Preskočiť na obsah

Kuvičok vrabčí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kuvičok vrabčí
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Glaucidium passerinum
Linnaeus, 1758
Synonymá
kuvik vrabčí

Mapa rozšírenia kuvička vrabčieho
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuvičok vrabčí alebo kuvik vrabčí[3] (Glaucidium passerinum) je najmenší druh sovy v Európe.[4][5] Obýva 600 - 1 000 km[6] široké pásmo tajgy palearktickej oblasti[5], uprednosťnuje ihličnaté a zmiešané lesy.[5] Na Slovensku je stály, hniezdi najmä v pohoriach s ihličnatými drevinami od 410 m n. m. po hornú hranicu lesa. Hniezdenie bolo dokázané v 29,10 % mapovacích kvadrátov. V zime bol zistený v 35,40 % mapovacích kvadrátov.[7] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok vrabčí patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, jeho stavy kolíšu podľa početnosti koristi a počasia.[1]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Glaucidium

Meria iba 15 - 19 cm[8][9], čo je sotva veľkosť škorca. Rozpätie krídel je 34[8] – 45 cm. Základná farba vrchnej časti tela je tmavo hnedá s výraznými bielymi alebo žltobielym škvrnami, spodok je svetlý s pozdĺžnymi tmavými prúžkami. Na tmavohnedých letkách sú svetlé škvrny, ktoré na krídle tvoria tri až štyri priečne prúžky. Chvost je tiež tmavohnedý, s bielymi koncami pier a niekoľkými svetlými priečnymi prúžkami. Má v pomere k telu malú guľatú hlavu, s nie príliš zreteľným závojom, sfarbenú podobne ako chrbát. Dúhovka je žltá, zobák voskovo žltý, pri koreni zelený, nohy má operené, špinavo biele s hnedými škvrnami, pazúry čiernohnedé. Samec a samica sa navzájom zafarbením nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie. Samica je väčšia ako samec [10][9]. Jeho let je vlnitý, v období hniezdenia lieta aj vo dne.

Hlasové prejavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne hlasové prejavy

51 s, 0 - 26 s tremolujúci revírny hlas samca, dve rôzne nahrávky; 26 - 40 s špecifický hlas samice; 40 - 51 jesenný hlas, tónový rebríček

Na rozdiel od ostatných sov má pomerne vysoký pískavý hlas. Väčšinou sa ozýva jednoduchým opakovaným pískaním, ale môže pridať aj akýsi trilok.[11] [12]

Najčastejší výrazový prostriedok kuvička vrabčieho je monotónny revírny hlas samčeka. Je to veľmi zreteľný hlas, počuteľný na viac než kilometer. Pozostáva z jednotlivých jasných flautovitých tónov tű. Tónová výška môže byť individuálne rozdielna. Občas znie zreteľne dvojslabične tüí. Po začiatočnom nižšom tóne tü nasleduje vyšší konečný tón í. Tento variant býva vplietaný medzi rady monotónnych volaní tű. Často tvorí začiatočný článok nového radu monotónnych volaní tű. Monotónny revírny hlas je podobný hlasu hýľa, znie však silnejšie, je konštantný v dĺžke tónu ako aj v odstupoch jednotlivých tónov (dvojsekundové intervaly).[9] Túto formu revírneho hlasu možno obzvlášť často počuť začiatkom jarného toku, v jeho prvej fáze vo februári a v marci. Ak je samček vzrušený, vydáva tremolujúci revírny hlas, ktorý znie ako „tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ...“.

Špecifický hlas samice je podobný ale vyšší[9] a znie ako „síí“, niekedy ako „síít“. Keď vyhľadáva rozlietané mláďatá používa „hľadací hlas“ popisovaný ako „sü süsüsüsü“.

Nasledujúce hlasové prejavy sú vlastné obom pohlaviam.[9] Trilok znie ako trasľavé „gügügügüg“. Môžeme ho počuť počas toku pri ukazovaní dutiny, pri odovzdávaní koristi samici samcom, pri párení a pri kŕmení mláďat.

Tiché kontaktné hlasy môžeme počuť celý rok. Znejú ako „tü“ alebo „tüi“.[9]

Najmä v druhej polovici roka môžeme počuť špeciálny jesenný hlas - tónový rebríček - rad 4-8 volaní „tü“, ktoré stúpajú v tónovej výške. Na konci radu nám posledné vysoké tóny pripadajú falošné.[9] Slúži na ohraničenie revíru a je namierený voči obom pohlaviam. Majitelia teritória zaháňajú nedospelé samce zo svojho revíru.[13][14] Pretože sa týmto hlasom neozývajú len na jeseň ale po celý rok, zdá sa vhodnejšie používať na označenie tohoto hlasu výraz tónový rebríček.[13][4] Tónový rebríček je možné chápať aj ako zosilnený kontaktný hlas.[15]

Nepokoj vyjadrujú staccatom, z jednotlivých „jiu“ znejúcim ako „jiu...jiu...jiu...jiujugjugjug“.[9] Tento hlas nemá teritoriálnu úlohu.

