Preskočiť na obsah

Letisko Václava Havla Praha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Letisko Václava Havla Praha
Letiště Václava Havla Praha
IATA: PRG · ICAO: LKPR
Základné informácie
Typ letiskamedzinárodné verejné civilné
PrevádzkovateľLetiště Praha, a. s.
Otvorenie5. apríla 1937
MestoPraha (10 km)
Nadmorská výška380 m n. m.
Poloha50°06′03″S 14°15′36″V / 50,100833°S 14,26°V / 50.100833; 14.26Súradnice: 50°06′03″S 14°15′36″V / 50,100833°S 14,26°V / 50.100833; 14.26
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
06/24 3 715 m betón
12/30 3 250 m betón
04/22 2 120 m asfaltový betón
Štatistika (2019)
Cestujúcich17 804 900
Pohybov154 777 lietadiel
www.PRG.aero

Letisko Václava Havla Praha (čes. Letiště Václava Havla Praha; angl. Václav Havel Airport Prague; IATA: PRG, ICAO: LKPR), predtým Letisko Praha-Ruzyně, je medzinárodné verejné civilné letisko nachádzajúce sa na severozápadnom okraji Prahy 6, v mestskej časti Ruzyně. Od 5. októbra 2012 je pomenované po Václavovi Havlovi, ktorý bol prezidentom Česko-Slovenska po páde komunizmu a následne prvým prezidentom samostatného Česka.[1]

Ide o najväčšie letisko v Česku a jedno z najväčších v strednej a východnej Európe. V zimnej sezóne 2017/2018 z neho lieta 61 dopravcov do 122 destinácií v Európe a Ázii. Jedná sa o najväčšie a najrušnejšie letisko v Česku. V roku 2018 odbavilo rekordných 16,8 miliónov cestujúcich pri 156 tisícoch vzletoch/pristátie lietadiel a 82 tisícoch ton prepraveného nákladu.[2][3] Zaradilo sa tak medzi 40 najvyťaženejších letísk Európy.

Letisko je určené pre medzinárodnú aj vnútroštátnú, pravidelnú aj nepravidelnú leteckú prevádzku.

Na čele Letiště Praha, a. s. stojí trojčlenné predstavenstvo, ktorého predsedom je Jiří Pos. Ďalšími členmi predstavenstva sú podpredseda Jozef Sinčák a Martin Hlava.

Terminál Juh – pôvodná riadiaca veža z roku 1937
Pohľad na pôvodnú riadiacu vežu letiska počas návštevy Dwighta D. Eisenhowera v Prahe dňa 12. októbra 1945

Letisko bolo vybudované na ploche nazývanej Dlouhá Míle v rokoch 1933 – 1937. Konštrukcia letiska vyprojektovaná arch. Adolfom Benšom (dnes terminál Juh 1) bola moderná a stala sa vzorom pre mnoho ďalších zahraničných letísk; bola tiež ocenená na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži zlatou medailou. Prevádzka letiska bola začatá 5. apríla 1937, kedy tu o deviatej hodine rannej pristálo lietadlo DC-2 Československej leteckej spoločnosti na lete z Piešťan cez Zlín a Brno, o hodinu neskôr pristálo lietadlo spoločnosti Air France na trase z Viedne do Drážďan.

Na letisko sa premiestnila všetka civilná letecká doprava z letiska Praha-Kbely, kde zostala iba vojenská letecká prevádzka. Prudký rozvoj techniky a leteckej dopravy si vynútil takmer okamžité rozšírenie letiska z pôvodných 80 ha na štvornásobok. Od 15. augusta do 22. decembra 1937 boli vybudované spevnené vzletové a pristávacie dráhy 08-26 (dĺžka 500 m) a 04-22 (dĺžka 280 m) a pojazdná dráha (dnes P). V roku 1938 bola vybudovaná VPD 13-31 s dĺžkou 1 000 m a VPD 17-35 s dĺžkou 950 m, VPD 04-22 bola predĺžená na 1 080 m, v roku 1941 VPD 08-26 predĺžená na 1 300 m a VPD 04-22 v roku 1944 na 1 800 m. Križovatka dráh 04-22, 13-31 a 17-35 bývala tiež nazývaná „Veľké námestie“ – „Big square“.

