Preskočiť na obsah

Montevideo

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Montevideo
Hlavné mesto Uruguaju
Erb
Štát Uruguaj Uruguaj
Department Montevideo
Súradnice 34°53′01″J 56°10′55″Z / 34,883611°J 56,181944°Z / -34.883611; -56.181944
Rozloha 194 km² (19 400 ha)
Obyvateľstvo 1 305 082[1] (2011)
 - metropolitná oblasť 1 947 604[1]
Hustota 6 726 obyv./km²
Vznik 1724
Primátor Daniel Martínez (FA)
Časové pásmo Uruguajský čas (UTC -3)
PSČ 11#00, 12#00
Poloha v rámci Uruguaja
Poloha v rámci Uruguaja
Wikimedia Commons: Montevideo
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Montevideo je hlavné a najväčšie mesto Uruguaja. Pôvodný názov mesta je: San Felipe y Santiago de Montevideo. Tento názov sa neskôr skrátil na súčasné Montevideo. Mesto sa nachádza pri pobreží Alantického oceánu pri severovýchodnom okraji zálivu La Plata, spoločného ústia riek Uruguaj a Paraná, približne 230 km východne od argentínskej metropoly Buenos Aires. Mesto je súčasťou departmentu Montevideo, pričom je jeho hlavným mestom a prakticky zaberá celé jeho územie. Metropolitná oblasť Montevideo presahuje department, žije v nej až 1 947 604 obyvateľov (kým v departmente 1 319 108 a v celom Uruguaji 3 427 000 obyvateľov). Samotné mesto má 1 305 082 obyvateľov[1].

Montevideo bolo založené v roku 1724 ako opora Španielskeho kráľovstva pri vtedajších sporoch o región povodia La Plata. V roku 1807 bolo krátko pod britskou nadvládou. Montevideo je sídlom viacerých medzinárodných organizácií, ako napríklad Mercosur, čo je regionálna obchodná organizácia združujúca niektoré štáty Južnej Ameriky, alebo ALADI, čo je ďalšia regionálna obchodná organizácia združujúca viaceré krajiny Latinskej Ameriky[2].

Montevideo je vysoko hodnotené pre kvalitu života, ktorá je najvyššia v Latinskej Amerike a 79. najvyššia na svete[3][4]. Mesto je 8. najnavštevovanejšie v Latinskej Amerike a je známe bohatým kultúrnym a spoločenským životom[5].

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]
Mapa zo 17. storočia ukazuje oblasť Rio de la Plata.

Pôvod názvu Montevideo nie je v súčasnosti celkom presne známy. Existuje niekoľko teórií vzniku. Časť názvu "Monte" však má odkazovať na neďaleký kopec Cerro de Montevideo, no pôvod druhej časti slova "video" je sporný.

  • Monte vide eu ("Videl som kopec") je najrozšírenejšie vysvetlenie[6]. V súčasnosti je však odmietnuté väčšinou odborníkov, nakoľko sa títo domnievajú, že sa jedná o mix rôznych dialektov. Meno mohlo pochádzať z portugalského vyjadrenia znamenajúceho "Videl som kopec". Toto vyjadrenie malo byť zle preložené neznámym námorníkom patriacim k expedícií Fernãoa de Magalhãesa pri pohľade na kopec Cerro de Montevideo[7].
  • Monte Vidi: Táto verzia pochádza z navigačného kalendára (Diario de Navegación), ktorý spísal Francisco de Albo, ktorý bol taktiež členom expedície Fernãoa de Magalhãesa. Tento napísal: "Utorok povedal (január 1520), že sme na úžine Mysu Santa María (v súčasnosti mesto Punta del Este), odkadiaľ ide pobrežie od východu na západ a pôda je piesočná, a napravo od mysu je kopec ako klobúk, ktorému sme dali meno "Montevidi"." Toto je najstarší španielsky dokument, ktorý zmieňuje mys s názvom obdobným jednému zo založených miest, no neuvádzajúci žiadnu zmienku o údajnom vyjadrení "Monte vide eu"[8].
  • Monte-VI-D-E-O (Monte VI De Este a Oeste): Táto teória vychádza z teórie, že Španieli zaznamenali zemepisné miesto na mape, kde kopec bol označený ako VI (teda 6). Jednalo sa o kopec viditeľný z brehu, vďaka ktorému bola možná navigácia cez záliv La Plata z východu na západ. S časom sa tieto slová mali skrátiť na "Montevideo". Túto teóriu však nedokazuje žiadny jasný dôkaz a jedná sa teda iba o akademickú hypotézu, keďže v skutočnosti je ešte päť ďalších kopcov viditeľných skôr než vrch Cerro[9].
  • Monte Ovidio (Monte Santo Ovidio) je najmenej rozšírená teória, má náboženský pôvod. Táto pramení z interpretácie už spomenutého námorníka Francisca de Albo a jeho navigačného kalendára (Diario de Navegación). Tu taktiež uviedol, že: "nesprávne teraz nazývaný Santo Vidio", keď odkazoval na kopec vyzerajúci ako klobúk, ktorý mali nazvať Monte Vidi (čo je v súčasnosti Cerro de Montevideo). Svätý Ovídius bol biskupom mesta Braga. Na jeho počesť bol na mieste v roku 1505 postavený pomník. Vzhľadom na vzťah Portugalcov, ktorí objavili a založili Montevideo a napriek faktu, že táto teória (ako aj predchádzajúce), nemá žiadnu potvrdzujúcu dokumentáciu, sú takí, ktorí spájajú meno Svätého Ovídia (alebo Vidio) s názvom "Montevideo", ktoré niesol región od začiatku 16. storočia[10].

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky osídlenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Loď Nuestra Señora de Lencina priviezla prvých osadníkov z Kanárskych ostrovov.

Medzi rokmi 1680 a 1683 založili Portugalci mesto, ktoré nazvali Colonia do Sacramento, v regióne zálivu La Plata oproti mesta Buenos Aires[11]. Nové mesto sa nestretlo so žiadnym odporom zo strany Španielov až do roku 1723, kedy títo začali stavať opevnenia na pahorkoch okolo zátoky Montevideo. 22. novembra 1723 portugalský poľný maršal Manuel de Freitas da Fonseca postavil pevnosť Montevieu[12]. Z Buenos Aires bola vyslaná expedícia, ktorú zorganizoval španielsky guvernér Bruno Mauricio de Zabala[13]. 22. januára 1724 prinútili Španieli Portugalcov opustiť danú oblasť a začali osídľovať miesto, kde dnes stojí Montevideo, najprv so šiestimi rodinami, ktoré prišli z Buenos Aires. No už čoskoro potom prišli rodiny z Kanárskych ostrovov, ktorých miestni nazývali "guanches", "guanchos" alebo "canarios". V tej dobe bol na mieste aj prvý taliansky osadník Jorge Burgues[14].

