Michail Vasilievič Frunze
| Michail Vasilievič Frunze | |
| sovietsky politik | |
 | |
| Narodenie | 2. február 1885 Biškek, Kirgizsko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. október 1925 (40 rokov) Moskva, ZSSR |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Michail Vasilievič Frunze |
Michail Vasilievič Frunze (rus. Михаил Васильевич Фрунзе; * 2. február 1885, Biškek, Kirgizsko – † 31. október 1925, Moskva, ZSSR) bol sovietsky politik, vojenský činiteľ a významná osobnosť ruskej občianskej vojny.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Frunze sa narodil v rodine lekára rumunskej národnosti, ktorý pochádzal z Chersonskej gubernie. Najprv študoval v Alma-Ate a neskôr na Petrohradskej univerzite.
Revolucionár
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1903, vstúpil do Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska. Na druhom kongrese, počas ideologického rozporu medzi Leninom a Martovom, dvoma hlavnými straníckymi vodcami sympatizoval Frunze s Leninom a jeho boľševikmi.
Dva roky po kongrese sa stal Frunze dôležitým účastníkom revolúcie v roku 1905 kedy stál v čele textilných robotníkov v Ivanove. Keď revolúcia neuspela bol Frunze zatknutý a za protištátnu činnosť odsúdený na trest smrti. Trest mu bol na poslednú chvíľu zmenený na vyhnanstvo na Sibír, kde strávil desať rokov. V roku 1915 Frunze utiekol a stal sa editorom boľševického týždenníka Iskra. Do vypuknutia februárovej revolúcie používal pseudonym Arsenij-Trifonyč.
Revolúcia
[upraviť | upraviť zdroj]Počas februárovej revolúcie sa stal Frunze vedúcim ľudových milícií v Minsku, a neskôr sa stal prezidentom Bieloruského sovietu. Neskôr odišiel do Moskvy, a viedol ozbrojené oddiely robotníkov, aby pomohli pri zápase o kontrolu nad mestom.
Občianska vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Po októbrovej revolúcii sa v roku 1918 stal Frunze vojenským komisárom pre Ivanovo. Počas počiatočných dní ruskej občianskej vojny bol Frunze vymenovaný hlavou severnej skupiny armád. Potom čo Frunze porazil admirála Alexandra Kolčaka a Bielu armádu pri Omsku, poveril ho Lev Trockij (vtedajšia hlava Červenej armády) velením na východnom fronte.
V novembri roku 1920 získal Frunze Krym a vyhnal veliteľa Bielogvardejcov Piotra Vrangeľa a jeho vojenské jednotky z Ruska. Podarilo sa mu tiež zničiť Čiernu armádu na Ukrajine a nacionalistov pod vedením Simona Petľuru.
V roku 1921 bol Frunze zvolený do ústredného výboru strany a v januári 1925 sa stal predsedom revolučnej vojenskej rady. V tejto funkcii sa významne zaslúžil o zlepšenie organizácie armády. Podpora Grigorija Zinovieva spôsobila, že sa Frunze dostal do konfliktu so Stalinom.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Frunze bol považovaný za potenciálneho následníka Lenina vďaka svojej schopnosti riešiť teoretické a praktické problémy straníckeho programu.
V polovici roka 1925 začal Frunze trpieť bolesťami brucha. Mnohokrát mu bola ponúknutá operácia, Frunze sa jej však bál a odmietal. Neskôr sa mu však jeho stav zhoršil a musel byť hospitalizovaný.
Frunze zomrel 31. októbra 1925 na otravu chloroformom pri operácii. Je možné, že za jeho smrť nesie zodpovednosť Stalin, neexistuje však na to dôkaz. Bol pochovaný pri Kremeľskom múre v Moskve. Všetci štyria lekári, ktorí Frunzeho operovali zomreli roku 1934.
Odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1926 bolo mesto Biškek pomenované na jeho počesť na „Frunze“. Roku 1991 sa mesto vrátilo k pôvodnému názvu. Aj napriek tomu sa však po Frunzem pomenúvajú rôzne ulice i múzea. Frunzeho vojenská akadémia, jedna z najznámejších v Rusku, nesie jeho meno.
V moskovskom metre sa nachádza stanica Frunzenskaja, kde sa nachádza aj jeho busta.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Michail Frunze na českej Wikipédii a Michail Frunze na anglickej Wikipédii.