Prvých úprav sa letisko dočkalo po vojne. V rokoch 1947 – 1956 sa uskutočnilo rozšírenie a vylepšenie jeho technického zázemia. Koniec päťdesiatych rokov potom priniesol ďalšie úpravy v súvislosti s príchodom prúdových dopravných lietadiel. Po vojne sa začala stavba paralelnej dráhy 04-22, ktorá bola čoskoro zastavená.

Sovietske nadzvukové dopravné lietadlo Tupolev Tu-144 na letisku Praha-Ruzyně, august 1971

V rokoch 1960 – 1968 bolo letisko rozšírené o oblasť označovanú dnes ako Sever na tzv. Nové letisko. Bola vybudovaná nová odbavovacia budova (podľa návrhu arch. Karla Filsaka a Karla Bubeníčka), susediaci hangár a nový systém troch vzletových a pristávacích dráh (najdlhšia z nich s dĺžkou 3 200 m). Pri tej príležitosti bola plocha letiska rozšírená na 800 ha (čo znamenalo rozšírenie územia hlavného mesta nielen o obec Ruzyně, ale aj o časti Kněževsi, Přední Kopaniny a Hostivice).

Dňa 25. mája 1971 pražské letisko navštívilo sovietske nadzvukové dopravné lietadlo Tupolev Tu-144. V októbri roku 1986 po prvý raz v histórii pristálo na pražskom letisku britsko-francúzske nadzvukové lietadlo Concorde. Dňa 19. júna 1989 prvýkrát pristálo v Prahe cestou z parížskeho aerosalónu obrie transportné lietadlo Antonov An-225.

V rokoch 1989 – 1993 bola vykonaná rekonštrukcia severnej odbavovacej budovy a tiež vzletových a pristávacích dráh. Zároveň bol vypracovaný investičný zámer rozšírenia odbavovacieho priestoru v areáli Sever. K jeho realizácii sa pristúpilo v roku 1995 a jeho súčasťou je aj terminál „Sever 2“, otvorený 17. januára 2006, ktorý navrhol tím architektov Nikodem a Partner spol. s r. o. a Mansfeld IDC s. r. o.

V južnej časti letiska bol v roku 1997 otvorený nový terminál „Juh 2“.

Charakter letiska

[upraviť | upraviť zdroj]
Vzletová a pristávacia dráha 31
Radar neďaleko Hostivic
Terminál Sever 1 (Terminál 1)
Radarová veža neďaleko Hostivic
Terminál 2

Letisko je plne vybavené pre lety VFR (podľa viditeľnosti) aj IFR (podľa prístrojov) a umožňuje nepretržitú prevádzku vo dne i v noci. Je plne koordinované v rámci EUROCONTROL v Bruseli z hľadiska pridelovaných časov vzletov (tzv. slotov).

Dráhový systém pozostáva z troch vzletových a pristávacích dráh, z ktorých jedna (04-22 s dĺžkou 2 120 m) je trvalo pre vzlety a pristátia uzavretá, používa sa ako pojazdná dráha a pre parkovanie veľkých lietadiel (ako napríklad Antonov An-225). Hlavná VPD je 06-24 (smer 064/244°, tzn. severovýchod-juhozápad, dĺžka 3 715 m), v oboch smeroch vybavená systémom ILS (06 CAT I, 24 CAT II/IIIB), druhou VPD je 12-30 (smer 126/306°, tzn. severozápad-juhovýchod, dĺžka 3 250 m), v oboch smeroch vybavená systémom ILS (CAT I). Letiskom vedú betónové a asfaltové pojazdné dráhy označené písmenami A–H, K–N, P, R, S, AA, FF a RR; ich šírka je 22,5 m, okrem časti dráhy P, ktorá je široká 40 m. Na letisku sú štyri vyhradené miesta pre pristátie helikoptér (tzv. heliporty) označené H1–H4, umiestnené na TWY G, P, S a RR.

Terminály

[upraviť | upraviť zdroj]
Na letisku Václava Havla Praha sa nachádzajú štyri terminály

Nové letisko je označované ako Terminál Sever.

  • Terminál Sever 2 (Terminál 2): sa používa pre lety v rámci schengenského priestoru; terminál bol otvorený 17. januára 2006

U týchto terminálov je hlavná odbavovacia plocha (Apron North), vybavená taktiež 17 stojiskami s tunelmi pre priamy nástup do lietadla. V susedstve je nákladný terminál s odbavovacími plochami Apron Cargo 1 a Apron Cargo 2.

