Komanči

Komanči alebo Komančovia sú etnická skupina, ktorá obývala severoamerický kontinent. Dnes má asi 10-tisíc členov.

Bojovná legenda amerického juhu

Dávno pred tým, ako na severoamerický subkontinent vkročila noha bieleho muža, bol neskorší mocný národ Komančov súčasťou uto – aztécko – numického kmeňa Šošonov. Pôvodne žili v drsných oblastiach Nevady a Utahu, neskôr v južnom Wyomingu na hornom toku Severnej Platte. Prakticky ihneď po získaní koní koncom 17. storočia sa pôvodne jednotný kmeň začal štiepiť na dve časti. Menej priebojná časť kmeňa zostala v pôvodnej domovine, odkiaľ ju však bojovné skupiny prériových Kajovov, Siuxov, Čejenov (Šajenov) a Arapahov čoskoro nemilosrdne vytlačili až ďaleko na západ do nehostinných Skalnatých hôr.

Dynamickejšie skupiny kmeňa postupovali stále južnejšie na prérie v Nebraske, Colorade, Kansase, Oklahome až do Texasu. Ten sa stal na viac ako jedno storočie ich výsostným územím, o ktoré zvádzali urputné boje so susednými indiánskymi kmeňmi, španielskymi kolonizátormi a napokon aj s americkými osadníkmi. Komanči, i keď vzrastom nižší, ako okolité kmene, boli zocelení kočovným spôsobom života a neustálymi šarvátkami. V čase najväčšej slávy koncom 18. storočia ich podľa odhadov žilo asi 20-tisíc. Neskôr následkom opakovaných vražedných epidémií belošských chorôb ich počet značne poklesol, takže počas prvého sčítania roku 1870 sa ku Komančom hlásilo už len asi 8-tisíc ľudí.

Nepríjemní susedia

Komanči boli typickými predstaviteľmi prériovej kultúry. Podobne ako Siuxovia na severe, aj oni znamenali pre všetky susediace spoločenstvá neustálu hrozbu. Hlavným zdrojom ich prestíže boli rozsiahle stáda koní. Hoci sa ako prví stali ich majstrovskými chovateľmi, počas celej známej histórie kmeňa podnikali lúpežné nájazdy za korisťou a najmä s cieľom získať ďalšie a ďalšie kone. Tie potom v rámci výmenného obchodu predávali americkým a francúzskym obchodníkom za strelné zbrane, s ktorými si počínali ešte neohrozenejšie a ukradli ešte viac koní, ktoré vymenili za ešte väčšie množstvo zbraní. Hoci doslova terorizovali všetky okolité kmene, hlavným terčom ich nájazdov boli španielske oblasti južného Texasu a Nového Mexika. Španieli prvýkrát zbystrili pozornosť okolo roku 1706, kedy sa do údolia Rio Grande nečakane vrátil puebliansky kmeň Pikurisov. Tí pred desaťročím kvôli Španielom ušli do západného Kansasu, takže bolo jasné, že k návratu ich muselo donútiť len niečo ešte horšie.

Keď roku 1716 prvý raz niekoľkí Komanči navštívili viaceré mestečká v Novom Mexiku, Španieli sa – možno právom – domnievali, že si len prišli obhliadnuť terén, a tak preventívne napadli utsko – komančský tábor neďaleko Santa Fe. Zajatcov predali do otroctva. Prvé nájazdy zasiahli španielske územie už o tri roky. Počas následnej trestnej výpravy armáda síce prenikla až hlboko na coloradské prérie, no našla len opustené táboriská. Keďže dočasná komančsko – utská spojenecká aliancia systematicky decimovala v ich kansaských a coloradských osadách aj meskalerských a lipanských Apačov, títo zdesení húfne utekali na juh, kde boli pre nich bohaté španielske usadlosti a haciendy vítaným cieľom útokov. Po roku 1786 Komanči definitívne vytlačili do západných hôr aj svojich už bývalých spojencov Utov a koncom storočia sa stali rešpektovanými pánmi väčšej časti Texasu, severovýchodu Nového Mexika a juhozápadnej Oklahomy.