V roku 1724 bolo vykonané sčítanie obyvateľstva, ktoré žilo v meste. Následne bol spísaný plán, ktorý vymedzil nové mesto a pomenoval ho San Felipe y Santiago de Montevideo, čo bolo neskôr skrátené na Montevideo. Sčítanie napočítalo spolu 50 rodín pôvodom z Galície a Kanárskych ostrovov a viac ako 1 000 pôvodných obyvateľov a množstvo Afričanov ako otrokov[8].

Mesto na konci 18. storočia.

Niekoľko rokov po založení sa mesto stalo hlavným sídlom v regióne severne od ústia La Plata a východne od rieky Uruguaj, pričom bolo schopné súťažiť s Buenos Aires o dominanciu nad námorným obchodom. Dôležitosť Montevidea ako hlavného prístavu Vicekráľovstva Río de la Plata ho priviedol do konfrontácie s Buenos Aires pri rôznych príležitostiach, vrátane niekoľkých prípadov, keď bolo použité ako základňa na obranu východných provincií Vicekráľovstva Río de la Plata pred nájazdmi Portugalcov[15]. V roku 1776 ustanovilo Španielsko Montevideo ako svoju hlavnú námornú základňu (Real Apostadero de Marina) pre južnú časť Atlantického oceánu s vládou nad pobrežím súčasnej Argentíny, Falklandskými ostrovmi a ostrovom Bioko v Afrike. Do konca 18. storočia zostalo Montevideo opevnenou oblasťou, ktorá je v súčasnosti známa ako Ciudad Vieja[16].

19. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Generál Elio bol guvernérom Montevidea a posledným vicekráľom Vicekráľovstva Río de la Plata.

Vo februári roku 1807 sa uskutočnila Bitka o Montevideo, v ktorej Briti porazili miestne španielske oddiely a obsadili Montevideo. Španieli však už v septembri toho istého roku Britov z mesta vytlačili[17]. Po úspešnej bitke sa guvernér Montevidea Francisco Javier de Elío rozhodol postaviť voči novému vicekráľovi Santiagovi de Liniers a vytvoril novú vojenskú vládu (chuntu) hneď po tom, ako v Španielsku začala vojna o nezávislosť. Po tom, čo bol Santiago de Liniers vymenený novým vicekráľom Baltasarom Hidalgo de Cisneros, rozhodol sa Francisco Javier de Elío zrušiť miestnu vojenskú vládu[18].

Počas májovej revolúcie v roku 1810 a následnom povstaní obyvateľov provincií La Platy sa španielska koloniálna vláda presunula z Buenos Aires do Montevidea[19]. Ešte v ten istý a nasledujúci rok sa uruguajský revolucionár José Gervasio Artigas spojil s revolucionármi z Buenos Aires proti Španielom. V roku 1811 sa vylodili vojenské oddiely Spojených provincií La Platy spolu s pastiermi z celého regiónu nazývanými Gaučo neďaleko mesta a začalo sa obliehanie Montevidea. Títo však odmietli poslúchnuť príkazy novej vlády, ktorá vzišla po úspešnej Májovej revolúcií a tak sa obliehanie mesta skončilo už nasledujúci rok. K odchodu vojska prispela aj zhoršujúca sa situácia v regióne Horného Peru[20].

Španielsky guvernér opustil Montevideo v roku 1814. V roku 1816 napadli oslobodené územie Portugalci. V roku 1821 bolo toto územie obsadené vojenskými oddielmi z Brazílie nazývanými Banda Oriental[21]. Nezávislosť regiónu obnovil Juan Antonio Lavalleja v roku 1825 spolu so svojimi vojenskými oddielmi nazvanými Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri Orientálcov[22]. V roku 1828 bol vytvorený nový nezávislý štát s názvom Uruguaj, pričom Montevideo sa stalo jeho hlavným mestom. V roku 1829 začala demolácia mestských opevnení a boli vytvorené plány na rozšírenie mesta za pôvodne opevnené mesto Ciudad Vieja. Nová časť sa mala nazývať "Ciudad Nueva", teda nové mesto. Rozširovanie mesta však prebiehalo veľmi pomaly z dôvodu udalostí, ktoré mali nastať v ďalšom období[23].

Mesto z pohľadu kotviska lodí pred miestnym prístavom (1820).

30. roky 19. storočia boli v Uruguaji v znamení konfrontácie medzi dvoma revolucionármi Manuelom Oribem a Fructuosom Riverom. Títo pred tým bojovali proti Brazílskemu cisárstvu a po bojoch sa stali tzv. caudillo, teda de facto vládcami svojich frakcií. Politika krajiny bola rozdelená medzi Blancos (Bieli) vedených Oribem, ktorých reprezentovala politická strana Partido Nacional a Colorados (Červení), ktorých zas reprezentovala strana Partido Colorado. V roku 1838 bol Oribe donútený rezignovať z postu prezidenta, následne vytvoril povstaleckú armádu, čím sa začala dlhá občianska vojna, ktorá skončila až v roku 1851[24].

Montevideo bolo v tomto období sužované dlhým obliehaním, ktoré trvalo od roku 1843 až do roku 1851, teda do samotného konca občianskej vojny. Mesto bolo počas tejto doby zásobované iba po mori Britmi a Francúzmi. Oribeho podporoval konzervatívny guvernér Buenos Aires Juan Manuel de Rosas. Vďaka tomu sa Oribemu podarilo obkľúčiť stúpencov strany Colorado v Montevideu, kde boli na druhej strane títo podporovaní légiami z Francúzska, Talianska, Baskicka a jednotkami z Brazílie. Až v roku 1851, keď obkľúčeným oddielom pomohli opozičné jednotky z Argentíny, ktoré bojovali proti de Rosasovi, sa obliehanie mesta skončilo a Oribe bol porazený[25]. Avšak boje pokračovali v roku 1855, keď Blancos znova získali silu. V krajine sa tak bojovalo až do roku 1865. Potom už strana Colorado získala znova moc, ktorú si udržala až do polovice 20. storočia[26].

Po ukončení bojov nastalo obdobie rastu a konečne začalo dlho plánované rozšírenie mesta. Už v roku 1853 bola zriadená pravidelná dostavníková linka, ktorá spájala Montevideo s vtedajším mestom Unión (toto je v súčasnosti už štvrťou samotného Montevidea), zároveň bolo vytvorené prvé pouličné osvetlenie v meste. Medzi rokmi 1854 a 1861 bola vybudovaná prvá verejná kanalizácia[27]. V roku 1856 bolo postavené divadlo Teatro Solís. V roku 1861 boli k mestu pripojené osady Aguada a Cordón. V roku 1866 bola zriadená telegrafná linka spájajúca Montevideo s Buenos Aires. V roku 1867 bola postavená tzv. socha mieru La Paz na námestí Plaza Cagancha a most Paso Molino[28].