Budova starého letiska je označená ako Terminál Juh.

  • Terminál Juh 1 (Terminál 3): je používaný pre súkromné a charterové lety; terminál bol otvorený v roku 1997
  • Terminál Juh 2 (Terminál 4): je používaný výhradne pre VIP lety a štátne návštevy; je to najstaršia časť letiska, terminál bol otvorený 5. apríla 1937

Dňa 1. septembra 2005 bol oficiálne otvorený a 2. septembra 2005 čiastočne pre verejnosť sprístupnený terminál Sever 2 (terminál 2). Počet nástupných mostov sa zvýšil zo 17 na 27. Kapacita letiska sa tak (čo do počtu odbavených cestujúcich) zväčšila o 30 %. Nová visunutá estakáda medzi terminálmi Sever 1 a Sever 2 uľahčuje automobilovej doprave. Terminál Sever 2 bol plne sprístupnený v januári 2006. Investície do nového terminálu dosahujú výšku 9 miliárd Kč.

Okolo letiska Václava Havla je vzdušný priestor koncová riadená oblasť TMA Praha. Nad Ruzyní sa v nízkom vzdušnom priestore krížia letové cesty M748, W32, L984 a v hornom vzdušnom priestore letové cesty UN871 a UL984. Okrem iných rádionavigačných zariadení je na letisku rádiomaják zariadenie VOR/DME Praha (značka OKL), ktorý vysiela na frekvencii 112,6 MHz a je umiestnený v blízkosti stredu dráhy 13-31.

Ruzyňské medzinárodné letisko je jedným z najobľúbenejších v Európe a objavuje sa v niekoľkých filmoch. Najznámejší je Casino Royale, kde Havlovo letisko (vtedy Letiště Praha-Ruzyně) predstavuje spoločne s Airbusom A340-600 spoločnosti Virgin Atlantic Medzinárodné letisko Miami.

Aerolínie a destinácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktualizované ku dňu 9. augusta 2022

Osobná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Boeing 737-800 spoločnosti Smartwings s registračnou značkou HA-LKG
Airbus A319-112 Českých aerolínií s registračnou značkou OK-REQ
Boeing 737-8AS nízkonákladovej spoločnosti Ryanair s registračnou značkou EI-DWL
Boeing 777-300 spoločnosti Emirates s registračnou značkou A6-EMV
Airbus A321-231 spoločnosti Turkish Airlines s registračnou značkou TC-JRC
Airbus A320-211 spoločnosti Air France s registračnou značkou F-GJVW
Airbus A320-232 spoločnosti British Airways s registračnou značkou G-EUUN
Prílet amerického prezidenta Baracka Obamu na medzinárodné letisko Václava Havla dňa 8. apríla 2010
Prílet amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea na medzinárodné letisko Václava Havla dňa 13. augusta 2020
C-17 Globemaster III amerického letectva roluje na rolovacej dráhe TWY F