Vojny so Španielmi

Vzájomné vzťahy so Španielmi boli mimoriadne komplikované kvôli veľkej roztrieštenosti Komančov. Ich národ sa skladal z dvanástich veľkých kmeňov a tie zasa z nekonečného množstva podkmeňových a klanových skupín, z ktorých aj tá najmenšia realizovala nezávislú „zahraničnú“ politiku. A tak zatiaľ čo jedna skupina v Novom Mexiku mierumilovne obchodovala, iná len o kúsok ďalej neľútostne lúpila a vraždila. Uzavrieť mierovú zmluvu s Komančmi ako politickým celkom bolo nemožné. Navyše Indiánov huckali a zásobovali zbraňami francúzski obchodníci, s ktorými zasa Španieli ako s nežiaducimi konkurentami zaobchádzali neuveriteľne brutálne – napríklad vodcovi jednej francúzskej obchodnej výpravy na rozkaz guvernéra Santa Fé zaživa vyrezali srdce z tela.

Proti Komančom Španieli intenzívne bojovali od roku 1768. Prvý bojový úspech však zaznamenali až po šiestich rokoch, kedy prepadli a zničili ich osadu pri Ratone v Novom Mexiku. Roku 1779 guvernér Juan Bautiste de Anza s 500 vojakmi a 200-členným pomocným oddielom Apačov a Utov obsadil veľkú komančskú osadu. V bitke zahynul významný náčelník militantných Komančov Zelený Roh. Keď o pár rokov de Anza ponúkol mier, proti uzavretiu zmluvy sa postavil len Biely Býk s neveľkou skupinou prívržencov. Zástancovia mierového riešenia vnútrokmeňovú dilemu riešili vskutku radikálne – Bieleho Býka zavraždili a jeho skupinu rozprášili. Tri najmocnejšie komančské skupiny splnomocnili ako vyjednávača náčelníka Koženého Plášťa. Po zložitých trojkolových rokovaniach v júli 1786 bola mierová zmluva na svete. Guvernér de Anza zároveň zmieril Komančov s Utmi, čím obratne získal spojencov proti dotieravým Apačom. Mierové vzťahy, výdatne podporované vzájomným obchodom, sa napriek občasným nájazdom udržali po celé desaťročia.

Z nepriateľov spojenci

Do novej vlasti v Texase komančské skupiny zo severu prichádzali postupne. Ešte okolo roku 1750 niektorí oneskorenci bojovali proti Kajovom, žijúcim v Čiernych horách v Južnej Dakote. Obe znepriatelené strany však odtiaľ zakrátko vyhnali mocné skupiny siuxských Lakotov, nezadržateľne sa valiace na západ od severnej Missouri. Kajovské a komančské skupiny ustupovali na juh až k rieke Arkansas a ďalej medzi sebou bojovali. Roku 1805 sa Komanči a Kajovovia náhodne stretli v španielskej obchodnej stanici. Ostrej bitke len s vypätím síl zabránili Španieli, no napokon sa situácia zvrtla a jeden kajovský bojovník sa odhodlal, že bude nejaký čas dobrovoľne žiť medzi Komančmi. Keď sa na jeseň v poriadku vrátil, mierový proces sa rozšíril aj na ostatné skupiny, až vzniklo nerozbitné medzikmeňové spojenectvo. Ďalšie významné spojenectvá Komanči časom uzavreli s južnými vetvami Čejenov a Araphaov, a to vďaka americkému priekopníkovi a obchodníkovi Williamovi Bentovi. Stará Bentova pevnosť bola v prvej polovici 19. storočia najvýznamnejším strediskom obchodu s Indiánmi v juhovýchodnom Colorade. Pretože neustále medzikmeňové šarvátky o lovecké územia v oblasti rieky Arkansas značne obmedzovali možnosti obchodovania, legendárny beloch – sám ženatý so Čejenkou Žltou Ženou – medzi večne znepriatelenými kmeňmi sprostredkoval rokovania, ktorých výsledkom bolo uzavretie spojeneckej zmluvy Komančov a Kajovov s Čejenmi a Arapahoami. Táto aliancia vydržala až do konca existencie živej prériovej kultúry a náramne strpčila život belochom, ktorí bezohľadne prenikali na indiánske územie.

Vojny s Američanmi

Počas svojich nájazdov na belošské osady v Texase nerobili Komanči žiadne rozdiely medzi hispánskymi osadníkmi a Angloameričanmi – prepadávali ich rovnako neľútostne. Dejinné udalosti však nabrali rýchly spád. Keď roku 1821 získalo Mexiko nezávislosť od španielskej koruny, potvrdilo mierovú zmluvu s Komančmi, no mladá republika na jej plnenie nemala peniaze. Keď Mexičania prestali za mier platiť, vypukla vojna. Komanči proti nim podnikli viacero zdrvujúcich nájazdov, počas ktorých roku 1840 prenikli hlboko do vnútrozemia a na tri mesiace obsadili celé severné Mexiko. Mexická vláda na niekoľko desaťročí obnovila vyplácanie odmien za indiánske skalpy.