Na vyjadrenie nechuti, stiesnenosti, ak je im veľmi zima alebo pri horúčave, slúži hlas podráždenia a strachu, je to prenikavý bedákavý hlasový prejav.[12]

Rozšírenie a početnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Kuvičok vrabčí je rozšírený v celej Palearktíde v pásme ihličnatých lesov od Nórska, Švédska, Fínska naprieč Euráziou až po východnú Sibír.[5] Severnú hranicu rozšírenia tvorí hranica lesa.

V Európe žije prevažne v tajge severnej a východnej Európy a lokálne v niektorých horských oblastiach strednej a južnej Európy, ako je Šumava, Karpaty, Alpy[16], predpokladá sa výskyt v Pyrenejách[17], v izolovaných pohoriach Slovinska, Chorvátska, Bosny, severného Grécka a Bulharska (pohoria Stará planina, Rila a Rodopy).[5] V pohoriach kopíruje jeho rozšírenie hornú hranicu lesa.[5][7] Miestami sa vyskytuje aj v súvislých lesoch v nižších polohách akými sú Lüneburgské vresovište (nemecky Lüneburger Heide) a Bielovežský národný park.[5]

Kuvičok vrabčí je stály vták, len horské populácie prelietajú na zimu do nižších polôh. Populácia v Európe: 47 000 – 110 000 párov a v okolitých štátoch: Nemecko 100 - 1300, odhady z roku 1997 už hovoria 2000[5] párov, Rakúsko 1 500 – 2 000[5] párov, v rámci Česka ide o silne ohrozený, zvlášť chránený druh, 900 – 1 300[5] párov, Poľsko staršie odhady 180 - 220[5], novšie 300 – 400 párov, Ukrajina 30 – 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie). V Bulharsku 150 - 200 párov.[18] V Maďarsku bolo zistené prvé hniezdenie v roku 2010 v pohorí Aggteleki-karszt v Aggteleckom národnom parku v oblasti vrchu Szádvár[19] približne 2 km od hraníc so Slovenskom[20].

Jeho populácia v Európe je stabilná.[21][22]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie literárne dáta uvádzajú výskyt kuvička vrabčieho v pohoriach Slovenska bez kvantitatívnych údajov. [18] Výsledky prvého celoštátneho mapového diela Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77[23] priniesli zo Slovenska len slabé výsledky. Mapovanie bolo vykonávané v sieti kvadrátov 10 x 10km. Ako hniezdič bol zistený len v 8 % kvadrátoch. Odhady početností hniezdnych populácií v roku 1994[24] boli pre kuvička vrabčieho 500 - 600 párov, v roku 2000 sa uvádza v diele Die Eulen Europas'[5] 600 - 800 hniezdnych párov. Nasledujúce celoslovenské mapové dielo Rozšírenie vtákov na Slovensku z rokov 1980 – 1999 prinieslo nové poznatky o početnosti aj o trendoch populácie, kde odhadovaný počet hniezdiacich párov bol zvýšený na 1 000 - 1 500, počet zimujúcich jedincov odhadovaný na 2 500 - 4 000, veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje boli zistené ako stabilné, s maximálnou zmenou do 20%. Odhad početnosť z roku 2005 je 1500 - 2000 párov.[25]

Ekosozologický status bol v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov.[7] V roku 2001 žiadny.[26] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][27][28] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[7]

Od roku 1846 do 2010 bolo na Slovensku zistených 78 hniezd z 24 orografických celkov, pričom rozpätie nadmorských výšok hniezd bolo od 450 do 1 450 m n. m., kde 72,5 % hniezd sa nachádzalo medzi 600 - 1 100 m n. m.[29]

Biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Kuvičok vrabčí žije v starších ihličnatých a zmiešaných lesoch s voľnejšou štruktúrou, ktorá mu poskytuje dostatok ďatlých dutín kde hniezdi a kde si ukladá zásoby potravy, nachádza tu otvorenejšie miesta vhodné pre lov a húštiny, kde sa ukrýva.[5]. Celoročný úkryt, celoročná pestrá ponuka koristi, dostatok dutín, slabá konkurencia a nízke počty nepriateľov, takto zhrnul Wiesner[5] predpoklady, ktoré musí spĺňať biotop pre kuvička vrabčieho. Štruktúra porastu lesa je považovaná za najdôležitejší faktor pri výbere stanovišťa.[17]