V roku 1868 bola otvorená konská dráha (predchodca električky ťahaná koňmi), ktorá spájala Montevideo s mestom Unión, plážovým rezortom Capurro a priemyselnou osadou Villa del Cerro, vtedy nazývanou Cosmopolis. V tom istom roku bol otvorený aj prístavný trh Mercado del Puerto. V roku 1869 bola spustená železničná trať spájajúca štvrť Bella Vista s mestom Las Piedras. Súčasne boli v tom istom roku vytvorené nové štvrte Colón Sudeste, Nuevo París a La Comercial. Verejná vodáreň bola postavená v roku 1871, v roku 1878 bol otvorený bulvár Circunvalación, ktorý išiel skoro cez celé mesto. V roku 1885 dostal svoje súčasné meno bulvár Artigas. V roku 1881 bola pripojená ďalšia oblasť, Los Pocitos[29].

Prvé telefónne linky boli zapojené v roku 1882 a elektrikou napájané verejné osvetlenie vystriedalo plynové v roku 1886. O dva roky neskôr bola otvorená aj dostihová dráha Hipódromo de Maroñas. O ďalší rok neskôr boli vytvorené ďalšie tri nové štvrte mesta. V roku 1891 bola vytvorená štvrť Peñarol[30]. V nasledujúcom roku boli vytvorené štyri nové štvrte. V roku 1894 bol otvorený nový väčší prístav a v roku 1897 bola otvorená nová hlavná železničná stanica Estación Central General Artigas[31].

20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Palacio Salvo, jeden zo symbolov rastu mesta zo začiatku 20. storočia.

Na začiatku 20. storočia imigroval do mesta veľký počet nových prisťahovalcov. Títo prichádzali predovšetkým zo Španielska a Talianska, no desaťtisíce ich prichádzali aj zo strednej Európy. V roku 1908 bolo až 30% z vtedajšej populácie mesta (ktorú tvorilo 300 000 obyvateľov) narodená v zahraničí. V tejto dekáde sa mesto rýchlo rozširovalo do všetkých strán, boli vytvorené ďalšie nové štvrte a viaceré osady a mestečká, ktoré boli vtedy samostatné, boli pohltené rozširujúcim sa Montevideom[9].

Počas prvých dekád 20. storočia prechádzal Uruguaj rozsiahlymi sociálnymi zmenami, ktoré mali vplyv predovšetkým na mestské prostredie. Spolu s týmito zmenami sa v roku 1907 uzákonilo právo na rozvod a v roku 1932 volebné právo pre ženy[32].

V roku 1910 sa začalo so stavbou tzv. Rambla de Montevideo, čo je najdlhší chodník na svete, ktorý meria až 22,2 kilometra. Rambla de Montevideo prechádza po celý čas popri pobreží mesta[33]. V tomto období boli spustené elektrikou poháňané električky. V rovnakom roku prebehol aj veľký štrajk vodičov električiek, pracovníkov bánk a prístavných robotníkov. Zároveň sa zaviedol inštitút intendancie, čo je pomenovanie pre departmenty v krajine. Na ich čele stojí intendant departmentu. Intendanti sú volení občanmi. Veľmi dôležitým bolo tiež otvorenie nového prístavu v meste[34].

V roku 1913 dosahovali hranice mesta už okraj celého miestneho zálivu. V priebehu 20. rokov bola postavená budova uruguajského parlamentu Palacio Legislativo[35], v meste pristálo prvé lietadlo - hydroplán zo Španielska a bol položený základný kameň štadióna Estadio Centenario, kde uruguajská reprezentácia, ako aj miestne kluby získali najväčšie úspechy. Počas druhej svetovej vojny sa stal neďaleko Montevidea známy incident, keď priplával nemecký ťažký krížnik Admiral Graf Spee do 200 kilometrov vzdialeného plážového mestečka Punta del Este. Tam sa odohrala námorná bitka s britskými loďami, po ktorej musel poškodený nemecký krížnik odplávať do prístavu v Montevideu, keďže Uruguaj bol neutrálna krajina. Aby nemecký kapitán zabránil strate posádky v bitke, o ktorej bol presvedčený, že ju prehrá, rozhodol sa potopiť vlastnú loď. Vrak lode leží do súčasnosti v blízkosti Montevidea, niektoré jeho časti však už boli vyzdvihnuté a nachádzajú sa na rôznych miestach v Montevideu[36].

V polovici 50. rokov sa Uruguaj dostal do ekonomických problémov. Pokles zaznamenalo aj Montevideo. Situácia sa zhoršila v roku 1968, kedy bol zlý stav v krajine ešte viac negatívne ovplyvnený sociálnymi a politickými násilnosťami. Krajinu sužovali incidenty ľavicovej organizácie Tupamaros[37] a neskôr v 70. a 80. rokoch vláda vojenskej chunty. Od 60. rokov do konca vlády vojenskej chunty v roku 1985 boli vládou zavraždené stovky ľudí, prípadne stovky iných zmizli. Od roku 1974 zmizli ďalšie stovky Uruguajčanov v susednej Argentíne, kde sa k moci dostala taktiež vojenská chunta[38]. V roku 1980 prisľúbila chunta prijatie novej ústavy. Tieto zmeny však záviseli od výsledkom referenda, ktoré však nedopadlo podľa predstáv chunty, čo ju začalo postupne oslabovať, až kým sa nezrútila, čo viedlo k návratu k demokracií. V 80. rokoch navštívil Montevideo dvakrát pápež Ján Pavol II.[9]

21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 Montevideo negatívne ovplyvnila banková kríza. Po fámach o možnej insolvencii niektorých bánk nastala panika medzi občanmi Uruguaja, ktorí si začali hromadne vyberať svoje vklady. Tým vznikla hrozna krachu bánk a kolapsu celého bankového systému, na čo reagovala vláda a zmrazila všetky bankové operácie v krajine. Kríza vznikla z dôvodu veľkej závislosti ekonomiky Uruguaja na susednej Argentíne, ktorá sa sama dostala do ekonomickej krízy v roku 2001. Až 33% všetkých vkladov v krajine bolo vybraných z finančného systému. Z tohto dôvodu zostalo päť bankových inštitúcií insolventných[39]. Montevideo, ale aj celá krajina, sa však postupne z krízy dostali, v roku 2017 mesto zaznamenalo 15 rokov nepretržitého ekonomického rastu, čím sa Montevideo stalo konzistentne mestom s najvyššou kvalitou života v celej Latinskej Amerike, keď bolo takto hodnotené desať rokov po sebe[4][40].

