Maďarská gréckokatolícka cirkev
| Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
|---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
| Tradícia alexandrijská | |
| Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
| Tradícia antiochijská | |
| Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
| Tradícia arménska | |
| Arménska | |
| Tradícia chaldejská | |
| Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
| Tradícia konštantínopolská | |
| Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
| Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
| Macedónska · Maďarská | |
| Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
| Ruská · Slovenská · Ukrajinská | |
Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.
8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže v prostredí Mukačevskej a Prešovskej eparchie používala cirkevná slovančina ako jazyk literárny a úradný v cirkevnom prostredí. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]
20. marca 2015 bola zriadená nová eparchia v Níreďháze, Miškovecký exarchát bol povýšený na eparchiu a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto Debrecín. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na metropolitnú cirkev, arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis.
Aktuálne Maďarská cirkev sui iuris pozostáva z:
- Hajdúdorožskej archieparchie - arcibiskup metropolita Péter Fülöp Kocsis
- Miškoveckej eparchie - biskup Atanáz Orosz
- Níreďházskej eparchie - biskup Ábel Antal Szocska, OSBM[2][3][4]
Podľa sčítania v roku 2011 tvorili gréckokatolícki veriaci dominantnú väčšinu v týchto obciach[5]: Viszló, Tornabarakony, Rakacaszend, Rakaca, Irota, Gadna, Abaújszolnok, Kány, Filkeháza, Komlóska, Baskó, Mogyoróska, Máriapócs, Nyíracsád, Penészlek, Nyírbéltek, Csegöld, Bedő.
V mestskom prostredí boli výrazne zastúpení v Hajdúdorogu (64%), Novom Meste pod Šiatrom (12 %), Nyíregyháze (11 %), Sárospataku (11 %), Debrecíne (5 %) a Miskolci (4 %).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci
- ↑ Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku povýšená na Metropoliu
- ↑ Hungarian Catholic Church
- ↑ Bishop Ábel Antal Szocska, O.S.B.M.
- ↑ Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku podľa sčítania v roku 2011 (mapa) [online]. [Cit. 2022-03-09]. Dostupné online.