Pravidelné linky

[upraviť | upraviť zdroj]
Letecká spoločnosť Krajina pôvodu Destinácie Terminál
Aegean Airlines GRE Grécko Atény 2
Aer Lingus IRL Írsko Dublin 1
airBaltic LAT Lotyšsko Riga 2
Air Cairo EGY Egypt Hurghada, Marsa Alam 1
Air France FRA Francúzsko Paríž-Charles de Gaulle, Lyon 2
Air Malta MLT Malta Luqa 2
Air Serbia SRB Srbsko Belehrad 1
Austrian Airlines AUT Rakúsko Viedeň 2
British Airways GBR Spojené kráľovstvo Londýn-Heathrow 1
British Airways prevádzkované dopravcom BA CityFlyer GBR Spojené kráľovstvo Londýn-City 1
Brussels Airlines BEL Belgicko Brusel 2
Bulgaria Air BUL Bulharsko Sofia 1
Cyprus Airways CYP Cyprus Larnaka 1
České aerolinie CZE Česko Madrid, Paríž-Charles de Gaulle 2
easyJet GBR Spojené kráľovstvo Amsterdam, Bazilej, Bristol, Edinburgh, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton, Manchester, Miláno-Malpensa, Neapol, Porto, Ženeva 1, 2
El Al ISR Izrael Tel Aviv 1
Emirates UAE Spojené arabské emiráty Dubaj 1
Eurowings GER Nemecko Atény, Barcelona, Birmingham, Bristol, Düsseldorf, Fuerteventura, Hamburg, Kodaň, Kolín/Bonn, Miláno-Malpensa, Rím-Fiumicino, Štokholm-Arlanda, Tenerife-Juh 2
Finnair FIN Fínsko Helsinki 2
flydubai UAE Spojené arabské emiráty Dubaj 1
Iberia ESP Španielsko Madrid 2
Jet2.com GBR Spojené kráľovstvo Birmingham, Leeds 1
KLM NED Holandsko Amsterdam 2
LOT POL Poľsko Varšava-Chopin 2
Lufthansa GER Nemecko Frankfurt nad Mohanom, Mníchov 2
Norwegian NOR Nórsko Kodaň, Oslo, Štokholm-Arlanda 2
Pegasus Airlines TUR Turecko Istanbul-Sabiha Gökçen 1
Qatar Airways QAT Katar Dauha 1
Ryanair IRL Írsko Ammán, Barcelona, Bari, Beauvais–Tillé, Bergamo, Billund, Bordeaux, Budapešť, Dublin, Edinburgh, Göteborg, Charleroi, Kodaň, Košice, Krakov, Madrid, Manchester, Malaga, Marseille, Neapol, Londýn-Stansted, Pescara, Pisa, Riga, Rím-Ciampino, Rím-Fiumicino, Treviso, Varšava-Modlin, Zadar 1, 2
Scandinavian Airlines SWE Švédsko
NOR Nórsko
DEN Dánsko
Kodaň, Oslo, Štokholm-Arlanda 2
Smartwings CZE Česko Dubrovník, Fuerteventura, Hurghada, Lanzarote, Londýn-Heathrow, Gran Canaria, Malaga, Marsa Alam, Palma de Mallorca, Split, Tel Aviv, Tenerife-Juh, Valencia 1, 2
Swiss SUI Švajčiarsko Zürich, Ženeva 2
TAP Portugal POR Portugalsko Lisabon 2
TAROM ROU Rumunsko Bukurešť 1
Transavia NED Holandsko Eindhoven 2
Transavia France FRA Francúzsko Paríž-Orly 2
Tunisair TUN Tunisko Tunis 1
Turkish Airlines TUR Turecko Istanbul 1
Volotea ESP Španielsko Nantes 2
Vueling ESP Španielsko Barcelona, Florencia, Paríž-Charles de Gaulle 2
Wizz Air HUN Maďarsko Bari, Benátky, Bukuresť, Catania, Kišiňov, Kutaisi, Larnaka, Milano-Malpensa, Neapol, Rím-Fiumicino, Tirana, Varna 1, 2

Sezónnne linky a charterové lety

[upraviť | upraviť zdroj]
Letecká spoločnosť Krajina pôvodu Destinácie Terminál
Aegean Airlines GRE Grécko Heraklion 2
Air Cairo EGY Egypt Šarm aš-Šajch 1
Air Transat CAN Kanada Montreal 1
Bulgarian Air Charter BUL Bulharsko Burgas, Varna 1
Croatia Airlines CRO Chorvátsko Split 1
České aerolinie CZE Česko Luqa 1, 2
Delta Air Lines USA USA New York-JFK 1
Eurowings GER Nemecko Alicante, Faro, Heraklion, Korfu, Larnaka, Mykonos, Palma de Mallorca, Valencia 2
Jet2.com GBR Spojené kráľovstvo Belfast, East Midlands, Glasgow, Manchester, Newcastle upon Tyne 1
LOT POL Poľsko Malé, Punta Cana, Zanzibar 2
Luxair LUX Luxembursko Luxemburg 2
Norwegian NOR Nórsko Stavanger 2
Ryanair IRL Írsko Korfu, Palma de Mallorca, Rodos 1, 2
Smartwings CZE Česko Agadir, Akaba, Almeria, Antalya, Bodrum, Burgas, Cagliari, Catania, Dubaj, Faro, Girona, Goa, Heraklion, Holguin, Hurghada, Chania, Ibiza, Kefalonia, Karpathos, Korfu, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Madeira-Funchal, Marsa Alam, Menorca, Mombasa, Monastir, Murcia, Mykonos, Mytiléna, Neapol, Olbia, Pafos, Podgorica, Preveza, Rodos, Salála, Samos, Santorini, Tel Aviv, Tenerife-Juh, Thessaloniki, Tirana, Varadero, Varna, Zakynthos, Zanzibar 1, 2
SunExpress TUR Turecko Antalya, Izmir 1
United Airlines USA USA New York-Newark 1
Volotea ESP Španielsko Cagliari, Lyon, Toulouse 2

