Preskočiť na obsah

Mungo egyptský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mungo egyptský

Mungo egyptský alebo mungo ichneumon (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Herpestes ichneumon[1], staršie: Mungos ichneumon[2][3]) je druh z rodu mungo (občas nazývaného mangusta alebo staršie aj ichneumon; lat. Herpestes, staršie Mungos[3]) z čeľade mungovité (Herpestidae).

Slovenské názvy tohto druhu sú: mungo egyptský[4][5][6][7][8][9], mungo ichneumon[1][10], mungo stredomorský[11], mangusta egyptská[12], mangusta stredomorská[13][14], ichneumon[5][7][8] (resp. staršie aj ichneumón[15]). Staršie názvy sú: mungo obyčajný[16], ichneumon obyčajný[2] (resp. ichneumon obecný[17]), ichneumon egyptský[18], promyka[15][19], mangusta[20]. Ako preklady staroegyptského názvu sa používajú názvy: potkan faraónov[10][20][18], faraónov potkan[21][22], faraónova mačka[22].

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Žije vo väčšine Afriky, na Madagaskare, na Pyrenejskom polostrove, v Taliansku a na Blízkom východe.[23]

Váži 1,7 až 4 kg, meria 48 až 60 cm. Vo voľnej prírode sa dožíva 12 rokov. Mungá egyptské sa živia bezstavovcami, rybami, obojživelníkmi, plazmi, vtákmi a cicavcami. Ich obľúbenou pochúťkou sú vajca. Aj ich vedecký názov je odvodený od (možno pravdivej) povery, že tento mungo vyhľadáva krokodílie vajca. Okrem toho sú mungá egyptské známe tým, že zabíjajú hady. Pri útoku sa im vztýčia všetky chlpy na tele.[23]

Ľudia mungá egyptské používajú veľmi často na lov myší, potkanov a hadov, na druhej strane však mungá egyptské zabíjajú aj užitočné druhy (až do tej miery, že sú na pokraji vyhynutia) a sú obávanými škodcami chovateľov kurčiat.[23]

V starovekom Egypte sa označovali v domácom jazyku (v preklade) ako faraónov potkan[22] alebo zriedkavejšie ako faraónova mačka[22] a boli považované za sväté zviera.[23]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 2003. S. 67
  2. a b FERIANC, O. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1947. S. 205
  3. a b 1. Ichneumonok vagy manguszták (Mungos E. Geoffr.) [online]. arcanum.com, [cit. 2024-09-06]. Dostupné online.
  4. KRUMPÁL, M. Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Príroda, 2019, p. 40
  5. a b ichneumon. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 527
  6. ORSZÁGHOVÁ, Z. et al. Zoológia chordátov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012. S. 295
  7. a b Svet živočíšnej ríše: Martin: Osveta. 1984. S. 40
  8. a b BREHM, A. Život zvierat 4 cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 187
  9. LANG, J. et al. Zoológia pre študujúcich na pedagogických fakultách. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 259
  10. a b Púšte a polopúšte. Bratislava: Slovart, 1997. S. 140
  11. Príroda: unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar, 2011. S. 586
  12. THURZO, Milan. Živočíchy - detská encyklopédia. Bratislava: Ikar, 2010, S. 82
  13. WARNAU, G. Encyklopédia zvierat. Bratislava: Fortuna Libri, 2020. S. 6
  14. KAUTMANOVÁ, I. et al. Príroda Európy. Bratislava: Slovart, 1998. S. 184
  15. a b ŠPAŇÁR, J. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1987. S. 279 (heslo ostalo bezo zmeny rovnaké ako vo vydaní tohto slovníka z roku 1969)
  16. FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ, Z. Potulky po východnej Afrike. Martin: Osveta, 1983. S. 168
  17. FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. .... Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 194
  18. a b JÓKAI, M. Levočská biela pani. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956. vysvetlivky k textu - S. 442
  19. WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 203
  20. a b Ničitelia hadov. In: Nová dedina. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1962-1964. S.50
  21. Život a príroda. In: Obzor. Skalica: Daniel G. Lichard, 1870, 8(9), S. 68
  22. a b c d Nims [online]. referenceworks.brill.com, [cit. 2024-09-06]. Dostupné online.
  23. a b c d Herpestes ichneumon na animaldiversity.ummz.umich.edu