Ešte roku 1833 do Texasu, ktorý spadal pod štátnu suverenitu Mexickej republiky, pricestoval Sam Houston a ako oficiálny predstaviteľ vlády USA s Komančmi rokoval o mieri. Mexická vláda vyslovila počudovanie nad tým, čo má čo reprezentant cudzej mocnosti rokovať na výsostnom území iného štátu, a vyzvala ho k odchodu. Neskoro. Texas sa o tri roky odtrhol od Mexika a jeho prvým prezidentom sa stal – Sam Houston. V máji 1838 síce s Komančmi podpísal mierovú zmluvu, táto však neobsahovala ustanovenia o jednoznačne určenej indiánsko-belošskej hranici, čo sa stalo zdrojom mnohých nedorozumení a problémov. Belosi neustále zaberali indiánsku pôdu a Indiáni zasa neprestali s nájazdmi. Houstonov nástupca Mirabeau Lamar v marci 1840 zvolal do San Antonia mierové rokovania. Jedným z jeho najdôležitejších cieľov bolo dosiahnuť prepustenie množstva belošských zajatcov.

Aj keď si Texasania o osudoch zajatcov nerobili prehnané ilúzie, skutočnosťou boli šokovaní. Znásilnenia boli v správaní sa Komančov k belošským ženám len nevinnou zábavkou v porovnaní s celkovým zaobchádzaním. Mužov do zajatia nebrali vôbec; zabíjali ich počas boja, alebo hneď po jeho skončení. Keď belosi videli úbohý stav zajatcov, ktorých Indiáni priviedli na rokovania, sami seba sa pýtali, ako potom musia vyzerať tí, čo zostali v táboroch. Ozbrojení civilisti obkľúčili radnicu a 35 náčelníkov zlynčovali. Zajali 27 komančských žien a detí, ktoré ponúkli na výmenu za zajatých belochov. Indiáni mohli vymeniť len piatich zajatcov, pretože ostatných belochov, rozzúrení kvôli vražde svojich náčelníkov, po návrate do osád pozabíjali. Ešte v lete náčelník Bizóní Hrb zorganizoval až 500-člennú nájazdnícku výpravu. Mohutná bojová sila sa zastavila až na brehu Mexického zálivu. Do tla zhoreli mestá Victoria a Linnville, zahynuli stovky belochov. Sebaistých nájazdníkov, obťažkaných bohatou korisťou, na spiatočnej ceste prepadol zo zálohy oddiel domobrany pri Slivkovom potoku neďaleko Lockhartu a spôsobil im ťažké straty.

Osudný protivník

Texasania podľa vzoru indiánskych jazdeckých bojovníkov zorganizovali vlastné jednotky ľahkej jazdy – rangers – a účinne ich v boji proti Indiánom aj využívali.

O všednej realite výstižne vypovedá kapitán texaských rangerov S. H. Walker, ktorý v liste z novembra 1846 píše vynálezcovi revolveru Samuelovi Coltovi: „V lete 1844 kapitán Hays s pätnástimi mužmi bojoval proti osemdesiatim Indiánom... Zabil a zranil polovicu z nich. Môžem s istotou povedať, že ľudia v Texase nedočkavo túžia mať Vaše revolvery.“

Roku 1846 Texas anektovali Spojené štáty. Federálna vláda s Komančmi podpísala novú mierovú zmluvu, no ustanovenia o určení stálej hranice neboli ani v nej. Situáciu komplikoval aj nemiestny politický spor, či má Indiánom sľúbené dary zo svojho rozpočtu platiť federálna alebo texaská vláda. Vzájomné vzťahy sa stále vyostrovali; rangeri útočili na komančské dediny a Komanči prepadávali belošské usadlosti. Do toho roku 1848 vypukla kalifornská zlatá horúčka a územím Komančov tiahli neustále ohrozované kolóny vysťahovalcov. Rozšírili sa veľké epidémie kiahní a cholery, Indiáni zomierali po stovkách.

