Preskočiť na obsah

Malá Fatra

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Malá Fatra
pohorie
geomorfologický celok
Malá Fatra – Vrátna dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin, Dolný Kubín, Ružomberok
Nadradená
jednotka 		Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky 		Žilinská kotlina
Strážovské vrchy
Hornonitrianska kotlina
Žiar
Turčianska kotlina
Veľká Fatra
Oravská vrchovina
Kysucká vrchovina
Podradené
jednotky 		Krivánska Fatra
Lúčanská Fatra
Súradnice 49°07′S 18°51′V / 49,12°S 18,85°V / 49.12; 18.85
Najvyšší bod Veľký Kriváň
 - výška 1 709,7 m n. m.
Najnižší bod koryto Váhu pri Strečne
 - výška 350 m n. m.
Rozloha 549 km² (54 900 ha)
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, hronikum
Poloha Malej Fatry na Slovensku
Poloha Malej Fatry na Slovensku
Poloha Malej Fatry na Slovensku
Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Malá Fatra
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.

Členenie Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]
Geomorfologické členenie Slovenska – Malá Fatra zvýraznená sivou farbou

Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát.[1] Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Geomorfologický charakter pohoria sa dotváral hlavne v postglaciálnej ére.[2]

V mieste nazývanom Strečniansky priesmyk je pohorie rozdelené riekou Váh na dva geomorfologické podcelky:[1]

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadný okraj pohoria lemuje Žilinská kotlina, severným smerom pokračuje horská krajina Kysuckou vrchovinou a východne sa rozkladá Oravská vrchovina. Nasleduje hlboké údolie Oravy a Váhu s Kraľovianskym meandrom, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Následne sa krajina otvára do rozsiahlej Turčianskej kotliny, ktorá pohorie vymedzuje východným smerom, južná časť potom susedí s pohorím Žiar. V najjužnejšej časti krátkym úsekom susedí Hornonitrianska kotlina a posledným susediacim celkom sú na západe ležiace Strážovské vrchy.[1]

Geologická stavba

[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Fatra je súčasťou vrásovo-príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi. Tie boli po svojom umiestnení a utuhnutí rýchlo vyzdvihnuté, takže už v perme a spodnom triase na nich sedimentovali pieskovce a kremence.

Na granitoidnom jadre Malej Fatry leží sedimentárny obal (jednotka Malej Fatry). Je dobre vyvinutá hlavne v severnej časti pohoria. Buduje oblasť západne od Párnice, oblasť Veľkého a Malého Kriváňa a zasahuje až do Strečna.[4] Za samostatný celok bola v minulosti považovaná kozolská jednotka (niektorými zaraďovaná do infratatrika). Novšie výskumy preukázali, že je normálnou obalovou sekvenciou tatrika, s horninami permu a nazvyčajným vývojom karpatského keupra, v podloží dvoch šupín fatrika.[5] Nad sedimentárnym obalom ležia príkrovy z vápencov a dolomitov krížňanského a chočského príkrovu. Sedimentárny sled zliechovskej jednotky krížňanského príkrovu siaha až do strednej kriedy a má v tejto oblasti svoje typové oblasti[6]. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne, krasové pramene.

Vrcholy Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
Stoh

Vrcholy Malej Fatry sú sústredené predovšetkým na hlavnom hrebeni Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatry. Menšia časť nižších vrcholov je na kratších bočných hrebeňoch (Sokolie, Boboty...).[7]

Vrcholy Krivánskej Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholy Lúčanskej Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]

V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň[8]. Všetky sú verejnosti neprístupné. Najdlhšia je Jaskyňa nad vyvieračkou[9], ktorá je dlhá 620 m a je z časti zaplavená. V súčasnosti je zdrojom pitnej vody pre obec Terchová.[10] Zaujímavá je aj Belská vyvieračka, ktorá zásobuje pitnou vodou obec Belá a okolie. Priemerná výdatnosť tohto prameňa je 200 litrov za sekundu[9]. Pokusom s farbou bol v tejto vyvieračke dokázaný podzemný hydrologický systém s najväčším výškovým rozpätím na Slovensku (od cca 1 600 do 460 m n. m.)[9].