K biotopu v blízkosti hniezda kuvička vrabčieho patria mokrade a mladé stromy.[9][17] Blízkosť vody pri hniezdach potvrdzujú aj výsledky zo Slovenska. Zo skúmaných 22 hniezd bola u 17-tich (70,8 %) do vzdialenosti 200 m voda.[29]

Správanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Je pomerne nenápadný ale nie je príliš plachý. Ak je spozorovaný v sede vo vetvách stromu, je možné ho pozorovať pomerne zblízka, bez toho aby uletel. Loví za súmraku, len v dobe hniezdenia po celý deň, najaktívnejší je ráno a večer za šera.[9] Pri slabom svetle vidí približne ako človek.[17] V noci býva aktívny len výnimočne, za svetlých nocí sa ozývajú nespárení samci.[17] Odpočinkové stanovištia na konároch máva dobre zamaskované, nesedávajú spolu. Samci obhajujú svoje teritória hlasovým prejavom zo stromov, nespárení samci aj z vrcholcov stromov. Na imitáciu reagujú veľmi aktívne, často zaútočia aj na človeka.[17]

Samci kuvičkov volajú najmä za súmraku, preto sa jeho hlasový prejav naučia rozpoznávať drobní spevavci. Prilietajú spoločne na miesto volania a snažia sa ho odplašiť. Kuvičok nevolá hlasno po celý rok, iba pred zasadnutím samice na vajíčka a na jeseň. Po 3 - 4 týždňoch spevavci zabudnú na jeho hlas, preto je reakcia spevavcov na imitáciu spoľahlivý ukazovateľ prítomnosti druhu. Používa sa len na vedecké účely pred a po vyhniezdení.[17]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo býva umiestnené v starých dutinách po ďatľoch veľkých a ďubníkoch.[9] Koncom apríla alebo začiatkom mája samica znáša 3 – 8 bielych, jemne lesklých vajec na ktorých sedí sama po dobu 28 - 29 dní a mláďatá kŕmia asi 6 týždňov. Vajce je guľovitého alebo oválneho tvaru, váži cca 7 g. Vajcia sú znášané v rozmedzí dvoch dní a samica sadá až po znesení posledného.[9] Samec obstaráva iba potravu. Samica zostáva na hniezde aj po vyliahnutí mláďat a potravu od samca preberá a predkladá mláďatám.[9] Hniezdo opúšťajú zhruba vo veku 30 - 34[9] dní a hneď dobre lietajú. Nasledujúce tri týždne sú ešte vedené rodičmi. Pohlavne dospelé sú pravdepodobne v jednom roku.[9]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu tvoria prevažne drobné hlodavce a vtáky, miestami i jašterice, netopiere, ryby a hmyz.[9] Loví aj za dňa a trúfa si loviť aj drobné vtáky za letu. Niekedy si robí v dutinách zásoby potravy z ulovenej koristi, najmä v zimných mesiacoch.[9] Má na svoju veľkosť silné pazúry a loví aj korisť väčšiu, než je sám.