Polohopis a prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Montevideo je situované na severovýchodnej strane zálivu La Plata, čo je v podstate výbežok Atlantického oceána, ktorý oddeľuje južné pobrežie Uruguaja od severného pobrežia Argentíny. Buenos Aires leží 230 kilometrov západne na argentínskej strane. Rieka Santa Lucía vytvára prírodnú hranicu medzi Montevideom a departmentom San José na západe. Na severe a východe mesta sa rozprestiera department Canelones s potokom Carrasco, ktorý tvorí východnú hranicu mesta. Morské pobrežie vytvára južnú hranicu mesta a je pokryté kamennými výčnelkami a piesočnatými plážami[41]. Záliv Montevideo tvorí prírodný prístav, najväčší v Uruguaji a jeden z najväčších a najlepších v Južnej Amerike. Mesto križujú viaceré potoky a menšie vodné toky, ktoré sa vlievajú do Zálivu Montevideo. Všetky vodné toky sú však veľmi znečistené.

Celkový pohľad na metropolitnú oblasť Montevideo (2011).

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Montevideo sa nachádza v miernom vlhkom subtropickom podnebí. V meste sú studené zimy (od júna do septembra), teplé letá (od decembra do marca) a nestála jar (od októbra do novembra), kedy je veľa búrok, no žiadne cyklóny. Dažďové zrážky sú pravidelne počas celého roka. Zimy sú vo všeobecnosti mokré, veterné a oblačné, sneženie je vzácne, kým letá sú horúce, vlhké a mierne veterné[42]. Priemerná ročná teplota je 16,7 °C. Najnižšia zaznamenaná teplota bola −5,6 °C, kým najvyššia bola 42,8 °C[43].

Graf počasia pre Montevideo
JFMAMJJASOND
 
 
87
 
28
18
 
 
102
 
28
18
 
 
105
 
25
16
 
 
86
 
22
13
 
 
89
 
19
10
 
 
83
 
15
8
 
 
86
 
15
7
 
 
88
 
16
8
 
 
94
 
18
9
 
 
109
 
21
12
 
 
89
 
24
14
 
 
84
 
27
16
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: worldweather

Vláda a politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Formálne bolo Montevideo ako mesto vytvorené zákonom zo dňa 18. decembra 1908. Prvým starostom mesta (1909-1911) sa stal Daniel Muñoz. Mestá vo forme, v akej boli zriadené v roku 1908, boli zrušené prijatím uruguajskej ústavy z roku 1918[44]. K ich efektívnemu obnoveniu došlo počas roku 1933 vojenskou chuntou vedenou Gabrielom Terrom, formálne však v roku 1934, keď bola prijatá nová ústava[45]. K opätovnému zrušeniu miest došlo prijatím ústavy z roku 1952. Táto zmena však nastala až vo februári 1955. Mestá boli v zmysle novej ústavy nahradené departmentnými výbormi, na čele ktorých bola rada, ktorá pozostávala zo siedmych členov z Montevidea a piatich z ostatných regiónov[46]. Avšak v roku 1967 došlo k opätovnému obnoveniu miest prijatím ďalšej novej ústavy, pričom tieto vydržali v prijatej forme až do súčasnosti[47].

Montevideo bolo v roku 1990 čiastočne decentralizované do 18. oblastí. Správu každej oblasti vykonáva Zónové komunitné centrum (Centro Comunal Zonal), ktoré je podriadené Mestu Montevideo[48]. Hranice mestských štvrtí boli vytvorené 12. júla 1993 a zákonne prijaté v rokoch 1993 a 1994. Mestská vláda Montevidea vykonáva viacero funkcií, vrátane udržiavania komunikácie s verejnosťou, propagácie kultúry, organizovania spoločenských podujatí, ochrany prírody a regulácie dopravy. Sídlom tejto vlády je Palacio Municipal z roku 1941[49].

Ďalšie úrady ako Junta Departamental či mestský parlament vládnu departmentu Montevideo. Juntu Departamental tvorí 31 neplatených volených členov, je zodpovedná za rôzne záležitosti, od občianskych práv občanov, cez kultúrne aktivity, až po pomenovávanie ulíc. Tento orgán je tiež zodpovedný za návrhy intendanta[50].

Na čele Mesta Montevideo stojí intendant Montevidea, ktorý je volený na päťročné funkčné obdobie. Prvý intendant bol zvolený už v roku 1909. Funkcia intendanta je v podstate na druhom mieste po centrálnej vláde krajiny. Zaoberá sa predovšetkým otázkami týkajúcimi sa departmentu a koordinuje prácu samosprávy[51].

  • Torre Ejecutiva, sídlo prezidenta republiky
    Torre Ejecutiva, sídlo prezidenta republiky
  • Palacio Legislativo, sídlo parlamentu
    Palacio Legislativo, sídlo parlamentu
  • Sídlo Intendencie Montevideo
    Sídlo Intendencie Montevideo
  • Najvyšší súd Uruguaja
    Najvyšší súd Uruguaja

Územné členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 bolo Montevideo rozdelené na 8 politických častí, tzv. "Municipios", ktoré sú rozdelené podľa písmen od A po G (v rámci španielskej abecedy). Na čele každej časti stojí starosta ("alcalde"), ktorý je volený občanmi, ktorí sú registrovaní v príslušnom volebnom obvode. Toto členenie sa podľa vyjadrenia predstaviteľov mesta Montevideo zameriava na podporu politickej a administratívnej decentralizácie v meste, s cieľom prehĺbiť demokratickú účasť občanov na riadení mesta a jeho častí[52].

Väčšiu dôležitosť má členenie mesta na iné územné jednotky, ktoré sa nazývajú "barrios". Týchto je 62 a sú to tak mestské štvrte, ako aj predmestia. Mnohé z týchto barrios boli v minulosti samostatnými obcami, ktoré boli oddelené od Montevidea, no neskôr v priebehu rastu mesta boli pohltené a stali sa jeho súčasťou. Iné barrios vyrástli vedľa nových priemyselných oblastí. Každá z týchto štvrtí má vlastnú identitu, geografické umiestnenie a sociálno-kultúrne aktivity. Veľmi dôležité barrio je Ciudad Vieja, ktorú tvorí pôvodne opevnená najstaršia časť mesta. V tejto štvrti sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy koloniálnej éry, ako aj prvých dekád nezávislosti[53].

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1860 malo Montevideo 57 913 obyvateľov vrátane bývalých otrokov pôvodom z Afriky. V roku 1880 sa populácia mesta zvýšila štvornásobne vďaka migrácií z Európy. V roku 1908 už populácia narástla na 309 331 obyvateľov. V priebehu 20. storočia pokračovalo mesto v prijímaní masívneho počtu európskych prisťahovalcov. Posledná prisťahovalecká vlna prebehla medzi rokmi 1945 a 1955[9].

Na základe sčítania obyvateľov z roku 2011 má Montevideo 1 319 108 obyvateľov, pričom celková populácia Uruguaja má iba tesne viac ako 3 milióny obyvateľov. Ženy tvoria 53,4% a muži 46,6% obyvateľstva. Posledné desaťročia dochádza k miernemu úbytku obyvateľstva. Príčinou je nižšia pôrodnosť a menší stupeň prisťahovalectva[54].