  • Lúčanská Malá Fatra
    • Višňovský kras: Puklinová jaskyňa (15 m), Turská jaskyňa (50 m), Višňovská vyvieračka, Višňovská jaskyňa, Hoblíkova jaskyňa, Stráňavská jaskyňa (Sonda pod Polomou, dĺžka 55 m)[8]
    • Rajecký kras: Ďurčinská jaskyňa v Sokole (29 m), Pokladová jaskyňa (40 m), ...
    • Jaskyne na Kľaku
    • Jaskyne pri Vrícku: Jaskyňa v kameňolome (195 m), Jaskyňa Dutá skala (35 m)
    • Krasový ostrov Dubnej skaly: Dúpna skala (Oko, z historických máp, doteraz nenájdená), Plazivá (Jazvečia) jaskyňa (25 m)
  • Krivánska Malá Fatra
    • Vrátňanský kras: Priepasť v Malom Fatranskom Kriváni (hl. 60 m), Vyvieračka vo Vrátnej doline, Jaskyňa nad vyvieračkou (620 m, najdlhšia v M. Fatre), Estavela (zničená), Stratenecká priepasť, Medvedia jaskyňa, Kukurišova jaskyňa
      • Systém Medvedích jaskýň – nachádza sa vo Vrátnej doline. Patrí sem Medvedia jaskyňa I a II, Šupicova jaskyňa, priepastka WC-1, dve suché vyvieračky V1, V2 a Wratnuella (teraz súčasť Medvedej jaskyne II).[11]
    • Kras Rozsutcov: Kryštálová jaskyňa, Jaskyňa v Ďurkových skalách (15 m), Jaskyňa pod Červenou (16 m)
    • Kras Osnice: Jaskyňa v Brale, Jaskyňa v Kačove (17 m)

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Šútovský vodopád.

Celé územie Malej Fatry patrí do povodia Váhu. Toky majú charakter bystrín, horských riek a potokov s prudkým spádom. Hlboký potok vytvoril pôsobivé útvary a vodopády v Jánošíkových dierach.

Západný okraj pohoria lemujú rieky Varínka a Rajčianka, z východu obteká pohorie rieka Váh, ktorá delí Malú Fatru na dve časti a vytvára Prírodnú pamiatku Domašínsky meander. Zo severu tečie rieka Orava, ktorá ústi do Váhu pri obci Kraľovany. Za sútokom týchto riek Váh vytvára pôsobivý a chránený Kraľoviansky meander. Ďalej pozdĺž toku Váhu je umiestnená umelá priehrada Krpeľany s umelým kanálom, ktorá využíva silu toku na výrobu elektrickej energie. V dedinke Rieka (časť Šútova) a Nezbudská Lúčka, sa nachádzajú zatopené kameňolomy.

V okolí pohoria sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov napr. pri obci Nezbudská Lúčka, Poluvsie, Žaškov, Kamenná Poruba, Rajecká Lesná a hlavne v kúpeľnom meste Rajecké Teplice. Priamo v pohorí v Slovianskej doline je prameň s názvom Smradľavá voda.[12]

Vodopády

[upraviť | upraviť zdroj]

V oblastiach vápenatých hornín vznikli vodopády. Najväčší a najkrajší je Šútovský vodopád. Ďalšie sa nachádzajú v doline Stohového potoka, v oblasti Jánošíkových dier a nad osadou Biela (vodopád Padacia na východ od Malého Rozsutca).

Fauna a flóra Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]
Orol skalný
Fuzáč alpský
Poniklec prostredný
Bukový les a turistická trasa na vrchu Ostrá skala

Pohorie je husto zalesnené iba s výnimkou hrebeňov. V prirodzenej postupnosti sú zachovalé všetky lesné vegetačné stupne, od bukovo dubového, smrekového, jedľového až po kosodrevinový. Stupne dopĺňajú skalné spoločenstvá, vysokohorské lúky (hole), mokrade a prameniská. Na území Malej Fatry bolo zistených 26 typov biotopov, 6 druhov rastlín a 29 druhov živočíchov európskeho významu.

Fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Fauna Malej Fatry je veľmi pestrá. Niektoré druhy patria medzi ohrozené a na Slovensku raritné.

Flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Z fytogeografického členenia patrí do oblasti západokarpatskej flóry.[2] Asi 83 % územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buk lesný. Charakteristický znak tohto pohoria je jeho subalpínsky stupeň, hlavne v Krivánskej časti, kde typické hole boli vytvorené ľudskou činnosťou počas valašskej kolonizácie v 16. a 17. storočí v spolupráci s pôsobením prírodných faktorov.[2] Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 4 vlastné endemity Malej Fatry, alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho. Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi čučoriedky obyčajnej, napriek tomu, že sa nachádza v národnom parku jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte. Rastie tu aj 169 rastlín, ktoré sú ohrozené (67 kriticky).[13]

Na vápencoch a dolomitoch možno nájsť viaceré zákonom chránené druhy, ako je poniklec prostredný, astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková, stračonôžka tatranská, žltohlav európsky (Trollius europaeus) a ďalšie.