Pri vyhľadávaní svojej koristi vedia detegovať ultrafialové žiarenie.[30]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[31] Kuvičok vrabčí je druh európskeho významu[32], ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v troch a ako 1% druh v ôsmych chránených vtáčich územiach. [33]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2023.1. Prístup 29. mája 2024
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  4. ↑ a b SCHÖNN, Siegfried. Der Sperlingskauz. Glaucidium passerinum passerinum. (Neue Brehm Bücherei, Heft 513). Wittenberg Lutherstadt : A. Ziemsen Verlag. [Cit. 2018-11-24]. ISBN 3-89432-490-2. (nemecky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas. Stuttgart : Franckh-Kosmos-Verlags-GmbH & Co.. [Cit. 2018-11-24]. ISBN 3-440-07069-7. Kapitola Sperlingskauz Glaucidium passerinum, s. 334 - 356. (nemecky)
  6. ↑ BURTON, John A.. Owls of the world: their evolution, structure and ecology. [s.l.] : Peter Lowe, 1992. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kuvičok vrabčí / Kuvik vrabčí, s. 364 - 367.
  8. ↑ a b Holt, D.W., Berkley, R., Deppe, C., Enríquez Rocha, P., Petersen, J.L., Rangel Salazar, J.L., Segars, K.P., Wood, K.L. & Marks, J.S. (2018). Eurasian Pygmy-owl (Glaucidium passerinum). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2018-11-21]. Dostupné online. (En)
  9. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q LEWIS, Deane. Eurasian Pygmy Owl ~ Glaucidium passerinum [online]. owlpages.com, [cit. 2018-11-21]. Dostupné online. (En)
  10. ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : VEDA, 1979.
  11. ↑ ukážka hlasu
  12. ↑ a b PAČENOVSKÝ, Samuel; KÜRTHY, Alexander. Zhodnotenie priebehu jesenného toku kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) na základe hlasových prejavov. Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach (Prírodné vedy), 1992, čís. XXXII-XXXIII, s. 55-68.
  13. ↑ a b SCHERZINGER, Wolfgang. Zum Aktionssysttem des Sperlingskauzes (Glaucidium passerinum, L.).. Zoologica, 1970, čís. 41, s. 1-120. (po nemecky)
  14. ↑ KLAUS, S.; VOGEL, F.; WIESNER, J.. Ein Bietrag zur Biologie des Sperlingskauzes Beobachtungen au einem Brutpaar von Glaucidium passerinum im Elbsandsteinebirge. Abhandlungen und Berichte aus dem Staatlichen Museum für Tierkunde Dresden, 1965, čís. 28, s. 165-204. (po nemecky)
  15. ↑ KÖNIG, C.. Lautäußerungen von Rauhfußkauz (Aegolius funereus) und Sperlingskauz (Glaucidium passerinum). Beih. Vogelwelt, 1968, čís. 1, s. 115-138. (po nemecky)
  16. ↑ HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London: T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
  17. ↑ a b c d e f g KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Euroasian Pygmy Owl, s. 388 - 391.
  18. ↑ a b PAČENOVSKÝ, Samuel; SHURULINKOV, Peter. Latest data on distribution of the Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) in Bulgaria and Slovakia including population density comparison.. Slovak Raptor Journal, roč. 2, čís. 2008, s. 91 - 106. Dostupné online [cit. 2018-11-25].
  19. ↑ MME Nomenclator Bizottság (rarities committee, Hungary) [online]. birding.hu, 2010, [cit. 2018-11-24]. Dostupné online. (maďarsky)
  20. ↑ Open source mapový prehliadač Štátnej ochrany prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, rev. 2018-01-09, [cit. 2018-03-01]. Viď základné vrstvy, hľadaj "Nižný vrch, okres Rožňava" via OpenStreetMap prispievatelia. Dostupné online.
  21. ↑ BRAŇO, Matejovič. Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) – Ochrana dravcov na Slovensku [online]. 2008, [cit. 2011-12-23]. Dostupné online. Archivované 2010-11-12 z originálu.
  22. ↑ Atlas vtákov – kuvičok vrabčí [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-12-23]. Dostupné online.
  23. ↑ ŠŤASTNÝ, Karel; RANDÍK, Aladár; HUDEC, Karel, et al. Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Praha : Academia, 1987.
  24. ↑ Murín et al. 1994 Početnosť hniezdnych populácií vtákov na Slovensku in Pačenovský S., Shurulinkov, P., 2008: Latest data on distribution of the Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) in Bulgaria and Slovakia including population density comparison.. Slovak Raptor Journal, roč. 2, čís. 2008, s. 91 - 106. Dostupné online [cit. 2018-11-25].
  25. ↑ Pačenovský S 2005: Kuvičok vrabčí. Jeho rozšírenie, biotop a ochrana na Slovensku, metódy výskumu a monitoringu. Vtáčie správy 12(4): 4–5 in Pačenovský S., Shurulinkov, P., 2008: Latest data on distribution of the Pygmy Owl (Glaucidium passerinum) in Bulgaria and Slovakia including population density comparison.. Slovak Raptor Journal, roč. 2, čís. 2008, s. 91 - 106. Dostupné online [cit. 2018-11-25].
  26. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  27. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  28. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  29. ↑ a b PAČENOVSKÝ, Samuel; ŠOTNÁR, Karol. Notes on the reproduction, breeding biology and ethologyof the Eurasian pygmy owl (Glaucidium passerinum) in Slovakia. Slovak Raptor Journal, roč. 4, čís. 2010, s. 49 - 81. Dostupné online [cit. 2018-11-25]. Archivované 2018-11-25 z originálu.
  30. ↑ SUHONEN, J, et al. Pygmy owl Glaucidium passerinum and the usage of ultraviolet cues of prey. JOURNAL OF AVIAN BIOLOGY [online]. 2011-01-01, 42, 1, [cit. 2011-10-23]. s. 89-91. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 09088857.
  31. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  32. ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
  33. ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kuvičok_vrabčí&oldid=7886646“