Marguerite Yourcenar
| Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour | |
.jpg) Marguerite Yourcenar v roku 1982 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Marguerite Yourcenar |
| Narodenie | 8. jún 1903 |
| Brusel, Belgicko | |
| Úmrtie | 17. december 1987 (84 rokov) |
| Mount Desert Island, USA | |
| Národnosť | americká, francúzska |
| Zamestnanie | spisovateľka, učiteľka |
| Dielo | |
| Žánre | román, poviedka, novela, dráma, poézia |
| Obdobie | neoklasicizmus |
| Témy | história, vzťahy |
| Literárne hnutie | neoklasicizmus |
| Debut | Alexis alebo pojednanie o prehratom boji, novela |
| Významné práce | Hadrianove pamäti a iné prózy |
| Významné ocenenia | Rytier Čestnej légie, Cena Femina, Cena Európsky spisovateľ |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | Marguerite Yourcenar (multimediálne súbory na commons) |
Marguerite Yourcenar, celým menom Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour, (* 8. jún 1903, Brusel – 17. december 1987, Mount Desert Island, USA) bola v Belgicku narodená francúzska autorka románov, poetka, prekladateľka, esejistka a kritička. Bola prvou zvolenou ženou spisovateľkou do Francúzskej akadémie, (zvolili ju v roku 1980). Jej diela sú väčšinou v štýle neoklasicizmu a akademizmu.
Jej prvý román Alexis bol vydaný v roku 1929. V roku 1937 preložila román Virginie Woolfovej The Waves. V roku 1951 vydala vo francúzsku román Mémoires d'Hadrien, Hadrianove pamäti a iné prózy, ktorý s prestávkami písala desaťročia, od 1920 do 1951. Tento román bol prijatý s veľkým úspechom a dobrými kritickými ohlasmi.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Bruseli otcovi Michelovi a matke Fernande de Cartier de Marchienne, ktorá desať dní po pôrode skonala. Marguerite vychovávala matka jej otca a nekonformný otec, večný cestovateľ. Marguerite zmaturovala výborne z gréčtiny a latinčiny v Nice, bez toho aby navštevovala školu. Jej štúdium obstarávali výhradne súkromní učitelia. Svoju prvú poému napísala v r. 1921 a signovala ju Yourcenar, čo má byť anagram mena Crayencourt. Nasledujúcich osem rokov cestovala s otcom po Európe a zažívala prvé lásky. Po skone otca v roku 1929, ktorý stihol prečítať jej prvý román, viedla v Paríži bohémsky život. V tomto roku tiež vydala tento prvý román v klasickom štýle Andrého Gidea "Alexis ou Le traité du vain combat" (Alexis alebo pojednanie o prehratom boji). Je napísaný vo forme dlhého listu, v ktorom sa pisateľ-významný hudobník a homosexuál priznáva svojej manželke. Oznamuje jej svoje rozhodnutie opustiť ju v záujme pravdy. Časť deja sa odohráva aj v Bratislave.
Marguerite cestuje do Paríža, Athén, Bruselu, na grécke ostrovy a do Istanbulu. Napriek tomu, že má rada ženy, zamiluje sa do muža menom André Fraigneau, spisovateľa a editora vo vydavateľstve Grasset. Píše novely "Les nouvelles orientales","Feux" a román "Coup de grace".
V roku 1939 sa ocitá v nebezpečnej Európe bez finančných prostriedkov. Odchádza do USA hľadať svoju priateľku Grace Frick, s ktorou sa rozišla v roku 1937. Zostala s ňou žiť až do 1979. V roku 1950 sa usídlila na ostrove Mount Desert Island v Maine. Postavila si tam dom s názvom "Petite-Plaisance". V r. 1947 sa stala americkou občiankou. Vyučovala literatúru a dejepis do r. 1953.