Pôvod obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Prisťahovalci sa začali do mesta masívnejšie sťahovať už v polovici 19. storočia. Práve vďaka nim niekoľkonásobne narástol počet obyvateľov mesta už pri konci tohto storočia. V prvých desaťročiach 20. storočia začala veľká imigračná vlna z Európy, predovšetkým zo Španielska a Talianska. Po týchto krajinách nasledovali prisťahovalci z Francúzska, Nemecka, Holandska, Anglicka, Írska, Poľska, Maďarska, Grécka, Ruska, Chorvátska či Libanonu. Do mesta prišli tiež veľké počty Arménov a Židov[55]. Posledná väčšia prisťahovalecká vlna prebehla po skončený druhej svetovej vojny[56].

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Štát je oficiálne oddelený od cirkví od roku 1916. Najväčšie zastúpenie v Montevideu má rímskokatolícka cirkev, pričom tomu tak je od založenia mesta. Rímskokatolícka arcidiecéza Montevideo bola založená v roku 1830 ako apoštolský vikariát. Na riadnu diecézu bol vikariát povýšený v roku 1878. Na metropolitnú arcidiecézu ju povýšil pápež Lev XIII. v roku 1897. Jedná sa o jedinú arcidiecézu v Uruguaji. Na jej čele stojí prímas katolíckej cirkvi v krajine. Hlavným chrámom diecézy je Metropolitná katedrála Montevideo[57]. Ostatné náboženstvá, ktoré majú v meste väčšie zastúpenie sú rôzne protestantské cirkvi, Umbanda a Judaizmus. V súčasnosti sú však mnohí obyvatelia mesta aj ateisti a agnostici[58].

  • Metropolitná katedrála je hlavný katolícky kostol v meste
    Metropolitná katedrála je hlavný katolícky kostol v meste
  • Sinagoga de la Comunidad Israelita Sefaradí
    Sinagoga de la Comunidad Israelita Sefaradí
  • Katedrála miestnej Arménskej apoštolskej cirkvi
    Katedrála miestnej Arménskej apoštolskej cirkvi
  • Kostol patriaci miestnej Ruskej pravoslávnej cirkvi
    Kostol patriaci miestnej Ruskej pravoslávnej cirkvi

Hospodárstvo a ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Montevideo je nie len politické, ale aj ekonomické centrum Uruguaja. Väčšina najväčších a najbohatších spoločností má sídlo práve v hlavnom meste. Od 90. rokov 20. storočia zažíva Montevideo postupný ekonomický rozvoj a modernizáciu[59]. Dôkazom je aj zvýšená stavebná činnosť, ktorej výsledkom sú aj nové mrakodrapy ako World Trade Center Montevideo a Torre de las Telecomunicaciones[60].

Prístav Montevideo

[upraviť | upraviť zdroj]

Miestny prístav sa nachádza v severnej časti štvrti Ciudad Vieja. Je to jeden z hlavných prístavov v Južnej Amerike a má veľmi dôležité miesto v ekonomike mesta[61]. Najväčší rozvoj zaznamenal prístav medzi rokmi 1870 a 1930. Súčasťou prístavu je aj rafinéria La Teja. V druhej polovici 20. storočia nastali negatívne zmeny a určitá degradácia oblasti v dôsledku ekonomickej stagnácie Uruguaja. Následne však vláda začala so zmenami, boli vybudované rôzny typy priemyslu v oblasti prístavu, ktoré sa viažu hlavne na import a export. Aj z tohto dôvodu je voda v prístave dlhodobo veľmi znečistená. Obchod v prístave však rastie aj naďalej a to stabilne každoročne o 14% vďaka rastu zahraničného obchodu. V poslednom období sa vláda snaží prístav modernizovať, vďaka čomu by sa zvýšila jeho veľkosť a efektivita[62].

Služby

[upraviť | upraviť zdroj]

Bankovníctvo je tradične jedno z najsilnejších ekonomických sektorov krajiny. Uruguaj sa niekedy nazýva "Švajčiarsko Ameriky", predovšetkým pre svoju stabilitu. Táto však bola v 21. storočí narušená ekonomickou krízou[39]. Najväčšia banka je uruguajská banka Banco Republica. V krajine však sídli ďalších 20 privátnych bánk, pričom mnohé z nich sú zahraničné. V Montevideu sa nachádza viac ako 50 hotelov. V meste bolo postavených množstvo nových budov, vďaka tomu sa stalo centrom realitného obchodu[63].

Pohľad na prístav Montevideo
Pohľad na prístav Montevideo

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Montevideo má bohatú architektonickú históriu, v meste pôsobilo a veľa spisovateľov, umelcov a hudobníkov. Uruguajské tango je zvláštna forma tohto tanca, ktorá vznikla v štvrtiach Montevidea na konci 19. storočia. Tango, candombe (hudobný štýl, ktorý priniesli africkí otroci) a murga (určitá forma hudobného divadla, ktorá je populárna hlavne v Uruguaji a Argentíne počas karnevalovej sezóny) sú tri hlavné hudobné štýly v meste[64]. Mesto je centrom kinematografie v krajine, natáčajú sa tu tak komerčné filmy, ako aj dokumentárne a experimentálne diela. Na natáčaní sa podieľajú dve hlavné filmové spoločnosti a zhruba desať menších. Taktiež v meste pôsobia štyri kiná, ktoré premietajú iba art filmy. Miestny filmový priemysel sa pravidelne presadzuje nie len doma, ale aj v zahraničí[65].

Najvýznamnejším miestnym divadlom je Teatro Solís, ktoré bolo otvorené už v roku 1856 a je tak najstarším divadlom v Južnej Amerike. V roku 1878 tu mala premiéru aj prvá národná opera Uruguaja[66]. V meste pôsobí viacero divadelných spoločností a tisíce profesionálnych a amatérsky hercov. Miestni dramatici vyprodukujú desiatky diel každý rok[67].

V Montevideu je viacero miest, ktoré prezentujú španielske kultúrne dedičstvo mesta, predovšetkým to z provincie Astúria. Najvýznamnejším takýmto miestom je zrejme Kultúrne centrum Španielska[68], Kultúrne centrum Astúrie a podobne. V meste je aj viacero múzeí ako napríklad Museo Torres García (sú tu vystavené obrazy, kresby, písomnosti, sochy, atď.), Museo José Gurvich, Museo Nacional de Artes Visuales (je tu najväčšia zbierka umeleckých predmetov v krajine) či Museo Juan Manuel Blanes[69].

