Laokoón
Laokoón alebo Láokoón (starogr. Λαοκόων – Laokoón/iný prepis Láokoón, lat. Laocoon) bol v gréckej a rímskej mytológii trójsky kňaz boha Apolóna alebo Poseidóna. Prvýkrát spomína Laokonta Arktinos z Miletu v 7. storočí pred Kr. vo svojom diele Iliu persis z ktorého sa zachovali len fragmenty. Neskorší autori gréckej a rímskej literatúry, v rámci opisov trójskej vojny spomínajú jeho činy, ale ich stvárnenie Laokonta je navzájom značne rozdielne. Až Vergílius okolo 1. storočia v epose Aineis presúva Laokonta na iné miesto a dáva ho vo svojom dlhšom opise do spojitosti s trójskou vojnou.
Mýtos podľa Vergília
[upraviť | upraviť zdroj]Keď trójska vojna trvala už desiaty rok a Gréci nedokázali dobyť Tróju, Odyseus navrhol, aby postavili mohutnú sochu dreveného koňa. Potom Gréci spálili a opustili svoj tábor. Kňaz Laokoón varoval obyvateľov mesta. Aby dokázal, že je to lesť, hodil oštep do dreveného koňa, z ktorého sa ozvalo rinčanie zbraní. Vtedy sa z mora vynorili dva obrovské hady, ktoré stiahli Laokonta i s jeho dvomi synmi do morských hlbín. Trójania uverili, že je to znamenie bohov a rozhodli sa dreveného koňa vtiahnuť do svojho mesta. V noci z brucha dreveného koňa vyskočili ozbrojení Gréci vedení Odyseom, ktorí premohli stráž pri bráne a do Tróje vpustili grécke vojsko, ktoré sa medzitým vrátilo. Tak sa podarilo Tróju dobyť.
Umelecké vyobrazenia
[upraviť | upraviť zdroj]Z čias antiky ich nie je veľa. Známe sú dve vyobrazenia na krátéroch, dve nástenné maľby v Pompejách a na portréty na niekoľkých medailónoch. V roku 1506 sa vo viničných kopcoch v Ríme v blízkosti niekdajšieho Domus Aurea našlo mramorové súsošie Laokonta a jeho synov v boji o život z 1. storočia. V roku 1905 bola nájdená ďalšia chýbajúca ruka patriaca k súsošiu. V roku 1960 ju doplnili, čím vymenili rovno vystreté nahradené rameno Laokonta za v lakti zohnutý originál.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Laokoon na nemeckej Wikipédii.