Na území rastú aj mäsožravé rastliny najčastejšie tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), tučnica alpínska (Pinguicula alpina) a z rosičiek rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a zriedkavo aj rosička anglická (Drosera anglica).

Pralesy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území pohoria bolo identifikovaných 8 pralesných lokalít: Skalnatá, Slačiny, Kľak, Stoh, Šramková, Šútovská dolina, Stratenec a Chleb s celkovou výmerou 570 ha.[15]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V Malej Fatre je viacero prírodných zaujímavostí. Zo všetkých treba spomenúť napríklad Kryštálovú jaskyňu v Malom Rozsutci, Mojžišove pramene, Domašínsky meander, Lipnerovu rizňu a Jánošíkove diery.

Malofatranské naj:

Neďaleko Chaty Vrátna sa nachádza symbolický cintorín z roku 1998, ktorý je venovaný obetiam nešťastí v horách. Je na ňom nápis „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.“

Turistický ruch

[upraviť | upraviť zdroj]
Socha Juraja Jánošíka v obci Terchová, autor Ján Kulich.
Lúčanská Malá Fatra – Kľak
Hlavný hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry, pohľad z Chlebu. V popredí Hromové, Steny, Poludňový grúň (úplne vľavo), v pozadí takmer zakrytý Stoh a Veľký Rozsutec

V roku 1859, ako prví, propagovali turistiku významný geológ Dionýz Štúr a trenčiansky lekár Dr. Karol Brančík. Uverejňovali v tlači články o svojich výstupoch. Od roku 1880 začal Uhorský karpatský spolok organizovať výlety a v roku 1895 bol značkovaný hlavný hrebeň.[16]

Oblasť Malej Fatry je obľúbenou letnou aj zimnou turistickou lokalitou. Najznámejšou turistickou oblasťou je Vrátna dolina. Z ďalších známych stredísk predovšetkým zimnej turistiky treba spomenúť tieto: Lučivná, Valčianska dolina, Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, Pod Jedľovinou a iné. Okolie ponúka aj možnosti pre cykloturistiku a hustú sieť cyklistických trás. V obciach Nižné Kamence, Varín, Rajecké Teplice sa nachádza Autokemping. V obci Strečno funguje tradícia plavby plťou po Váhu, atrakciou je rozhľadňa s výhľadom na 4 hrady. V Štefanovej sa nachádza náučný chodník Náučný chodník Štefanová, jeho trasa je totožná so žltou turistickou trasou Nové Diery – Podžiar – Štefanová. V Terchovej sa nachádza relaxačno informačné centrum s možnosťou kúpania.

Viacero turistických zaujímavostí ponúkajú aj mestá Žilina, Martin, kúpeľné mesto Rajecké Teplice a obec Terchová, ktorá je centrom kultúry a turistického ruchu.

Hrebeňovka Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeň Krivánskej Malej Fatry pohľad z lúk nad Lutišami

Snáď najatraktívnejším turistickým zážitkom v Malej Fatre je prechod vrcholového hrebeňa. Táto niekoľkodenná túra patrí svojim charakterom, v ktorom sa striedajú lúčne (hôľne), skalné, kosodrevinové či lesné partie k najkrajším hrebeňovkám na Slovensku.

Hrebeňovka sa v princípe delí na dve samostatné časti: hrebeň Lúčanskej a Krivánskej Malej Fatry.

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m n. m.). Prvým vrcholom je Reváň (1 204,6 m n. m.), cez ktorý sa pokračuje na charakteristický skalnatý Kľak (1 351,6 m n. m.), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1 220 m n. m.), Vrícke sedlo (950 m n. m.) na skalnatý vrchol Skalky (1 190,7 m n. m.). Odtiaľ popod kótu Janková (1 163 m n. m.) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m n. m.), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplaz (1 085 m n. m.) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 028 m n. m.) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás.[7]

Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1 217,6 m n. m.), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Majbíková (990 m n. m.), Kopu (1 232 m n. m.), Hornú lúku (1 299 m n. m.) na Veterné (1 442 m n. m.). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno – Veľká lúka (1 475,5 m n. m.). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1 456,7 m n. m.), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1 394 m n. m.) hrebeň pokračuje na Minčol (1 363,9 m n. m.), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas 2. svetovej vojny. Od kóty Úplaz (1 301 m n. m.) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m n. m.) do obce Strečno.[7]

Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu cez bukový a zmiešaný les smerom k chate pod Suchým a následne na vrchol Suchý (1 467 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez skalnaté chodníky a hustý porast kosodreviny na sedlo Vráta (1 462 m n. m.), Stratenec (1 513 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 462 m n. m.) hôľným terénom na Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 510 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 609 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.). Pri Snilovskom sedle (1 524 m n. m.) s hornou stanicou lanovky je zvýšený počet turistov. Hrebeň sa ďalej tiahne na Chleb (1 645,6 m n. m.), Hromové (1 636 m n. m.), Steny, Poludňový grúň (1 460 m n. m.) do Stohového sedla (1 230 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 607,4 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 185 m n. m.) na najvýraznejší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 225 m n. m.), odkiaľ červená turistická značka hrebeňa veľmi strmo klesá do obce Zázrivá.[7]

Lyžiarske strediská

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Malej Fatry patrí k obľúbeným lyžiarskym destináciám.

Najznámejšia je v tomto smere Vrátna dolina. Nachádzajú sa v nej strediská Paseky so štvorsedačkovou lanovkou, Poludňový grúň, oblasť Kriváňa s modernou kabínkovou lanovkou na Snilovské sedlo, svah Oštiepková mulda – možnosť lyžovania do neskorej jari, Príslop a iné.

Aj ďalšie malofatranské oblasti sú zaujímavé a viaceré sa postupne stávajú dôležitými centrami miestneho turistického ruchu. Patria k nim napríklad tieto: Lučivná, Havrania, Valča (Snowland Valčianska dolina), Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, a Pod Jedľovinou.

Malofatranské turistické chaty a horské hotely

[upraviť | upraviť zdroj]
Chata na Grúni, v pozadí v oblakoch zahalený Veľký Rozsutec.

V Malej Fatre je možnosť ubytovania a stravovania vo viacerých horských chatách a hoteloch. V okolitých obciach je veľké množstvo privátov. Viaceré horské chaty boli počas druhej svetovej vojny vypálené. V roku 1985 vyhorela populárna chata pod Rozsutcom (v sedle Medziholie) a už nikdy nebola obnovená[17].

Hrady

[upraviť | upraviť zdroj]
Starhrad

V oblasti Malej Fatry a jej blízkom okolí sa nachádza viacero hradov, zámkov a kaštieľov, z ktorých sú niektoré zrúcaniny a niektoré sú premenené na múzeá. Priamo v Malej Fatre sa nachádza iba Strečniansky hrad, Starhrad a Kuneradský zámok. Strečnianske hrady boli postavené aby strážili dôležitú trasu cez Strečniansky priesmyk. Ďalšie hrady v okolí sú: Oravský hrad, Lietavský hrad, Budatínsky hrad a Znievsky hrad.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo tvoria takmer výlučne Slováci. Najväčšou osadou, ktorá sa nachádza priamo v pohorí je Štefanová vo Vrátnej doline. Ďalšie osady sú Frankovci, Biela (Zázrivá), Jánošíkovo a iné. Hory sú obývanie riedko, hlavne na samotách. V 15. až 16. storočí obývali severnú časť pastierske rodiny Valachov. Ich potomkovia sú dnes už asimilovaní s väčšinovým obyvateľstvom. Pre dediny Terchová a Zázrivá sú typické početné lazy, ktoré sú roztrúsené po ich katastrálnom území. V Terchovej sa nachádza až 68 osád.[18]

Folklór

[upraviť | upraviť zdroj]

Relatívna odľahlosť regiónu umožnila vytvoriť niektoré špecifické druhy obliekania, tanca a hudby. Zachovalé sú aj prvky ľudovej architektúry, napríklad pastierske obydlia.