Prvá knižnica bola v meste otvorená už na začiatku 19. storočia. Už v roku 1816 mala prvá knižnica vo svojej zbierke viac ako 5 000 kníh. Národná knižnica Uruguaja (Biblioteca Pública de Uruguay) bola otvorená už v roku 1815. V súčasnosti sa tu nachádza viac ako 900 000 kníh a iných obdobných predmetov[70]. V meste pôsobilo aj viacero významných spisovateľov. Mario Benedetti bol zvolený ako jeden z najvýznamnejších spisovateľov Latinskej Ameriky 20. storočia. Horacio Quiroga bol priekopníkom tzv. latinskoamerického magického realizmu. Medzi ďalších významných spisovateľov pôsobiacich v meste patria José Enrique Rodó, Carlos Vaz Ferreira, Julio Herrera y Reissig, Delmira Agustini a Felisberto Hernández. Vďaka silnej literárnej tradícií dostalo Montevideo prezývku "Atény Rio de la Platy". K významným autorom 20. storočia spojených s mestom patria Juan Carlos Onetti, Antonio Larreta, Eduardo Galeano, Marosa di Giorgio a Cristina Peri Rossi[71].

  • Teatro Solís je najvýznamnejšie divadlo v meste
    Teatro Solís je najvýznamnejšie divadlo v meste
  • Národná knižnica je jedna z najstarších v regióne
    Národná knižnica je jedna z najstarších v regióne
  • Kultúre centrum Španielska
    Kultúre centrum Španielska
  • Museo de Bellas Artes Juan Manuel Blanes patrí medzi viaceré múzeá v meste
    Museo de Bellas Artes Juan Manuel Blanes patrí medzi viaceré múzeá v meste

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra v Montevideu je veľmi rôznorodá od neoklasicizmu (Metropolitná katedrála), až po postmodernu (World Trade Center Montevideo). Zálivu Montevideo dominujú mrakodrapy ako World Trade Center Montevideo, Torre de las Telecomunicaciones či dokonca Palacio Salvo z roku 1928. Vzhľad budov v starom meste odráža skúsenosť mesta s masívnou európskou imigráciou, ktorá preniesla aj európske architektonické štýly. Najznámejšie vládne budovy sú Palacio Legislativo, radnica, Palacio Estévez (bývalé sídlo prezidenta) či Torre Ejecutiva (súčasné sídlo prezidenta). V pobrežnej časti štvrte Pocitos sa nachádza veľa budov vybudovaných medzi rokmi 1920 až 1940, ktoré sú mixom rôznych štýlov[72].

Panoramatická fotografia námestia Plaza Independencia zachytáva rôzne architektonické štýly mesta
Panoramatická fotografia námestia Plaza Independencia zachytáva rôzne architektonické štýly mesta

Vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou univerzitou v krajine je Universidad de la República, teda Univerzita republiky. Táto bola založená už v roku 1849, navštevuje ju viac ako 80 000 študentov a je najstaršou a najväčšou univerzitou v krajine[73]. Verejné univerzity v krajine začali pôsobiť od roku 1833, kedy bol prijatý zákon, ktorý umožňoval ich zriaďovanie. Najväčšou súkromnou univerzitou je ORT Uruguay, ktorá bola založená v roku 1942. Ďalšími významnými vysokými školami v meste sú Universidad Tecnológica del Uruguay, Universidad de la Empresa, Universidad Católica, Universidad de Montevideo a Centro Latinoamericano de Economía Humana[74].

  • Budova Právnickej fakulty Univerzity republiky
    Budova Právnickej fakulty Univerzity republiky
  • Budova Fakulty medicíny Univerzity republiky
    Budova Fakulty medicíny Univerzity republiky
  • Budova Katolíckej univerzity
    Budova Katolíckej univerzity

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
Pláž Pocitos

Turizmus prináša do rozpočtu mesta veľkú časť príjmov a má tak dôležité postavenie[75]. Turisti smerujú predovšetkým do štvrte Ciudad Vieja, čo je historické centrum mesta. Tu sa nachádzajú najvýznamnejšie múzeá, galérie a nočné kluby. Ulica Sarandí a Mercado del Puerto sú najnavštevovanejšie lokality v starom meste. Na okraji starého mesta sa nachádza námestie Plaza Independencia. Toto námestie je obkolesené viacerými významnými budovami, ako sú Teatro Solís, Palacio Salvo či Artigas Mausoleum. Na námestí sa zároveň končí jedna strana ulice Avenida 18 de Julio, ktorá je najdôležitejší turistický cieľ v meste mimo starého mesta. Okrem nákupov je táto ulica známa aj pre budovy v štále Art deco. Ďalšie významné budovy sú Múzeum Gaucho a Palacio Municipal, sídlo samosprávy. V meste sa tiež nachádza 40 metrov vysoký obelisk, ktorý pripomína právo, slobodu a silu. Bol postavený na počesť 100. výročia prvej ústavy Uruguaja[76]. Pri pobreží sa nachádza pevnosť Fortaleza del Cerro a popri pobreží je vybudovaná 22 kilometrov dlhá nábrežná ulica Rambla, pri ktorej sa nachádza piesočná pláž[77].

V meste sa nachádza veľký počet nákupných centier. Aj vďaka nim je mesto hlavné centrum obchodu v krajine. Najstaršie nákupné centrum Montevideo Shopping bolo postavené už v roku 1985, jedná sa tak o najstaršie veľké nákupné centrum v celom regióne Rio de la Plata. V roku 1994 boli otvorené ďalšie tri veľké nákupné centra Shopping Tres Cruces, Portones Shopping a Punta Carretas Shopping, ktoré zmenili obchodnú mapu mesta. Postupné otváranie obchodných centier zmenilo aj nákupné návyky obyvateľov Montevidea a celej krajiny[78]. Hlavnými nákupnými ulicami v meste sú Avenida 18 de Julio, Avenida Agraciada, Avenida 8 de Octubre a časť ulice Arenal Grande. Centrom tradičnej miestnej kuchyne je tzv. Mercado del Puerto, teda prístavný trh[79]. Tradičné miestne jedlo je torta frita, čo je miestny druh koláča[80]. Veľmi dôležité miesto má hovädzie mäso, ktoré je súčasťou väčšiny tradičných jedál. Veľmi populárnym je miestny karneval, ktorý je súčasťou týždňa karnevalov, ktoré sa konajú súčasne po celej krajine. Počas konania karnevalu je v meste množstvo predstavení priamo na uliciach a námestiach, ulice sú vyzdobené, väčšina obchodov je zatvorená[81].

V meste funguje pre potreby domácich a zahraničných turistov ministerstvo turizmu, ktoré ponúka dva a pol hodinovú poznávaciu cestu po meste[82]. Turisti sa všetky dôležité informácie dozvedia vo viacerých svetových jazykoch. Okrem štátu však podobné poznávacie cesty organizuje aj množstvo súkromných spoločností. Najviac turistov prichádza zo susedných štátov Argentína a Brazília, ďalej z Čile a Európy. Veľa návštevníkov prichádza do mesta aj z ostatných latinskoamerických štátov a USA, pričom ich počet každý rok rastie[83][84]. V posledných rokoch sa nočný život presunul do starého mesta, kde sa postupne presunula väčšina veľkých klubov. Od roku 2006 je zakázané fajčenie na verejných priestranstvách[85].

