Preskočiť na obsah

Nu metal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portal Hudobný portál
Nu metal
Pôvod v štýlochHeavy metal, Alternatívny metal, Rap metal, Funk metal, Groove metal, Grunge, Hip-hop, Industriálny metal, Hardcore punk, Alternatívny rock[1][2][3]
Kultúrne pozadieZačiatok 90. rokov – Kalifornia, Spojené štáty americké
Typické nástrojeGitara, Basová gitara, Spev, Bicie, Syntetizátor, Sampling, Turntables, Rapovanie, Screaming, Spev
Všeobecná popularitaV druhej polovici 90. rokov až počiatok 21. storočia - vysoká. Potom postupný pokles záujmu publika.

Regionálne scény
Kalifornia, Stredozápad, Neue Deutsche Härte
Iné témy
Ozzfest, Nová vlna amerického heavy metalu, Lollapalooza

Nu metal (iné názvy: nü-metal,[4] aggro-metal,[1][5] neo-metal[6] alebo new metal) je forma alternatívneho metalu,[7] ktorá v sebe spája heavy metal[4][8][9][10][9] s prvkami rôznych iných štýlov a žánrov ako sú hip-hop, alternatívny rock, grunge a funk. Numetalové skupiny čerpali tiež z rôznych odnoží heavymetalovej hudby.

V čase, keď Korn vydali svoj album Life Is Peachy (1996), nu metal začínal získavať čoraz väčšiu obľubu, ktorá vyvrcholila v roku 1998, keď sa dostal do povedomia stredného prúdu. Ešte v roku 2003 bol nu metal komerčne životaschopný, ale v polovici 1. dekády 21. storočia začal postupne strácať svoju obľubu v prospech iného žánru Novej vlny amerického heavy metalu, metalcoru.

Charakteristické znaky

[upraviť | upraviť zdroj]

Nu metal je tiež známy ako nü-metal[11][4] a aggro-metal.[1][12] Považuje sa za formu alternatívneho metalu,[1] čiže spája prvky heavy metalu[1][9][13] s prvkami iných hudobných žánrov, najmä grungeu, hip hopu, funku a alternatívneho rocku.[1][14][15][16][3]

Numetalové kapely prevzali prvky tiež z iných hudobných žánrov, ako sú elektronická hudba, funk, grunge, gothic rock, hardcore punk, death metal, hip hop, punk rock, tanečná hudba, nová vlna, industriálny metal, džez, post-punk, symfonický rock a synthpop.[1][9][16][17][18][19] Nu metal prevzal taktiež prvky z rôznych štýlov heavy metalu, ako sú napríklad death metal, rap metal, groove metal, funk metal, alternatívny metal a thrash metal.[1][9][16][20]

Inštrumentálna stránka

[upraviť | upraviť zdroj]

Numetalová hudba je založená na synkopických gitarových riffoch.[4] Prudké prechody uprostred piesní a chýbajúce gitarové sóla ostro kontrastujú s inými štýlmi heavy metalu.[4][21] Nu metal dáva, na rozdiel od iných metalových žánrov, dôraz na rytmus, náladu a štruktúru než na komplexnosť a melódiu, jeho rytmy veľakrát pripomínajú tie používané v groove metale.[9] Sem-tam sa používa tiež gitarové kvákadlo (wah-wah pedál).[22] Numetalové gitarové riffy príležitostne bývajú podobné deathmetalovým riffom.[20] Basisti hrajú v nu metale väčšiu úlohu než v iných metalových žánroch. Spoločne s bubeníkmi dodávajú piesni rytmus a tempo; inšpirovaní hip hopom a funkom hrajú groovy prirodzené pre tieto žánre.[23][24] Blast beaty (stopové pasáže), používané hojne najmä v black metale a death metale, sú extrémne vzácne v nu metale.[25] S ostatnými odnožami heavy metalu zdieľa nu metal tieto znaky: takt, podladené gitary, silové akordy a modálne stupnice založené predovšetkým na dórskom, eolskom alebo frýgickom móduse.[4]

