Megalonychidae
| Megalonychidae | |
| 35 – 0.009 mil. | |
 Megalonyx wheatleyi, kostra a rekonštrukcia. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Megalonychidae Gervais, 1855 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Megalonychidae je vyhynutá čeľaď leňochov vrátane typového rodu Megalonyx. Prvýkrát sa jej zástupcovia objavili na začiatku oligocénu, asi pred 35 miliónmi rokmi v južnej Argentíne (Patagónia).[1] Existuje však jeden možný nález datovaný do eocénu, asi pred 40 miliónmi rokmi, na Seymour Island v Antarktíde (ktorý bol vtedy ešte spojený s Južnou Amerikou).[2] Prvýkrát sa do Severnej Ameriky dostali pomocou ostrovného prechodu cez Strednú Ameriku asi pred 9 miliónmi rokov[3] pred vytvorením Panamskej šije asi pred 2,7 miliónmi rokov (čo viedlo k hlavnému impulzu veľkej americkej výmeny). Niektoré línie tejto čeľade sa postupom času zväčšovali. Prvé druhy boli malé a mohli čiastočne obývať stromy, zatiaľ čo druhy z pliocénu (asi pred 5 až 2 miliónmi rokov) boli už približne polovičné ako obrovský Megalonyx jeffersonii z poslednej doby ľadovej. [4]
Predtým sa na základe morfologických porovnaní verilo, že do tejto čeľade patria Megalocnidae a existujúce stromové leňochy z rodu Choloepus. Molekulárne výsledky založené na sekvenciách z kolagénu [5] a mitochondriálnej DNA[6] však ukázali, že prvé z nich predstavujú bazálnu vetvu lenochodov, zatiaľ čo neskoršie sú užšie príbuzné s čeľaďou Mylodontidae. Megalonychidae vrátane leňochov z čeľadí Nothrotheriidae a Megatheriidae spolu so živými leňochmi z rodu Bradypus tvoria nadčeľaď leňochov Megatherioidea[5][6].
Megalonychidae, spolu so všetkými ostatnými pevninskými pozemnými leňochmi vyhynuli v Severnej a Južnej Amerike na konci vrchného pleistocénu, približne pred 12 000 rokmi, ako súčasť vymierania po príchode ľudí do Ameriky.[7]
Evolúcia
[upraviť | upraviť zdroj]
Megalonyx, čo znamená „obrovský pazúr“, je rozšírený severoamerický rod, ktorý žil pred koncom posledného zaľadnenia (wisconsin), keď vymrelo množstvo veľkých cicavcov. Pozostatky boli nájdené až na severe Aljašky a Yukonu.[8][9] Prebiehajúce vykopávky v údolí Tarkio v juhozápadnej Iowe môžu odhaliť informácie z rodinného života Megalonyx. Dospelý jedinec tam bol nájdený v priamom spojení s dvoma mláďatami rôzneho veku, čo naznačuje, že dospelí sa starali o mláďatá rôznych generácií.[10][11]
Najstarší známy severoamerický zástupca čeľade Megalonychidae, Pliometanastes protistus, žil na Floride a v južných USA asi pred 9 miliónmi rokov a predpokladá sa, že bol predchodcom druhov z rodu Megalonyx. Bolo pomenovaných niekoľko druhov rodu Megalonyx; v skutočnosti článok z roku 2000 od Haringtona a kol. v časopise Arctic tvrdil, že „takmer každý dobrý exemplár bol opísaný ako iný druh“[8]. Širší pohľad na skupinu, zohľadňujúci vek, pohlavie, individuálne a geografické rozdiely, naznačuje, že iba tri druhy sú platné (M. leptostomus, M. wheatleyi a M. jeffersonii) v neskorom pliocéne a pleistocéne Severnej Ameriky[12]. Hoci práca McDonalda uvádza päť druhov.
Megalonyx jeffersonii má v modernej paleontológii osobitné miesto, pretože list Thomasa Jeffersona o Megalonyxe, ktorý bol prečítaný pred American Philosophical Society vo Philadelphii v auguste 1796, znamenal začiatok paleontológie stavovcov v Severnej Amerike.[8] Keď sa Lewis a Clark vyrazili na výskum, Jefferson nariadil Meriwetherovi Lewisovi, aby si všímal pozemné leňochy. Dúfal, že v západnej oblasti nájdu nejakého živého. Megalonyx jeffersonii bol následne pomenovaný po Thomasovi Jeffersonovi.[8]
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Nasledujúci fylogenetický strom leňochov je založený na údajoch o sekvencii kolagénu a mitochondriálnej DNA (pozri Fig. 4 v Presslee et al., 2019).[5]
| Folivora |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Morfologický strom Megalonychidae, založený na práci Stinnesbeck et al. (2021).[13] (Tento strom zahŕňa rody Megalocnus, Acratocnus, Parocnus a Neocnus ktoré boli na základe dôkazov DNA zaradené do samostatnej čeľade Megalocnidae)
| Megalonychidae |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rody
[upraviť | upraviť zdroj]- †Deseadognathus
- †Hapalops?