V oblasti Malej Fatry je viacero rázovitých obcí, ktoré sú známe svojim jedinečným folklórom. Najznámejšou dedinou v tomto smere je Terchová, v ktorej sa každoročne koná veľký medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni. Festival sa uskutočňuje aj priamo vo Vrátnej doline, napr. Konský vozový sprievod z Terchovej do Vrátnej. V obci Terchová sa nachádza aj expozícia Považského múzea – Jánošík a Terchová. Obec Zázrivá je známa výrobou syrových korbáčikov a ľudovými tradíciami. Osobitnú zmienku si zaslúžia veľké drevené vyrezávané pohyblivé betlehemy – Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná a betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda[19] v Terchovej. Neďaleko Martina sa nachádza Múzeum slovenskej dediny. V obci Trnové pri Žiline sa nachádza najzápadnejší drevený kostolík na Slovensku Kostol svätého Juraja.[20]

Chránené územia v Malej Fatre

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný park Malá Fatra
Malá Fatra, Dolné diery, časť Jánošíkových dier.

Krivánska Malá Fatra má zákonnú ochranu od roku 1967 ako Chránená krajinná oblasť Malá Fatra a v roku 1988 bol na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. Hranice Národného parku sú takmer totožné s územím európskeho významu Natura 2000. Najcennejšie plochy územia sú chránené ako národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany. Pre ochranu vtáctva sa na území Malej Fatry vytvorilo Chránené vtáčie územie Malá Fatra, ktoré je štvrté najväčšie CHVÚ (71 481 ha) na Slovensku.[21] Celkovo sa v Malej Fatre nachádza 16 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 2 chránené areály.

Negatívne vplyvy

[upraviť | upraviť zdroj]
Povrchový lom na vrchole Polom, ktorý zásobuje vápencom blízku vápenku v obci Varín.

Malá Fatra patrí medzi často navštevované turistické lokality. S tým súvisia aj negatívne vplyvy na prostredie. Práve rekreačné aktivity a výstavba s nimi súvisiacich stavieb najviac zaťažujú životné prostredie v okolí. Záťažou je aj nelegálny zber a to najmä čučoriedok a húb. V Lúčanskej Fatre sa v častiach vrchov Polom a Dubníky nachádzajú veľké povrchové lomy, kde prebieha ťažba vápenca. V pohorí sa nachádzajú aj ďalšie menšie povrchové lomy alebo riečne ložiská štrku. Na územie pôsobí aj výstavba diaľnice D1 v úseku Dubná Skala – Turany, ktorá cez pohorie prechádza tunelom Višňové. Ľudským zásahom bolo ohrozené aj Šujské rašelinisko[22].

Meraním povrchových vôd bol zistený obsah síranov (od 13,9 mg l(-1) Biela do 43,6 mg l(-1) Istebnianka). Výsledky naznačujú vplyv diaľkového prenosu znečistenia z Poľska a Česka a z lokálneho priemyslu (Kovohuty Istebné)[23].

Invázne rastliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Ekologicky stabilné územia sú voči šíreniu inváznych rastlín odolnejšie. Lokálne sa tieto rastliny šíria v okolí lesných ciest a chodníkov. Pozdĺž lesnej cesty na chatu pod Kľačianskou Magurou, rastie zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis); v doline Mnišia je to netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora); hviezdnik ročný (Stenactis annua) sa nachádza v závere doliny Hoskora. Ďalším spôsobom šírenia je ľudskou výsadbou, napr. v okolí chatovej osady Jarolím sa šíri telekia ozdobná (Telekia speciosa), agát biely (Robinia pseudoacacia) aj boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum). Záhradníckou činnosťou sa rozširuje aj sumach pálkový (Rhus typhina) Kŕmením lesnej zveri sa v lokalite PR Paráč rozšírila ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia). Pohánkovec japonský (Fallopia japonica) spôsobuje problémy v osade Štefanová v ústí Sučianskej doliny. Pri chate pod Suchým bol vysadený náprstník červený (Digitalis purpurea), ktorý sa lesnou cestou šíri v okolí. O likvidáciu inváznych rastlín sa stará Správa Národného parku Malá Fatra, vlastníci pozemkov aj dobrovoľníci.[24]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Strečniansky priesmyk je frekventovaná dopravná tepna, ktorá spája dve najväčšie mestá severozápadného Slovenska, Žilinu a Martin. Prechádza ním európska cesta 50 v trase cesty I/18 a Železničná trať Žilina – Košice, ktorá je v tomto úseku vedená čiastočne tunelmi. O niečo južnejšie sa naprieč masívom buduje tunel Višňové ako súčasť diaľnice D1.