Niektoré numetalové kapely používajú sedemstrunové gitary,[26] ktoré bývajú obyčajne podladené,[25][10] namiesto klasických šesťstrunových.[16] Následkom toho basoví gitaristi používajú päť- a šesťstrunové inštrumenty.[16][27] Rovnako ako basisti aj bubeníci sú ovplyvnení funkom a hip hopom.[26] Kapely tohto žánru mávajú DJ, ktorý im sprostredkováva elektronickú hudbu na pozadí, samply a ďalšie dodatočné syntetické zvuky.[16]

Spev a texty

[upraviť | upraviť zdroj]

Numetalový rozsah vokálnych štýlov sa skladá z melodického spevu, rapovania, screamingu a death growlingu.[21][20][25][28] Vokál v nu metale je obyčajne rytmický, ovplyvnený hip hopom.[29]

Texty numetalových piesní sa zvyčajne nesú v naštvanom či nihilistickom tóne.[20] Mnohé pojednávajú o podobných témach ako grunge: bolesť, úzkosť, šikanovanie, citová trýzeň, osamelosť, zrada či odlúčenosť jednotlivca.[16][30][18][21][26][28][31] Texty pojednávajúce o takýchto témach bývajú veľmi priame.[26]

Avšak, niektoré numetalové skladby majú texty, ktoré sa venujú aj iným problémom. P.O.D. majú pozitívne texty, ktoré zvestujú prísľub a nádej.[32] Textom Limp Bizkit býva zase naopak vyčítaný sexizmus a mizogýnia.[33] Texty skupiny Dope pojednávajú zväčša o takých motívoch ako sú sex, večierky, ženy, násilie a vzťahy.[34]

Na rozdiel od ostatných štýlov heavy metalu, nu metal používa rovnakú štruktúru piesne ako pop:[20][25][35] intro - sloha - refrén - sloha - refrén - bridge - refrén - (outro). Vrcholnou časťou skladby obyčajne býva bridge. Práve v slohách a refrénoch najčastejšie dochádza ku striedaniu rozsahov vokálov.

Móda

[upraviť | upraviť zdroj]
Basgitarista Kornu Reginald Arvizu oblečený v súlade s numetalovou módou: vrecovité nohavice, vyťahané tričko a dredy.

K prvkom numetalovej módy patria vrecovité nohavice,[22][36][37][38] tričká, kraťasy,[21][39] džínsy značky JNCO,[40][41] športové súpravy Adidas,[41] športové pulóvre,[42] bejzbalové šiltovky,[43] vyťahané mikiny,[38] „kapsáče“, tepláky, dredy,[44] reťaze,[21][42][45] nagélované vlasy,[36][42] tetovania,[21][39][45] vyholené hlavy,[44][45] kozie briadky,[44] nafarbené vlasy,[36][44] a piercingy[21][22][39][44] najmä na tvári.[38][45] Numetalová móda býva prirovnávaná k tej hiphopovej.[22] Členovia niektorých numetalových kapiel ako Hollywood Undead,[46] Motograter,[47] Mushroomhead,[48] Mudvayne,[49][50] a Slipknot[45][51] sa zahaľujú maskami, nosia šušťákové súpravy, rôzne kostýmy, maľujú si tváre a telá, a používajú tiež tzv. „mŕtvolné líčenie“, čiže corpsepaint.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod pojmu nu metal sa prisudzuje producentovi Rossovi Robinsonovi, niekedy prezývaného „Krstný otec nu metalu“.[52] Mnoho prvotných numetalových kapiel pochádzalo z Kalifornie,[53] napríklad Korn a Deftones. Jeho korene síce pramenili zo spolupráce Aerosmith a Run-DMC, a Public Enemy a Anthraxu, pričom to najlepšie z týchto kolaborácií sa odrazilo v hudbe Rage Against the Machine, ale numetalovú revolúciu urýchlila kapela Korn svojím debutom z roku 1993 a eponymným debutom z roku 1994.[54][55] K ďalším kapelám, ktoré ovplyvnili žáner patria Staind z Massachusetts, Limp Bizkit z Floridy[56] a Slipknot z Iowy. Agresívne gitarové riffy skupiny Korn, rap rock skupiny Limp Bizkit a akustické balady skupiny Staind vytvorili zvukovú šablónu pre nu metal.[56] S pomocou hudobnej stanice MTV a festivalu Ozzyho Osbourna Ozzfest, zahájeného roku 1995, dosiahol nu metal úspech v komerčnom strednom prúde; to viedlo média k tomu, aby začali hovoriť o obrode heavy metalu.[57]

Korn pomohli nu metalu dostať sa do mainstreamu.