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza viacero parkov. Medzi najvýznamnejšie mestské parky patria "Parque Batlle", ktorý bol vytvorený v roku 1907[86], ďalej "Parque Prado", ktorý bol otvorený už v roku 1873 a nachádzajú sa v ňom japonské záhrady[87], či park japonského typu "Jardín Japonés de Montevideo", ktorý bol otvorený v roku 2001 a jeho stavba bola sponzorovaná priamo Japonskom[88].

  • Park Prado
    Park Prado
  • Súsošie La Carreta v parku Batlle
    Súsošie La Carreta v parku Batlle
  • Park Rodó
    Park Rodó
  • Park Lecocq slúži ako rezervácia pre zvieratá
    Park Lecocq slúži ako rezervácia pre zvieratá

Pamätihodnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Metropolitná katedrála Montevideo bola posvätená v roku 1804, je to hlavné sídlo rímskokatolíckej cirkvi v Uruguaji a nachádza sa v starom meste Ciudad Vieja[89].
  • Palacio Salvo bol postavený v roku 1928, pôvodne ako hotel. Budova je vysoká 95 metrov, nachádza sa na námestí Plaza Independencia a je jedným zo symbolov mesta[90].
  • Palacio Legislativo je sídlom parlamentu. Bol postavený v roku 1925[35].
  • Teatro Solís je najvýznamnejšie divadlo v krajine. Bolo postavené v roku 1856, jeho kapacita je až 1 000 miest[66].
  • Torre de las Telecomunicaciones je najvyššia budova v Uruguaji, meria 157 metrov (s anténou 170 metrov), má 35 poschodí. Bola postavená v roku 2002 a sídli v nej štátom vlastnená telekomunikačná spoločnosť ANTEL[91].
  • Ciudad Vieja, teda celé staré mesto, v ktorom sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy či námestie Plaza Independencia[92].

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Letiská

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným letiskom v meste, ale i celej krajine je Medzinárodné letisko Carrasco (Aeropuerto Internacional de Carrasco)[93]. Meno dostalo po štvrti Carrasco v ktorej sa nachádza. Je vzdialené 19 kilometrov od centra mesta. Je hodnotené ako jedno z najefektívnejších a pre pasažierov najprijateľnejších letísk Latinskej Ameriky. Ročne obslúži viac ako 1 600 000 pasažierov. Slúži ako uzlové letisko (hub) pre leteckú spoločnosť Amaszonas Uruguay, no je využívané množstvom ďalších leteckých spoločností[94]. Ďalším letiskom v blízkosti mesta je Aeropuerto Internacional Ángel S. Adami, ktoré slúži hlavne pre všeobecné letectvo. Je vzdialené asi 10 kilometrov od centra mesta[95].

Železničná a mestská hromadná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Národné riaditeľstvo pre dopravu (súčasť ministerstva dopravy a verejných prác) je zodpovedné za organizáciu a rozvoj dopravnej infraštruktúry v Montevideu. Autobusová doprava pokrýva celé územie mesta. V centre mesta sa nachádza veľká medzinárodná autobusová stanica Tres Cruces Bus Terminal a pri prístave druhá veľká autobusová stanica Baltazar Brum Bus Terminal[96].

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším štadiónom v meste je Estadio Centenario. Tento je primárne určený pre futbalovú reprezentáciu Uruguaja, no svoje najväčšie úspechy tu dosiahli aj dva hlavné uruguajské futbalové kluby Peñarol a Nacional. Štadión bol otvorený v roku 1930 pre Majstrovstvá sveta vo futbale 1930. Práve na tomto štadióne vyhral Uruguaj svoj prvý titul majstrov sveta vo futbale[97]. Medzinárodná futbalová federácia radí tento štadión medzi klasické svetové futbalové štadióny, kam patria napríklad Maracanã či Wembley[98]. V Montevideu sídlia všetky hlavné futbalové kluby v krajine. Najvýznamnejšie z nich sú Peñarol a Nacional, ktoré vyhrali jednak najviac domácich titulov, ale veľmi úspešné boli aj v zahraničí, keď triumfovali veľakrát v juhoamerických kontinentálnych súťažiach, ale aj v svetových, kde boli konfrontované s najlepšími európskymi klubmi. Futbalisti ako Enzo Francescoli, Diego Forlán či Luis Alberto Suárez sa futbal učili hrať práve v Montevideu[99].

V meste sú okrem futbalu populárne aj ďalšie športy, ako basketbal, ragby či jazdectvo. Prvý golfový rezort v meste bol otvorený už v roku 1894.

Panoramatická fotografia Estadio Centenario
Panoramatická fotografia Estadio Centenario

Známe osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré zo známych osobností, ktoré pochádzajú z Montevidea:

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Únia Ibero-Amerických miest

[upraviť | upraviť zdroj]