Pozastavené lety

[upraviť | upraviť zdroj]
Letecká spoločnosť Krajina pôvodu Destinácie Terminál
Aeroflot RUS Rusko Moskva-Šeremetievo 1
Azerbaijan Airlines AZE Azerbajdžan Baku 1
České aerolinie CZE Česko Kyjev-Boryspiľ, Moskva-Šeremetievo 1
Korean Air KOR Južná Kórea Soul-Inčchon 1
Rossiya Airlines RUS Rusko Sankt Peterburg 1
S7 Airlines RUS Rusko Novosibirsk 1
SCAT Airlines KAZ Kazachstan Nur-Sultan 1
Sichuan Airlines CHN Čína Čcheng-tu 1
SkyUp UKR Ukrajina Charkov, Kyjev-Boryspiľ, Lvov, Odesa, Záporožie 1
Ukraine International UKR Ukrajina Kyjev-Boryspiľ 1
Ural Airlines RUS Rusko Jekaterinburg, Krasnodar, Moskva-Žukovskij, Perm 1

Nákladná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti:

V minulosti:

Hluk z letiska

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A330-300 Českých aerolinií odlieta z letiska Václava Havla

Keďže je letisko umiestnené blízko obývanej zástavby, nad ktorou prelietajú pristávajúce a vzlietajúce lietadla, uplatňuje Letiště Praha, s. p. (správca letiska) niektoré opatrenia, pozostávajúce jednak z obmedzujúcich pravidiel (napr. obmedzenie vzletov a pristátí v smeroch k obývanej časti mesta, obmedzenie nočných letov, nepretržité monitorovanie leteckého hluku, vyhlasovanie hlukovo chránených oblastí v okolí letiska, vyhlasovanie povinných protihlukových postupov pre lietadlá a pod.), jednak uplatňovaním poplatkovej (penalizačnej) politiky v priamej závislosti na spôsobenom leteckom hluku.

Paralelná dráha

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A320-200 ČSA pristáva na letisku v Prahe

Plánuje sa výstavba novej vzletovej a pristávacej dráhy rovnobežnej s dráhou 06-24, očakávaný dátum uvedenia do prevádzky je rok 2014.

Súčasná dráha 06-24 je hlavnou dráhou letiska a odohráva sa na nej viac ako 80 % prevádzky letiska. Vedľajšia dráha 13-31 smie byť pre prevádzku využitá len v prípade, keď nie je z technických alebo meteorologických dôvodov možné používať dráhu 06-24. To znamená, že hoci má letisko Václava Havla dráhy dve, používa sa vždy len jedna. Hodinová kapacita tejto jedinej dráhy je 46 pohybov (vzletov a pristátí) lietadiel, čo radí letisko medzi absolútnu európsku špičku, čo sa týka intenzity premávky na jednej dráhe (absolútnou jednotkou je letisko Londýn-Gatwick s kapacitou 46 až 50 pohybov v závislosti na pomere vzletov a pristátí). Ani to však už prevádzke nestačí a dráhový systém letiska je v súčasnosti preťažený.

Riešením problému je výstavba novej paralelnej dráhy 06R-24L. Tá bude umiestnená 1 525 metrov južne od existujúcej dráhy, ktorá bude preznačená na 06L-24R. Nová dráha sa bude nachádzať v priestore pôvodnej dráhy letiska 04-22, ktorá bude zrušená. Nová dráha bude mať rozmery 3 550 × 60 m. Bude vybavená ako prístrojová dráha pre presné priblíženie zariadením ILS CAT IIIB v oboch smeroch (ILS CAT IIIB umožňuje, napr. automatické pristátie pri nulovej dohľadnosti až do dotyku zeme). Investície na novú paralelnú dráhu budú 5 – 7 miliárd korún.