V druhej polovici 90. rokov hrali numetalové skupiny kombináciu thrash metalu, hip hopu, industriálu, hardcore punku a grungeu.[1] Zavedené partie ako Sepultura,[58] Slayer,[59] Vanilla Ice[60] a Machine Head[61] vydali albumy inšpirované štýlom. V knihe Ďáblův hlas: Heavy metal: kompletní historie pro znalce Ian Christe píše, že „sa všekultúrny metal môže oplatiť“.[62] Nie všetci fanúšikovia tradičného heavy metalu sa však stotožnili s týmto štýlom.[62] Na 30. výročí Woodstocku v roku 1999 sa tiež objavili numetalové kapely, obzvlášť Korn a Limp Bizkit.[63] Predstavila sa tu tiež skupina System of a Down, „ktorej podladené gitary a neusporiadané bicie aranžmány splietali vlákna od Carcass do eklektickej zappovskej zmesi“.[64]

Koncom desaťročia prichádza na scénu skupina Slipknot s eponymným debutovým albumom, za ktorý kapela získala platinovú dosku. Skupina sa nechala ovplyvniť všetkými možnými žánrami, vrátane death metalu.[65] Členovia Slipknot nosili gumové kostýmy oblúd z filmových hororov a používali čísla zašifrované do čiarových kódov.[65] Ako tvrdí Ian Christe, „okrem snahy šokovať to malo ešte jeden význam: pestovanie anonymity a podkopávanie kultu rockových hviezd“.[65]

V roku 1999 Limp Bizkit vydávajú album Significant Other, ktorý to dotiahol až na prvé miesto rebríčka Billboard 200 časopisu Billboard, keď sa z neho za prvý týždeň predalo 643 874 kópií.[66] V druhom týždni po vydaní za z neho predalo 335 000 kópií.[66] Ďalší album Limp Bizkit, Chocolate Starfish and the Hotdog Flavored Water (2000), stanovil nový týždenný rekord v predaji rockových nahrávok. Počas prvého týždňa bodoval albumovým rebríčkom, keď sa z neho predalo jeden milión kópií, z čoho 400 000 pripadlo na prvý deň a stal sa tak najrýchlejšie predávajúcim sa rockovým albumom všetkých čias, prelomiac sedem rokov starý rekord, ktorý držala skupina Pearl Jam s albumom Vs.[67] Toho roku debutujú Papa Roach s fošňou Infest, ktorý bol certifikovaný ako 3x platinový.[68]

Koncom roku 2000 vydáva svoj debutový album Hybrid Theory skupina Linkin Park. Stáva sa najlepšie predávaným numetalovým albumom všetkým čias a rovnako tiež najlepšie predávaným debutovým albumom 21. storočia vôbec.[69] Podľa servera allmusic.com kapela za svoj úspech vďačí tomu, že do svojej tvorby zakomponovala prvky hip hopu, moderného rocku a atmosférickej elektroniky. V roku 2003 nasledoval album Meteora, ktorý zaznamenal ešte väčší úspech a v hitparádach sa umiestnil na lepších pozíciach. V USA sa jednalo o tretí najpredávanejší album roku 2003.[70]

V roku 2002 sa začali objavovať prvé kritické hlasy naznačujúce úpadok komerčnej popularity nu metalu,[71] keďže dlho očakávaný piaty štúdiový album Korn Untouchables a tretí štúdiový album Papa Roach Lovehatetragedy sa nepredávali tak dobre ako ich predošlé nahrávky, a numetalové kapely sa v rádiách už neobjavovali tak často; tiež MTV sa začala zameriavať väčšmi na pop punk a emo.[72] V polovici prvého desaťročia už strednému prúdu i podhubiu dominovali metalcore a Nová vlna amerického heavy metalu.[73]