Panoráma

[upraviť | upraviť zdroj]
Krivánska Malá Fatra (vľavo) a časť Lúčanskej Malej Fatry, rozdelené prielomom Váhu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Jozef Šibík, Dušan Senko, Dana Bernátová. Centrá biodiverzity hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti (Bratislava: Slovenská botanická spoločnosť SAV), 2015, roč. 37, čís. 1, s. 47 – 68. Dostupné online [cit. 2020-02-14].
  3. ↑ a b (Pagáč 1983, 23)
  4. ↑ Malá Fatra – geologická stavba pohoria [online]. mineraly.sk, 25.5.2009. Dostupné online.
  5. ↑ Havrila, M., Olšavský, M., 2015, Správa o geologickom mapovaní vrstvového sledu Kozla medzi Turskou dolinou a údolím Porubského potoka. Geologické práce, Správy, 127, s. 7 - 79
  6. ↑ Polák, M., Haško, J. (Editori), 1979, Vysvetlivky ku geologickej mape Kysuckých vrchov a Krivánskej Malej Fatry. Archivované 2016-05-05 na Wayback Machine Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 145 s.
  7. ↑ a b c d e f mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  8. ↑ a b HOCHMUTH, Zdenko. Krasové územia a jaskyne Slovenska [online]. Geographia Cassoviensis, ročník II., 2 / 2008, 2008, [cit. 2023-11-18]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c HOCHMUTH, Zdenko. Problémy speleologického prieskumu podzemných tokov na Slovensku [online]. Slovenská speleologická spoločnosť, 2000, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
  10. ↑ OPALKA, Peter. Vo Vrátnej hľadajú pokračovanie vzácnej jaskyne [online]. Petit Press, 24.8.2010, [cit. 2010-08-26]. Dostupné online.
  11. ↑ SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti 4/2008 [online]. SSS, 2008, [cit. 2014-09-15]. Dostupné online. Archivované 2014-09-15 z originálu. s. 23
  12. ↑ Minerálne pramene Slovenskej republiky [online]. SAZP, [cit. 2009-11-10]. Dostupné online. Archivované 2010-03-16 z originálu.
  13. ↑ Charakterisktika prírodných pomerov NP Malá Fatra [online]. NP Malá Fatra, [cit. 2010-03-22]. Dostupné online.
  14. ↑ ŠIBÍK, Jozef; KLIMENT, Ján; KRAJČIOVÁ, Ivana. Zaujímavejšie floristické nálezy z Krivánskej Malej Fatry [online]. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 26: 61 – 69, 2004, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online. Archivované 2007-06-09 z originálu.
  15. ↑ Vitajte v pralesoch [online]. pralesy.sk, [cit. 2019-02-21]. Dostupné online.
  16. ↑ (Pagáč 1983, 229)
  17. ↑ TOMIS, Boro. Bývalá chata pod Rozsutcom [online]. hiking.sk, [cit. 2008-02-29]. Dostupné online.
  18. ↑ Základné informácie o obci [online]. obec Terchová, [cit. 2009-11-11]. sk/ Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  19. ↑ sk/ Terchovský betlehem[nefunkčný odkaz] získané 23.11.2008
  20. ↑ zilina-gallery.sk Archivované 2014-03-01 na Wayback Machine Kostol sv. Juraja v Trnovom získané 23.11.2008
  21. ↑ Lokality Natura 2000 [online]. sopsr, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Zásahy pri rašelinisku musia odstrániť [online]. SME, 17.6.2010, [cit. 2010-08-26]. Dostupné online.
  23. ↑ DUBOVA, M. : Sulphate loads of stream water in the Mala Fatra National Park and its protective zone. EKOLOGIA-BRATISLAVA. 2001-01-01, 20, 3, s. 350-360. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 1335342X.
  24. ↑ DOBOŠOVÁ, RNDr. Anna. Invázne rastliny, ich šírenie a likvidácia v kompetenčnom území Správy Národného parku Malá Fatra [online]. Životné prostredie ročník 48 (2014), číslo 2, 2004, [cit. 2017-10-12]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • J. Gargulák, V. Križo: Malá Fatra: turistický sprievodca ČSSR, Bratislava : Šport, 1980, 263 s.
  • Malá Fatra - Natura 2000, Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica 2005
  • Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec 2000
  • Malá Fatra - Vrátna dolina, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec 2000
  • Ing. Pagáč, Ján; Ing. Vološčuk, Ivan (1983), Malá Fatra, Bratislava: Príroda 

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malá Fatra
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Malá_Fatra&oldid=7906305“