Preskočiť na obsah

Martin Sentiváni (filozof)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Sentiváni
slovenský encyklopedista, filozof, redaktor, polyhistor a profesor
Narodenie20. október 1633
Liptovský Ján, Habsburská monarchia
Úmrtie29. marec 1705 (71 rokov)
Trnava, Habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Sentiváni
Rodový erb

Martin Sentiváni[1] alebo Martin Svätojánsky (staršie resp. po maďarsky Szentivány(i) alebo Szent-Ivány; lat. Szentivanius; * 20. október 1633, Liptovský Ján – † 29. marec 1705, Trnava) bol slovenský filozof a polyhistor, profesor Trnavskej univerzity, encyklopedista, redaktor, zástanca novoscholastickej filozofie.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine zemana a liptovského podžupana Michala Svätojánskeho (Sentivániho) a jeho manželky Kataríny Kubíniovej a ako príslušník starého slovenského šľachtického rodu Svätojánskych sa celý život hlásil k svojmu slovenskému pôvodu.[1]

V roku 1653 vstúpil do jezuitskej rehole a pokračoval vo vyššom vzdelávaní na univerzite vo Viedni, kde študoval filozofiu, v rokoch 1661 – 1664 v Trnave a v rokoch 1664 – 1665 opäť vo Viedni, tentokrát ako študent teológie. V roku 1665 bol vysvätený za kňaza a tiež dosiahol titul magistra filozofie.

V rokoch 1656 – 1657 pôsobil ako profesor a pomocník referenta pre divadelné hry, v rokoch 1658 – 1659 bol profesorom v triede gramatistov, v rokoch 1659 – 1661 profesorom syntaxe a prefektom mariánskej kongregácie v Trnave. Po vysvätení učil v na viacerých miestach Slovenska (Košice, Trnava) i v zahraničí (Graz, Viedeň, Mníchov). Spočiatku prednášal hebrejčinu, logiku a matematiku, neskôr bol profesorom kazuistiky a kontroverzie. V roku 1674 sa okrem prednášania stal i správcom kníhtlačiarne, v rokoch 1679 – 1705 bol okrem iného i prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v Trnave. Patril k vedúcim osobnostiam univerzity v Trnave, bol výborným pedagógom, organizátorom a vedcom a tiež sa zaslúžil o postavenie kostola v Bielom Kostole pri Trnave.

Prefekt tlačiarne

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojho pôsobenia na poste prefekta tlačiarne za 22 rokov svojej činnosti nielen vylepšil technické vybavenie tlačiarne, ale tiež sa pričinil o rozvoj papiernictva na Liptove, vybudoval pre kníhtlačiareň nové priestory v novej budove kolégia a od roku 1688 zaviedol aj vydavateľský program tlačiarne, podľa ktorého mala tlačiť knihy pre všetky spoločenské vrstvy. Okrem toho usporiadal univerzitnú knižnicu a v roku 1690 vydal jej katalóg.

Vydavateľ

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1675 – 1703 pripravoval, redigoval a vydával kalendáre, vedeckú ročenku Ephemerides, pripravil nové vydanie uhorského práva (Corpus iuris hungarici), ktoré vyšlo v roku 1696, pre Rusínov a Srbov vydával katechizmy tlačené slovníkovým písmom (tzv. „glagolské katechizmy“) a v roku 1699 vydal tiež Bukvar jazyka slavenského od J. Kornického.

Napísal a tlačou vydal 56 diel, uverejnil desiatky príspevkov vo svojich kalendároch a v odborných ročenkách. Venoval sa písaniu teologických prác, prác z exaktných vied. Je autorom prvej zachovanej všeobecnej encyklopédie na Slovensku a v Uhorsku Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III. Napísaná je scholastickou formou otázok a odpovedí a je zhrnutím súdobých poznatkov z histórie, prírodných vied, medicíny, techniky, astronómie a hospodárstva. Tretí zväzok tejto encyklopédie, ktorý sa zaoberá biológiou bol rozdelený do šiestich kapitol a zostavený podľa vtedy uznávaného Aristotelovho systému. Nachádzajú sa tu rozpravy o rastlinstve, šelmách, vtákoch a rybách. Ďalšia rozprava mala poľnohospodársky charakter a autor sa v nej zameral na škodcov poľnohospodárskych plodín, predovšetkým na škodlivý hmyz. Do skupiny chrobákov však zaradil aj hady, pavúky, červy a muchy. Neodborne pripustil a potvrdil scestný ľudový názor, že vši a blchy sa rodia zo špiny. Uviedol tiež niektoré, v tej dobe používané, sposoby ničenia hmyzu a možnosti využitia hmyzom produkovaných látok pre liečebné účely, ako napr. uvedený včelí a hadí jed. Toto Szentiványiho dielo, ako jedna z prvých súborných prác v oblasti prírodných vied znamenalo v druhej polovici sedemnásteho storočia veľký prínos pre biologickú literatúru na Slovensku. Taktiež spísal chronologické tabuľky osobností a udalostí aj s udaním prameňa, ktoré boli zhrnutím poznatkov o svetových a Uhorských dejinách od najstarších čias až po 17. storočie. Vo svojich historických dielach podával obraz udalostí z pohľadu Slovenska, pričom vylučoval nadradenosť jedného národa nad druhým, obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska.

  • Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania (1689)
    1689 / 1709Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea (Vzácnejšie rozmanitosti vybrané zrôznych vedných odborov), zv. I. – III.
  • 1689Dissertationes septem ex parte prima decadis tertiae curiosiorum miscellaneorum excerptae et seorsim editae
  • 1696Rectus modus interpretandi scripturam sacram
  • 1697 – Summarium chronologiae Hungaricae
  • 1699Ratio status futurae vitae
  • 1699Dissertatio paralipomenica rerum memorabilium Hungariae
  • 1699Quindecim dilemmata omnibus dominis acatholicis pro xenio novi anni 1699 oblata
  • 1700Continuatio dissertationis paralipomenicae rerum memorabilium Hungariae
  • 1700Viginti quatour dubia pro xwnio novi anni 1700 pastribus Augustanae et helveticae confessionis fiducialiter oblata
  • 1700Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná
  • 1700Responsa non resopnsa ad uindecim dilemmata
  • 1701Hungaria in immaculatam conceptionem B. Mariae Virginis Magnae Dominae suae credens
  • 1701Dissertatio haeresiologico-polemica, de haeresiarchis, haeresibus et erronies in fide domatibus hoc saeculo nostro exortis
  • 1701Solutiones catholicae sex praecipuorum fidei dubiorom acatholicorum contra veritatem fidei rom. catholicae
  • 1701Katholische Zweifls-Auflösungen sexhs Vornehmen Glaubens Zweifl deren Unkatholischen
  • 1702Lutheranicum nunquam et nusquam
  • Quinquaginta rationes et motiva (1709, prvé vydanie: 1702)
    1702Quinquaginta rationes et motiva, cur in tanta varietate religionum sola religio romano-catholica sit eligenda
  • 1703Strittige Abhandlungen der Kezerey-Lehren
  • 1703Solutiones non solutiones cuiusdam pastoris augustani viginti quatour dubiorum catholicorum refutatae
  • 1703Analysis seu resoluto duodecim praecipuorum erroneorum domatum in fide modernorum acatholicorum
  • 1703Lutheranicum nihil ad rem, nihil ad proopositum
  • 1703Dissertatio chronologico-polemica, de ortu progressu ac dominutione schismatis Graeci
  • 1703Négy rövid első könyvecskék, mellyeket a htben támadott versengésekröl írt...
  • 1704Castigatio illusoriae concionis infamis apostatae Meinolfi Wiarts Wartburgensis
  • 1704Colnultatio saluberrima, de reducenda stabili ac constanti tranquillitate et pace in Hungaria
  • 1704Magnum chaos inter confessionem Augustanam et Augustinianam
  • 1704Privata et amica disceptatio unius zelozi catholici, cum quibusdam d. acatholicis, de Societate Jesu in regno Hungariae retinenda
  • 1707Forum scrutarium antiquarum haeresium
  • 1707Turrin Babel, scu confusio doctrinae fidei inter modernos acatholicos
  • 1708Doctrina fidei Christianae primarum quinque saeculorum
  • 1709Cavillationes modernorum acatholicorum contra romano-catholicae ecclesiae unitatem
  • 1722Viator dubius...
  • 1730Dissertatio theologico-polemica, qua acatholicorum nova dogmata cum orthodoxa primitivae ecclesiae doctrina comparantur...
  • 1744Analecta singularia ex variis libris depromta
  • 1746Oeconomia philosophica...

Dielo v elektronickej podobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b SENTIVÁNI, Martin. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 206 – 207.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Bokesová-Uherová, M.: 1966, Biologická problematika v prácach Martina Szentiványiho (1633 – 1705), profesora na Trnavskej univerzite. Biológia, 21: p. 553 – 557.
  • Tibenský, J. a kol.: 1976, Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850. I. Autorská časť: (Szentiványi, M.: p. 628 – 630), Matica Slovenská, Martin.
  • Szentiványi. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 674 – 675.
  • Koleška, Z.: 1993, Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 14. pokračovaní, Klapalekiana, 29 (Supplementum): p. 558.
  • životopis na stránkach Matice slovenskej
  • O Sentivánim v článku 385. výročie: Osobnosti historickej Trnavskej univerzity známe mimo hraníc Uhorska
  • FILIT