Montevideo je súčasť Ibero-Amerických hlavných miest od 12. októbra 1982 a vďaka tomu sa vytvorili blízke vzťahy s nasledujúcimi mestami:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Censos 2011 [online]. ine.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  2. ↑ Satellite View and Map of the City of Montevideo, Uruguay [online]. nationsonline.org, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  3. ↑ montevideo [online]. fodors.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  4. ↑ a b VIENNA TOPS LATEST QUALITY OF LIVING RANKINGS [online]. uk.mercer.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  5. ↑ Global Destination Cities Index [online]. newsroom.mastercard.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-11-14 z originálu.
  6. ↑ Ciudad de Montevideo [online]. qsl.net, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2009-05-05 z originálu.
  7. ↑ El origen del nombre Montevideo [online]. larepublica.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  8. ↑ a b El sexto monte [online]. servicios.laverdad.es, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2011-04-29 z originálu.
  9. ↑ a b c d RESEÑA HISTÓRICA Y DATOS VARIOS [online]. tacuy.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2009-03-02 z originálu.
  10. ↑ El origen del nombre Montevideo [online]. lr21.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  11. ↑ Colonia del Sacramento: la historia [online]. sergiomato.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2018-02-14 z originálu.
  12. ↑ Montevideo fortificado es otro Gibraltar [online]. estudioshistoricos.org, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  13. ↑ Bruno Mauricio de Zabala [online]. buscabiografias.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  14. ↑ La Paloma, la historia y el futuro [online]. historico.elpais.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  15. ↑ Montevideo [online]. britannica.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  16. ↑ Historia del puerto de Montevideo [online]. enlacesuruguayos.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  17. ↑ FALLÓ INVASIÓN BRITÁNICA CONTRA MONTEVIDEO-URUGUAY [online]. pe.tuhistory.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  18. ↑ Francisco Javier Elío [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  19. ↑ Revolución de Mayo: 25 Mayo, 1810 [online]. taringa.net, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-13 z originálu.
  20. ↑ José Gervasio Artigas [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  21. ↑ La Banda Oriental [online]. webdehistoria, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  22. ↑ La Cruzada Libertadora [online]. montevideo.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  23. ↑ Historia barrio Centro [online]. montevideo.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  24. ↑ La “Guerra Grande” (1839 - 1851) y el “Sitio Grande” [online]. escueladigital.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  25. ↑ EL SITIO DE MONTEVIDEO [online]. elarcondelahistoria.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  26. ↑ Fructuoso Rivera [online]. partidocolorado.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  27. ↑ Cronología de Montevideo [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  28. ↑ Paso Molino, El Prado y sus alrededores [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  29. ↑ Historia barrio Pocitos [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-02-15 z originálu.
  30. ↑ Barrio Peñarol: casco histórico patrimonial [online]. om.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  31. ↑ Estación Central General Artigas [online]. structurae.net, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  32. ↑ REPÚBLICA ORIENTAL DEL URUGUAY [online]. adesh.org, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2011-04-30 z originálu.
  33. ↑ Rambla [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  34. ↑ Intendencia de Montevideo [online]. municipiob.montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  35. ↑ a b Palacio Legislativo [online]. webdehistoria, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  36. ↑ The Graf Spee in Montevideo [online]. historylearningsite.co.uk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  37. ↑ Los Tupamaros: Historia de la guerrilla urbana uruguaya [online]. elblogdemiguelfernandez.wordpress.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  38. ↑ THE MILITARY GOVERNMENT, 1973-85 [online]. http://motherearthtravel.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  39. ↑ a b Banking crisis grips Uruguay [online]. bbc.co.uk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  40. ↑ The World According to GaWC 2016 [online]. lboro.ac.uk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  41. ↑ Montevideo [online]. montevideo.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  42. ↑ About the Climate in Montevideo, Uruguay [online]. traveltips.usatoday.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  43. ↑ RECORDS METEOROLOGICOS EN EL URUGUAY [online]. rau.edu.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2015-06-09 z originálu.
  44. ↑ CONSTITUCION DE LA REPUBLICA (1918) [online]. parlamento.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2013-12-16 z originálu.
  45. ↑ CONSTITUCION DE LA REPUBLICA (1934) [online]. parlamento.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2013-12-16 z originálu.
  46. ↑ CONSTITUCION DE LA REPUBLICA (1952) [online]. parlamento.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2013-12-16 z originálu.
  47. ↑ CONSTITUCION DE LA REPUBLICA (1967) [online]. parlamento.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2013-10-31 z originálu.
  48. ↑ Los Organos del Gobierno Local y la Participación Vecinal en las 18 Zonas de Montevideo [online]. chasque.net, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  49. ↑ Historia de la descentralización [online]. municipiob.montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  50. ↑ Tramites y servicios [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2011-04-26 z originálu.
  51. ↑ Intendencia de Montevideo [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  52. ↑ Información general [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2011-04-26 z originálu.
  53. ↑ Barrios of Montevideo Uruguay [online]. explore-uruguay.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  54. ↑ Terminó el censo [online]. elobservador.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  55. ↑ Emigración en Uruguay [online]. rincondelvago.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  56. ↑ La inmigración española al Uruguay, 1946-1958 [online]. http://eial.tau.ac.il, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  57. ↑ Archdiocese of Montevideo [online]. Catholic Encyclopedia, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  58. ↑ Religious Beliefs and Spirituality in Uruguay [online]. studycountry.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  59. ↑ Montevideo con precios y salario mínimo de los más altos en región [online]. elpais.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  60. ↑ Complejo Torre [online]. antel.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2010-11-27 z originálu.
  61. ↑ Puerto de Montevideo [online]. worldportsource.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2010-07-16 z originálu.
  62. ↑ Uruguay gets IDB financing to modernize Port of Montevideo [online]. iadb.org, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  63. ↑ Uruguay – high growth, low prices [online]. globalpropertyguide.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  64. ↑ World's most famous tango is from Uruguay [online]. guruguay.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  65. ↑ Worldly Cinema: Uruguay [online]. reddit.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  66. ↑ a b La Historia [online]. teatrosolis.org.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  67. ↑ Cartelera de Teatros [online]. descubrimontevideo.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  68. ↑ Centro Cultural de España [online]. http://municipiob.montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  69. ↑ Museos de Montevideo [online]. tripadvisor.es, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  70. ↑ Historia BIBNA [online]. bnm.me.gov.ar, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  71. ↑ La generación tardía [online]. etralia.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  72. ↑ ARQUITECTURA EN EL URUGUAY [online]. rau.edu.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-03 z originálu.
  73. ↑ 100 años del Edificio Central de la UDELAR [online]. universidad.edu.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  74. ↑ UNIVERSIDADES EN URUGUAY [online]. altillo.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  75. ↑ Turismo Montevideo [online]. descubrimontevideo, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-27 z originálu.
  76. ↑ Obelisco a los Constituyentes de 1830 [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  77. ↑ Cosas que hacer en Montevideo [online]. tripadvisor.es, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  78. ↑ Shopping in Montevideo [online]. tripadvisor.co.uk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  79. ↑ Mercado del Puerto [online]. tripadvisor.es, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  80. ↑ Tortas Fritas - Argentinian and Uruguayan Fry Bread [online]. thespruce.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  81. ↑ Carnaval del Uruguay [online]. carnavaldeluruguay.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  82. ↑ Montevideo City Tour [online]. tripadvisor.sk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  83. ↑ Tourism grows to become Uruguay's main industry [online]. paradiseuruguayblog.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-25 z originálu.
  84. ↑ Uruguay 2015 Crime and Safety Report [online]. osac.gov, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  85. ↑ Uruguay sued by cigarette makers over anti-smoking laws [online]. bbc.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  86. ↑ Parque Batlle [online]. tripadvisor.co.uk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  87. ↑ El Prado [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
  88. ↑ mimontevideo.com [online]. montevideo.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  89. ↑ mimontevideo.com [online]. viajeauruguay.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  90. ↑ Pedro, el fantasma del Palacio Salvo [online]. elobservador.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  91. ↑ Torre de las comunicaciones [online]. depositphotos.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  92. ↑ Casco histórico [online]. descubrimontevideo.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-26 z originálu.
  93. ↑ Carrasco International Airport [online]. aeropuertodecarrasco.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  94. ↑ Best Airports in South America 2015 [online]. sleepinginairports.net, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online. Archivované 2016-07-20 z originálu.
  95. ↑ Aeropuerto Internacional "Ángel S. Adami" [online]. dinacia.gub.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  96. ↑ Travelling around Uruguay by bus: What you need to know [online]. guruguay.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  97. ↑ HISTORIA [online]. estadiocentenario.com.uy, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  98. ↑ Centenario: A landmark of football and identity [online]. fifa.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  99. ↑ Top 10 Uruguayan Footballers of all time [online]. sportsmole.co.uk, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Montevideo

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • J. Chalupa Ďejiny Argentiny, Uruguaye a Chile, Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934
  • M. Zourek Uruguay, Libri, 2016, ISBN 9788072775439
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montevideo na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Montevideo&oldid=7932193“