstvo) bol britský chirurg, zakladateľ antisepsy.

Životopis

Pochádzal z dobre situovanej rodiny yorkshirskeho kvakera. Jeho otec, Joseph Jackson Lister, zdokonalil mikroskop (vytvoril mikroskop s tzv. achromatickými šošovkami) a venoval sa mikroskopickému výskumu buniek. Po štúdiu lekárstva pôsobil mladý Lister v Edinburghu ako chirurgický asistent. Po šiestich rokoch tejto práce sa stal hlavným chirurgom v škótskom Glasgowe.

Ešte v polovici 19. storočia bol sepsa problémom dobovej chirurgie. Lekári predpokladali, že k infekciám dochádza kvôli tomu, že tkanivo je vystavené škodlivému vplyvu atmosférického miazmatu ( stávalo sa napr. po ošetrení otvorených zlomenín). U operovaných pacientov dochádzalo k vážnej gangréne operovanej končatiny. Lister robil experimenty so žabami a prišiel k záveru, že gangréna má súvis s procesmi rozpadu a hniloby, ku ktorým dochádza pri rozklade organického materiálu. Na základe toho a štúdia práce Louisa Pasteura prišiel k záveru, že tieto hnilobné procesy sú vyvolané fermentáciou spôsobovanou baktériami z okolitého vzduchu. Nebol to teda vzduch sám, ale baktérie v ňom obsiahnuté, čo spôsobovalo pooperačnú sepsu. Aby baktérie zahubil, tak začal pri operáciách experimentovať s kyselinou karbolovou. Túto chemickú látku izoloval v 30. rokoch 19. storočia nemecký chemik Friedlieb Runge, a to destiláciou uholného dechtu. Ukázalo sa, že kyselina má antiseptické schopnosti. Lister prišiel k záveru, že čerstvú ranu je vždy potrebné starostlivo vyčistiť a chrániť pred infikovaním. A keďže otvorenej rane chýba ochranná bariéra kože, je potrebné vytvoriť istú chemickú bariéru. Na pacientovi to vyskúšal roku 1865. 12. apríla 1865 ošetril kombinovanú zlomeninu holennej kosti chlapca, ktorý sa volal James Greenlees. (Chlapec utrpel zranenie, keď ho zrazil konský povoz.) Lister priložil na ranu látku nasiaknutú kyselinou karbolovou a ľanovým olejom. Následne sa obväz prekryl fóliou zo staniolu, aby sa zabránilo príliš rýchlemu odparovaniu karbolu. Nechal ju tak zaviazanú štyri dni. Rana sa neinfikovala a chlapec mohol byť po šiestich dňoch prepustený z nemocnice. Päťpercentným roztokom kyseliny sa omývali chirurgické nástroje a ruky chirurga. Listerov postup tak zahŕňal antisepsiu (usmrcovanie infekčných patogénov rane) a tiež asepsiu (prevencia vlastného preniknutia infekčných baktérií do rany). Pri operáciách bola kyselina karbolová dokonca rozstrekovaná do vzduchu na operačnom sále v priebehu operácie. V rokoch 1867-1870 uskutočnil Lister s pomocou antisepsie 40 amputácií. Úspešne sa vyliečilo 34 pacientov, zomrelo ich len 6 ( úmrtnosť 15 %). V období pred Listerom boli čísla úmrtnosti vysoké. V glasgowskej nemocnici napr. v rokoch 1846-1866 uskutočnili 35 amputácií bez antisepsie. Prežilo 19 pacientov, zomrelo 16 pacientov ( 45,7 % úmrtnosť bez použitia antisepsie.)

Lister publikoval svoje objavy a výsledky 16. marca 1867 v časopise Lancet. Tam tiež uviedol, že z jedenástich pacientov, ktorí boli liečení aj vďaka tejto metóde, ani jeden nezomrel na sepsu. U niektorých konzervatívnych lekárov ( Robert Lawson Tait, John Hughes Bennett) sa objavili pochybovačné a kritické poznámky k jeho postupu. Väčšina významných chirurgických kapacít doby ( Karl Thiersch, Johann Ritter von Nussbaum, Ernst von Bergmann, Theodor Billroth, Edoardo Bassini... ) ju však prijala. Rozprašovanie karbolu do vzduchu však mnohí chirurgovia neznášali a sám Lister túto aktivitu od roku 1890 už nerobil. Omývanie rúk karbolom zas spôsobovalo niektorým lekárom a zdravotným sestrám dermatitídu. Na základe toho prišli v USA na myšlienku výroby tenkých gumených rukavíc, ktoré sa postupne stali súčasťou práce chirurgov. Prvé chirurgické rukavice vyrobila firma Goodyear, a to na základe žiadosti amerického chirurga Williama Halsteda. Listerove názory a práca prispeli k vzniku modernej chirurgie. Na jeho aktivity naviazali aj iní lekári a na prelome 19. a 20. storočia sa do chirurgie zaviedli prvky, ktoré vnímame v súčasnosti ako prirodzené (chemická sterilizácia, sterilizácia horúcou parou, chirurgické rukavice a rúška, chirurgické plášte...).^[1]

Referencie

↑ PORTER, Roy. Dějiny medicíny od starověku po současnost. [s.l.] : PROSTOR, nakladatelství s.r.o., Praha, 2015. ISBN 978-80-7260-324-4. S. 411, 412, 413, 414, 415.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Joseph Lister

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] PORTER, Roy. Dějiny medicíny od starověku po současnost. [s.l.] : PROSTOR, nakladatelství s.r.o., Praha, 2015. ISBN 978-80-7260-324-4. S. 411, 412, 413, 414, 415.

[1]