Korytnačka močiarna
| Korytnačka močiarna | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Emys orbicularis Linné, 1758 | |
| Synonymá | |
| Korytnačka bahenná | |
 Rozšírenie korytnačky močiarnej v Európe | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Korytnačka močiarna alebo korytnačka bahenná (Emys orbicularis) je korytnačka z čeľade vodnice (Emidynae). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov korytnačka močiarna patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je stanovený.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Farba korytnačiek bahenných je tmavohnedá až čierna. Karapax môže byť farby hnedočervenej, hnedočiernej, zelenočiernej až čiernej zdobený bledozelenými, žltými až žltočervenými bodkami alebo krátkymi prúžkami. Plastrón je žltý až červenohnedý s čiernymi navzájom komunikujúcimi škvrnami.
Pohlavný dimorfizmus korytnačky močiarnej je výrazný. Dospelé samce dosahujú dĺžku karapaxu 13 až 18 cm s pozdĺžnym chrbtovým výbežkom, ktorý je najvýraznejší najmä v nadchvostovej časti. Plastrón je výrazne klenutý dovnútra tela, chvost je dlhší ako u samíc a farba očnej dúhovky je hnedá alebo hnedočervená. U dospelých samíc je dĺžka karapaxu 16 až 25 cm. Pozdĺžny chrbtový výbežok môže úplné chýbať, alebo je len slabo viditeľný v nadchvostovej časti. Plastrón je rovný a očná dúhovka je biela alebo žltá. Chvost je u samíc kratší a od kloaky po koniec sa prudko zužuje. Plastrón je všeobecne u väčšiny samíc svetlejší s prevahou žltej farby. U samcov prevažuje čierna farba.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Žije v sladkých, brakických stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Vyskytuje sa v južnej Európe, Severnej Afrike, západnej Ázii a na východ jej areál rozšírenia zasahuje až po Aralské jazero. Ďalej žije v teplejších oblastiach strednej Európy, kde sa severne vyskytuje až po Poľsko. V severných oblastiach výskytu je všade chránená. V Nemecku je v červenej knihe uvádzaná ako druh ohrozený vyhynutím. V rakúskej červenej knihe ako druh, ktorého existencia je možná len pri neustálej introdukcii. V Poľsku je vedená ako kriticky ohrozený druh. V prvej polovici 20. storočia boli korytnačky pokusne vysádzané na Pardubicku a v Hlubokej nad Vltavou, kde sa môžu sporadicky vyskytnúť.
Korytnačky vyhľadávajú zarastené jazerá, slepé ramena riek, väčšie močiare alebo melioračné kanály. Vyskytujú sa po hranicu asi 700 metrov nad morom. Cez deň sa radi slnia na spadnutých kmeňoch trčiacich z vody alebo na kameňoch tesne pri brehu.
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Korytnačka močiarna je jediný pôvodný druh korytnačky voľne sa vyskytujúci v biotopoch Slovenska. V našej červenej knihe je taktiež uvádzaná v kategórii kriticky ohrozený druh[2], ktorého ďalšie prežitie je pri neustálom pôsobení faktorov ohrozenia nepravdepodobné.
Naše pôvodné populácie korytnačky močiarnej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskej nížine a na južnej Morave. Pravdepodobné jediná pravidelne sa rozmnožujúca populácia bola doteraz v Národnej prírodnej rezervácii Tajba pri Strede nad Bodrogom.
Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na NPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynútil uvažovať o ich územnej ochrane. NPR (predtým ŠPR) Tajba navrhol Dr. Štollmann. Dňa 25. mája 1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky močiarnej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny s rozlohou 27,36 ha.
V rokoch 2017 až 2021 bol Štátnou ochranou prírody SR realizovaný Program záchrany korytnačky močiarnej v NPR Tajba. V súčasnosti sú realizované opatrenia pre záchranu korytnačky močiarnej v rámci projektu LIFE IP – NATURA 2000 SVK - LIFE19 IPE/SK/000003 (Úloha sústavy NATURA 2000 a manažment vybraných prioritných biotopov v integrovanej ochrane krajiny v Slovenskej republike).
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Korytnačka močiarna sa v prírode živí dravým spôsobom. Na brehoch loví chrobáky, dážďovky a iné bezstavovce. Vo vode jej potravu tvoria rôzne mäkkýše, hmyz, žubrienky, žaby, choré a poranené ryby.
Reprodukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Korytnačka močiarna zimuje v našich prírodných podmienkach od októbra až novembra do apríla. Párenie prebieha v máji až júni, v západnej Európe v júni až júli. Samec sa pevne prichytí končatinami o karapax samice a v tejto polohe zostávajú až 2 týždne i keď samica sa intenzívne pohybuje vo vode i na súši. V júli samica kladie do ľahkej piesčitej pôdy vajcia. V literatúre sa uvádza ako maximálny počet vajec v znáške 16 až 20 kusov. Je ale pravdepodobné, že ide o znášky od viacerých samíc. Väčšinou je v znáške 2 až 8 vajec. Vajcia sú oválne s vápnitou škrupinou, ich dĺžka sa pohybuje od 23 do 40 mm a šírka od 16 do 22 mm. Veľkosť závisí od množstva vajec v znáške a od veľkosti samice. Inkubácia v prírode trvá podlá klimatických podmienok od 80 do 140 dní. V ŠPR Tajba sa mláďatá liahli v septembri až októbri. Často v chladnejších rokoch sa liahli až na jar, kedy ale percento liahnivosti je podstatne nižšie. Mláďatá vyliahnuté v októbri sa ukrývajú do bahnitého dna vodných plôch a zimu prečkávajú len so zásobami, ktoré majú k dispozícii zo žĺtkového vaku. Dospelé jedince sa dožívajú spravidla okolo 60 až 70 rokov.
Chov v Zoo
[upraviť | upraviť zdroj]Jej chovu sa venuje systematicky Zoologická záhrada Košice, kde zaznamenali aj úspešný odchov. V tejto zoo majú korytnačky močiarne letnú expozíciu, zimujú ich v teráriu.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Korytnačka močiarna je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015)[3] a je to tiež druh európskeho významu[3], ktorý sa vyskytuje v 4 územiach európskeho významu.[4]
Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[5] a smernici o biotopoch (Príloha IV).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 22. marca 2020
- ↑ a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia), s. 148 – 149.
- ↑ a b Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Lokality Natura 2000 druhu korytnačka močiarna [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-03-22]. Dostupné online.
- ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korytnačka močiarna
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korytnačka močiarna
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- RIGLER, R.: Korytnačka bahenná (Emys orbicularis) jej chov a výskyt na východnom Slovensku. Terarista, 4(1), 1993