Pred rokom 2010 síce popularita nu metalu končila, čo bola podľa autora Koryho Growa predovšetkým „práca všadeprítomného upišťaného chvastúnstva Freda Dursta z Limp Bizkit, ktorý pomohol spraviť z nu metalu skôr popkultúrny trend pre vysokoškolákov“, ale niektoré kapely napriek tomu zažili ešte ohromné úspechy. Z deviateho štúdiového albumu Korn Korn III: Remember Who You Are sa za prvý týždeň predalo v Spojených štátoch 63 000 kópií, vďaka čomu sa umiestnil na druhej priečke hitparády Billboard 200.[74] Do decembra 2011 sa z neho predalo 185 000 kusov len v USA[75] a od kritikov sa mu dostalo pozitívneho priatia. V roku 2011 vyšiel dlho očakávaný šiesty album Limp Bizkit Gold Cobra a zaznamenal komerčný úspech: v USA sa z neho predalo 63 000 kópií, umiestnil sa na 16. priečke hitparády Billboard 200 a u kritiky zožal prevažne pozitívne reakcie.[76][77] Taktiež eponymný album Staind si viedol dobre, keď sa dostal na piatu priečku Billboard 200 so 47 000 predanými nahrávkami.[78]

Slipknot mali na rozdiel od ostatných kapiel numetalovej vlny, okrem Korn, „dostatok agresie a spoločenskej obratnosti, aby si udržali záujem verejnosti aj potom, čo popularita žánru začala upadať“.[79] Po šesťročnej odmlke a po strate zakladujúceho člena Paula Graya kapela vydala na jeseň 2014 nový album .5: The Gray Chapter ako poctu zosnulému basgitaristovi.[80] Po prvom týždni predaja sa v USA, Austrálii a Japonsku stal najpredávanejšou doskou. Toho roku vychádza tiež nový album Linkin Park The Hunting Party, ktorým sa zvukovo navracajú do numetalového žánru.[81]

Kritika a kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek svojej popularite musí nu metal čeliť kritike fanúšikov ostatných heavymetalových štýlov,[82][36] ktorí ho nezriedka častujú urážlivými názvami ako „mallcore“ či „whinecore“.[83]

Jonathan Davis, spevák Korn, hovoril o kritike nu metalu zo strany heavymetalových fanúšikov,[84] ktorých postoj vyjadril výstižne Dave Mustaine zo skupiny Megadeth, keď sa vyjadril, že „si radšej nechá vytrhať očné viečka“ než by mal počúvať nu metal. [85]

Niektorí hudobníci, ktorí ovplyvnili nu metal, sa snažili dištancovať od tohto štýlu a kapiel. Mike Patton, spevák Faith No More a Mr. Bungle, sa snažil od štýlu držať bokom a vyjadroval sa kriticky na jeho účet, napriek tomu, že spolu s Jonathanom Davisom účinkoval v skladbe „Lookaway“ na albume Roots heavymetalovej skupiny Sepultura.[86]

Viacerí numetaloví hudobníci odmietajú v súvislosti so svojou hudbou nálepku „nu metal“ a snažia sa od neho dištancovať. Slipknot sa radšej od ostatných numetalových kapiel snažia držať bokom, svoju muziku opisujúc ako „metal metal“ a spájanie s nu metalom vysvetľujú len zhodou okolností, keďže na scénu prišli v rovnakom čase ako nu metal.[87] Podobne sa vyjadrili aj členovia ďalších numetalových kapiel ako Staind[88], Linkin Park[89][90], Limp Bizkit[91] či Deftones.[92]

K tomu všetkému sa pridáva aj kritika zo strany metalových fanúšikov, ktorí odmietajú považovať nu metal za legitímny štýl heavy metalu, keďže nejde o „pravý heavy metal“.[93][94] Avšak, niektoré numetalové skupiny, ako Spit[95] či Sevendust[96], považujú svoju hudbu za „heavy metal“.