Doprava z letiska do centra

[upraviť | upraviť zdroj]
Autobus firmy Hotliner na linke Airport Express (AE) jazdiaci pre dopravcu Dopravní podnik hl. m. Prahy
Označenie zastávky príchodov autobusov MHD pred terminálom 1

Zvyšujúci sa počet cestujúcich každoročne odbavených na letisku si žiada modernejšie a hlavne kapacitnejšie spôsoby prepravy. Súčasná situácia umožňuje cestujúcemu pri ceste z letiska nasledujúce možnosti:

Autobusom č. 100 na konečnú stanicu metra B Zličín a odtiaľ metrom do centra, celková nominálna doba jazdy na Václavské námestie je 35 minút, spravidla len minimálne ovplyvnená zápchami v meste.

    • Autobusom č. 179 na zastávku metra B Nové Butovice a odtiaľ metrom do centra, celková nominálna doba jazdy na Václavské námestie je 55 minút, len minimálne ovplyvnená zápchami v meste.
  • Použiť súkromnú autobusovú dopravou rôznych spoločností prevádzkujúce „letiskové autobusy“ (prevádzkujú, napr. České aerolinie, Student Agency a pod.). Doba jazdy je porovnateľná s MHD. Autobusy nadväzujú na ďalšie linky rovnakých spoločností (najmä spoje do Brna).
  • Použiť autobusový spoj Airport Express (AE) prevádzkovaný DPP v spolupráci s Českými dráhami do stanice Praha hlavní nádraží. Tento spoj je možné využiť s cestovným lístkom ČD vystaveným odkiaľkoľvek do stanice "Praha-letisko (NAD)". Alternatívne je možné zakúpiť cestovný lístok za 50 Kč priamo u vodiča. Doba jazdy je 40 minút a interval 30 minút.

Pretože uvedené spôsoby dopravy sú časovo náročné a málo kapacitné, zvažuje sa výstavba nových dopravných spojení s centrom Prahy, popr. ďalšími mestami v Česku. V súčasnej dobe sa skloňuje predovšetkým predĺženie metra A, pričom najčastejšie zmieňovaný variant cez Motol má náklady na vybudovanie 38 mld. Kč a pravdepodobný termín dokončenia nie skôr ako v roku 2016. Ďalšou možnosťou je čiastočné predĺženie metra v smere Európskej triedy a jeho pokračovanie nadzemnou dopravou, alebo modernizácia buštehradskej dráhy Praha – Kladno a jej prevod priamo cez letisko. Posledne uvedený variant, zvaný ľudovo výstavba rýchlodráhy, sa stretáva s veľkým odporom niektorých obyvateľov a predovšetkým politických predstaviteľov Prahy 6, predovšetkým z dôvodov potenciálneho zdroja hluku. Rýchlodráha by každopádne skrátila cestu na letisko na cca 20 – 25 minút s možnosťou nasadiť vysoko kapacitné súpravy.

Posledným skloňovaným variantom je napojenie letiska na systém vysokorýchlostných tratí, kedy by cez letisko prechádzala trať Praha – Plzeň (– Norimberg) a Praha – Ústí nad Labem (– Berlín). Vzhľadom na stav rozpracovanosti týchto tratí v Česku nemožno predpokladať realizáciu pred rokom 2020.

Plánovaná privatizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarska federálna prokuratúra požiadala české úrady o právnu pomoc vo veci privatizácie štátom ovládanej spoločnosti Letiště Praha, ktorá je vlastníkom letiska na Ruzyni. Švajčiarska prokuratúra má záujem o informácie z českých policajných spisov, ktoré s predajom letiska súvisia. Švajčiarska prosba má spojitosť s podozrením na legalizáciu peňazí z nezákonnej činnosti.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. http://www.lidovky.cz/letiste-dostalo-jmeno-po-havlovi-d4b-/ln_domov.asp?c=A121005_114812_ln_domov_Pta
  2. Letiště Praha zažilo rekordní rok. Denně odbavilo 46 tisíc lidí | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2019-01-15, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (po česky)
  3. Letiště Václava Havla Praha i nadále roste: Rok 2018 byl opět ve znamení vyššího počtu cestujících i destinací [online]. Letiště Václava Havla Praha, Ruzyně, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]