Keď vydala r. 1951 svoj román Hadrianove pamäti a iné prózy, dosiahla svetový úspech a potvrdenie statusu spisovateľky. V r. 1970 bola zvolená do Kráľovskej belgickej akadémie literatúry a jazyka, o desať rokov neskôr ju zvolili do Francúzskej akadémie ako prvú ženu v histórii akadémie. Udialo sa to so silnou podporou Jeana d´Ormessona, spisovateľa-člena akadémie.
Jej život prebiehal medzi písaním v izolácii v Mount Desert Island a cestovaním po svete s Jerrym Wilsonom, svojím posledným tajomníkom. Skonala 17.12.1987, je pochovaná v Maine. Okrem iných destinácií navštívila aj Slovensko, kam sa prišla inšpirovať so zámerom napísať román o sv. Alžbete Uhorskej /otec Andrej II./, nar. r. 1207 na Bratislavskom hrade. Pôvodne chcela spojiť do jednej knihy dve biografie, chcela pridať Alžbetu Bátoryovú avšak projekt neuskutočnila.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Od historických románov až po biografie, dielo M. Yourcenar možno pripísať na margo prežívania epochy, je to návrat k estetizmu a tradícii so želaním vyjadriť konečnosť literatúry: rozprávanie. Súc inšpirovaná orientálnou múdrosťou sa nikdy nevzdialila od humanizmu renesancie: "Skutočné miesto zrodu je tam, kde ťa zavedú inteligentné pohľady na seba samého: moje prvé domoviny boli knihy."(cit. Marguerite Yourcenar:Hadriánove pamäti)
Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1921 : Le Jardin des chimères (poésie), Záhrada chimér, prvotina o Ikarovi, symbole absolútna
- 1922 : Les Dieux ne sont pas morts (poésie), Bohovia neumreli, zbierka básní
- 1936 : Feux (poèmes en prose), Ohne, básne v próze
- 1956 : Les Charités d'Alcippe (Le Flûte enchantée, Liège, poésies)
- 1964 : Hortense Flexner, suivi de poèmes choisis (poésie, essai, traduction)
- 1958 : Présentation critique de Constantin Cavafy 1863-1933, suivie d'une traduction intégrale des ses Poèmes (poésie, traduction)
- 1964 : Fleuve profond, sombre rivière (poésie, traduction de negro spirituals)Rieka hlboká, riečka tmavá, preklad černošských spirituálov
- 1979 : La Couronne et la Lyre (anthologie de poèmes traduits du grec), Veniec a lýra, preklad zbierky poézie z gréčtiny s komentárom
- 1984 : Blues et Gospels (poésie, traduction)
- 1984 : Les Charités d'Alcippe, (poème), Charitky Alcippove
- 1992 : Écrit dans un jardin (poème illustré par Pierre Albuisson), Napísané v záhrade, poéma
Romány, novely, poviedky
[upraviť | upraviť zdroj]- 1929 : Alexis ou le Traité du vain combat (novela),[1]
- 1931 : La Nouvelle Eurydice (roman), Nová Eurydika, román, nadväzuje témou na Alexis.
- 1934 : Denier du rêve (roman), Odriekanie sna, román o politickom atentáte
- 1935 : La mort conduit l'attelage, Smrť riadi záprah, zbierka poviedok
- 1938 : Nouvelles orientales, (nouvelles), Orientálne novely
- 1939 : Le Coup de grâce (roman), Úder z milosti, román, téma-obdobie ruskej občianskej vojny
- 1951 : Hadrianove pamäti a iné prózy (Mémoires d'Hadrien) (román),[2]
- 1954 : Électre ou La chute des masques Elektra alebo pád masky
- 1968 : L'Œuvre au noir,[3] Z obdobia neskorého stredoveku, hlavná postava Zenon je učencom, ktorý sa snaží presadiť proti inkvizícii.