- †Hyperleptus?
- †Mesopotamocnus
- †Paulocnus
- †Proplatyarthrus
- †Urumacocnus
- †Ortotheriinae
- †Megalonychinae
- †Ahytherium (vrchný pleistocén, Brazília)
- †Australonyx (vrchný pleistocén, Brazília)
- †Megalonychops
- †Megalonyx (pliocén – vrchný pleistocén, Severná Amerika)
- †Megistonyx (vrchný pleistocén, Venezuela)
- †Meizonyx (stredný až vrchný pleistocén, Stredná Amerika, Mexiko)
- †Nohochichak (vrchný pleistocén, Mexiko)
- †Pliometanastes
- †Pliomorphus
- †Protomegalonyx
- †Sinclairia
- †Xibalbaonyx (vrchný pleistocén, Mexiko, potenciálne Venezuela)
- †Zacatzontli
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MORGAN, Gary S.. Cenozoic Mammals of Land and Sea: Tributes to the Career of Clayton E. Ray. Washington, D.C. : Smithsonian Institution Press, 2002. Dostupné online. Late Rancholabrean Mammals from Southernmost Florida, and the Neotropical Influence in Florida Pleistocene Faunas, s. 15–38.
- ↑ An Eocene tardigrade (Mammalia, Xenarthra) from Seymour Island, West Antarctica. Antarctic Science, December 1995, s. 407–408. DOI: 10.1017/S0954102095000563.
- ↑ TEDFORD, R.H.; ALBRIGHT, L.B.; BARNOSKY, A.D.. Late Cretaceous and Cenozoic Mammals of North America: Biostratigraphy and Geochronology. Ed. Woodburne, M.O.. [s.l.] : Columbia University Press, 21 April 2004. Dostupné online. ISBN 978-0231503785. Mammalian Biochronology of the Arikareean Through Hemiphilian Interval (Late Oligocene Through Early Pliocene Epochs), s. 169-231, see also p. 337.
- ↑ J.L. White (1993)
- ↑ a b c Palaeoproteomics resolves sloth relationships. Nature Ecology & Evolution, 2019, s. 1121–1130. Dostupné online. DOI: 10.1038/s41559-019-0909-z. PMID 31171860.
- ↑ a b Ancient Mitogenomes Reveal the Evolutionary History and Biogeography of Sloths. Current Biology, 2019, s. 2031–2042.e6. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.cub.2019.05.043. PMID 31178321.
- ↑ STEADMAN, D. W.; Martin, P. S.; MacPhee, R. D. E.. Asynchronous extinction of late Quaternary sloths on continents and islands. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (National Academy of Sciences), 2005-08-16, s. 11763–11768. DOI: 10.1073/pnas.0502777102. PMID 16085711.
- ↑ a b c d Harrington (1993)
- ↑ MCDONALD, H. G.; Harington, C. R.; De Iuliis, G.. The Ground Sloth Megalonyx from Pleistocene Deposits of the Old Crow Basin, Yukon, Canada. Arctic (Calgary, Alberta: The Arctic Institute of North America), September 2000, s. 213–220. Dostupné online [cit. 2008-08-16]. DOI: 10.14430/arctic852. Archivované 2020-07-03 na Wayback Machine
- ↑ Semken and Brenzel, The Tarkio Valley Sloth Project · Project Summary [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-01-01 z originálu.
- ↑ One Sloth Becomes Three. Newsletter of the Iowa Archeological Society, 2007, s. 1.
- ↑ Kurtén & Anderson, 1980, s. 136.
- ↑ Xibalbaonyx exinferis n. sp. (Megalonychidae), a new Pleistocene ground sloth from the Yucatán Peninsula, Mexico. Historical Biology, 2021-10-03, s. 1952–1963. Dostupné online. ISSN 0891-2963. DOI: 10.1080/08912963.2020.1754817.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Megalonychidae na anglickej Wikipédii.