Účinnú mierovú zmluvu sa podarilo uzavrieť až roku 1853, kedy Komanči súhlasili, že sa usadia v rezervácii na hornom toku Brazos. Keď roku 1858 armáda opustila tábor Cooper, zriadený na ochranu Indiánov, ozbrojení Texasania rezerváciu napadli. Hoci sa útok podarilo odraziť, indiánsky agent Neighbors svojich zverencov radšej odviedol preč z Texasu do oklahomskej rezervácie Vičitov v Anadarko. Domov sa už nevrátil, na spiatočnej ceste ho odzadu zastrelil neznámy ostrostrelec.

Kajovovia a Komanči oklahomskú rezerváciu využívali ako základňu, z ktorej útočili na Texasanov a do ktorej utekali pred prenasledovateľmi. V mocenskom vákuu občianskej vojny si vyrovnali aj staré účty s Tonkawmi, ktorí proti nim bojovali ako stopári po boku belochov, a tri stovky z nich zmasakrovali. V novembri 1863 konfederálna armáda proti Indiánom vyslala plukovníka Kita Carsona. Jeho stopári objavili tábory spojených síl Komančov, Kajovov, Čejenov a Araphaov 24. novembra pri Adobe Walls v severozápadnom Texase. Carson však našiel oveľa viac Indiánov, ako bol schopný potrestať, a ledva si zachránil kožu. O päť dní neskôr coloradskí dobrovoľníci plukovníka Chivingtona nadránom prepadli čejenský tábor Čierneho Kotla pri Piesčitom potoku, ktorý bol pod ochranou vlády, a zavraždili tristo žien a detí.

Na základe veľkej zmluvy od Medicine Lodge z októbra 1867 sa väčšina Komančov presťahovala do rezervácie pri Fort Cobb v Oklahome. Tlaku tisícov vojakov najdlhšie odolávali kwahadijskí Komanči s náčelníkom Quanahom Parkerom, miešancom, synom belošky Cynthie Parkerovej. Pretože prídely potravín v rezervácii armáda nepochopiteľne zadržiavala, Indiáni dodržujúci mier hladovali a postupne z rezervácie utekali do prérie loviť bizóny. Lenže belošskí lovci počas posledných niekoľkých rokov bizóny celkom vyhubili, takže hladovali aj tam a navyše ich všade prenasledovali vojaci.

Koniec slobody

Posledné úsilie o slobodný život Komančov sa definitívne skončilo kapituláciou skupiny Quanaha Parkera v júni 1875. Bývalý nepriateľ, generál Ranald Slidell MacKenzie, použil väčšiu časť výťažku z predaja koní, ktoré počas bojov ukoristil Indiánom – 22 000 dolárov – na nákup oviec a dobytka, aby mali s čím začať nový život. Aj náčelník Quanah Parker sa rýchlo zorientoval v belošských móresoch a v zlatej ére kovbojov začal neľútostne vymáhať tranzitné poplatky za prechod veľkých stád dobytka územím rezervácie. Beloškým rančerom za poplatok dovolil, aby svoje zvieratá v rezervácii pásli. Navyše na indiánskej pôde objavili ropu, čiže kmeň – a, pochopiteľne, hlavne Parker – zarábal. Bývalý postrach belochov Quanah Parker neuveriteľne zbohatol. Z típí sa presťahoval do obrovského luxusného domu, mal šesť manželiek. Ambície tohto zbohatlíka kandidovať do amerického Kongresu zabrzdil iba fakt, že bol Indián a navyše Komanč, čo by vo vtedajšom rasistickom Texase neprekonali ani jeho doláre. Vykonával teda aspoň úrad šerifa a sudcu. A roku 1905 sa hrdo niesol na koni v inauguračnom sprievode prezidenta Theodora Roosvelta vo Washingtone.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komanči

Zdroje

The Library of Congres: American memory (po anglicky)
American Western History Museums (po anglicky)
American history: The Heritage of the American West Archivované 2007-06-27 na Wayback Machine (po anglicky)
Biography of Jim Pierson Beckwourth (po anglicky)
http://www.conexus.si.edu/index.cfm Archivované 2007-02-03 na Wayback Machine
Encarta: Native Americans of North America Archivované 2007-07-09 na Wayback Machine (po anglicky)
University of Oklahoma libraries Archivované 2003-02-19 na Wayback Machine (po anglicky)
Biographies of people of the West (po anglicky)
Indian Chiefs and Leaders by Tribe (po anglicky)
Native Americans - History and Culture of a Proud People (po anglicky)
Nebraska State Historical Society (po anglicky)
Dee Brown – Bury My Heart at Wounded Knee
Atlas of North American Indian