- 1985 : Le cheval à tête blanche (conte indien), Kôň na bielom čele
- 1993 : Conte bleu (contes), Modrá rozprávka
Dramatická tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- 1963 : Le Mystère d'Alceste (théâtre)
- 1971 : Théâtre I (Rendre à césar, la Petite Sirène et le Dialogue dans le marécage) (théâtre)
- 1954 : Électre ou La chute des masques Elektra alebo pád masiek, divadelná hra
Eseje a príhovory
[upraviť | upraviť zdroj]- 1932 : Pindare, essai , Pindaros, esej o živote básnika Pindara
- 1938 : Les Songes et les Sorts, Sny a osudy, poetické eseje
- 1962 : Sous bénéfice d'inventaire (essai), S výhradou dodatočného preskúmania, zbierka esejí
- 1962 : Ah, mon beau château (château de Chenonceau)Ah, môj krásny zámok
- 1963 : Qui n'a pas son Minotaure ? Kto nemá svojho Minotaura?
- 1971 : Réception de Madame Marguerite Yourcenar; Discours de M. Carlo Bronne et de Mme Marguerite Yourcenar (discours), Príjímací rozhovor pred voľbou do Belgickej akadémie
- 1974 : Le Labyrinthe du monde. I, Souvenirs pieux, Zbožné spomienky
- 1977 : Le Labyrinthe du monde. II, Archives du Nord, Labyrint sveta
- 1980 : Mishima ou la Vision du vide, (Gallimard, essai), Mišima alebo vízia prázdnoty,esej
- 1981 : Discours de réception de Madame Marguerite Yourcenar à l'Académie française et réponse de Monsieur Jean d'Ormesson (discours):Prijímací rozhovor pri zvolení Mme. Yorucenar do Francúzskej akadémie a odpoveď M. Jeana d´Ormessona
- 1982 : Comme l'eau qui coule (Anna, soror…, Un homme obscur, Une belle matinée) Ako voda, ktorá tečie
- 1982 : Œuvres romanesques (Pléiade)
- 1983 : Le Temps, ce grand sculpteur, Čas, ten veľký sochár
- 1988 : Le Labyrinthe du monde. III, Quoi ? L'éternité, Labyrint sveta.III, Čoho? Večnosti.
- 1989 : En pèlegrin et en étranger (essai)Na púti a v cudzine, esej
- 1991 : Le tour de la prison (essai, voyages), Veža väzenia
- 1995 : Lettres à ses amis et quelques autres (correspondance), Listy priateľom a ostatné
- 2004 : D'Hadrien à Zénon : correspondance, 1951-1956 , Od Hadriána k Zenónovi, listy
- 2007 : Une volonté sans fléchissement : correspondance, 1957-1960, Vôľa bez uvažovania:Korešpondencia
Ceny a čestné tituly
[upraviť | upraviť zdroj]- 1968 Cena "Femina" za "Počatie kameňa"
- 1980 Rytier čestnej légie - prvá členka Francúzskej akadémie
- 1987 Cena "Európsky spisovateľ" v Strassburgu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Alexis alebo Traktát o stratenom boji (slov. preklad) 1989, novela, ISBN 80-220-0115-5
- ↑ Hadriánove pamäti, román, ISBN 80-220-0115-5
- ↑ Počatie kameňa-slovenský preklad 1989, román, ISBN 80-220-0115-5
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marguerite Yourcenar
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránka Francúzskej akadémie o Marguerite Yourcenar, (po francúzsky)
- Zoznam diel autorky na stránke Francúzskej akadémie (po francúzsky)
- Heslo Marguerite Yourcenar v Encyclopaedia Britannica (po anglicky)
- wikicitáty - Marguerite Yourcenar (po anglicky), (po francúzsky)
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]Všetky fakty v článku pochádzajú z knihy uvedenej v oddieli "Referencie"-"Hadriánove pamäti a iné prózy. Biografické údaje pochádzajú z jej predhovoru a doslovu.
| Predchodca Roger Caillois |
Kreslo 3 Francúzska akadémia 1980–1987 |
Nástupca Jean-Denis Bredin |