Významní interpreti

[upraviť | upraviť zdroj]

* System of a Down

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i Genre: Alternative Metal [online]. Allmusic, [cit. 2010-05-22]. V druhej polovici 90. rokov, veľa nových alternatívnych metalových skupín hrali zjednodušenú kombináciu thrash metalu, rapu, industrialu, hardcore punku a grunge. Tento nový zvuk bol viac o trecích štruktúrach... Korn, Deftones, Marilyn Manson a Limp Bizkit boli najväčšími hviezdami tohto nového hnutia -- niekedy napodobňovali aggro-metal, nu-metal.... Dostupné online.
  2. ↑ MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola How is nu-metal different from old metal?, s. 12–13.
  3. ↑ a b Bowar, Chad. Heavy Metal: More Metal Genres [online]. The New York Times Company, [cit. 2010-04-28]. Kombinovanie heavy metalových riffov s hip-hopovými prvkami a rapovanými textami, sa stal tento žáner veľmi populárnym koncom 90. rokov a až do začiatku 00. rokov a nato začal upadať z obľúbenosti.. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f Sound, text and identity in Korn’s ‘Hey Daddy’. Popular Music, 2008, roč. 27, s. 35–52. Dostupné online. DOI: 10.1017/S0261143008001451.
  5. ↑ Rock Stars on God: 20 Artists Speak Their Mind about Faith. [s.l.] : Relevant Media Group, 2004. ISBN 0-9729276-9-7. Kapitola Static X, s. 180.
  6. ↑ "Amen > Overview". Allmusic. Dátum prístupu: 11. február 2011.
  7. ↑ WILSON, Scott. Great Satan's rage: American negativity and rap/metal in the age of supercapitalism. [s.l.] : Manchester University Press, 2008. Dostupné online. ISBN 0-7190-7463-0, 978-0-7190-7463-9. S. 199.
  8. ↑ Heavy Metal Carnival and Dis-alienation: The Politics of Grotesque Realism. Symbolic Interaction, 2006, roč. 29, s. 33–48. Dostupné online. DOI: 10.1525/si.2006.29.1.33.
  9. ↑ a b c d e f TOMPKINS, Joseph. What’s the Deal with Soundtrack Albums? Metal Music and the Customized Aesthetics of Contemporary Horror. Cinema Journal, 2009, roč. 49, čís. 1. Dostupné online. DOI: 10.1353/cj.0.0155.
  10. ↑ a b ROBINSON, Greg. Ozzfest. [s.l.] : The Rosen Publishing Group, 2008. Dostupné online. ISBN 1-4042-1756-8. S. 10.
  11. ↑ D'ANGELO, Joe. Nu Metal Meltdown (strana 3) [online]. MTV. Dostupné online. Dátum prístupu: 2015-09-28
  12. ↑ VAN PELT, Doug. Rock Stars on God: 20 Artists Speak Their Mind about Faith. [s.l.] : Relevant Media Group, 2004. ISBN 0-9729276-9-7. Kapitola Static X, s. 180.
  13. ↑ Heavy Metal Classifications: A History of Thrash Metal [online]. Metal Descent, [cit. 2013-04-11]. Dostupné online.
  14. ↑ Rupa Huq. Beyond Subculture: Pop, Youth and Identity in a Postcolonial World. [s.l.] : Routledge, 2007. ISBN 978-0-415-27815-7. S. 147.
  15. ↑ Coal Chamber's Dez Fafara: Nu Metal Has 'Never Left' [online]. Blabbermouth, 7. júl 2015. Dostupné online.
  16. ↑ a b c d e f g McIver 2002, s. 12—13.
  17. ↑ Stephen Citron. Songwriting: A Complete Guide to the Craft. [s.l.] : Hal Leonard Corporation, 2008. ISBN 978-0-87910-357-6. S. 281.
  18. ↑ a b KAHN-HARRIS, Keith. Extreme metal: music and culture on the edge. [s.l.] : Berg Publishers, 2007. ISBN 1-84520-399-2. Kapitola Introduction: From heavy metal to extreme metal, s. 1.
  19. ↑ Iannini 2003, s. 12.
  20. ↑ a b c d e Udo 2002, s. 16.
  21. ↑ a b c d e f g TAYLOR, Sam. America's 'nu metal' bands have the world at their feet [online]. The Observer. Dostupné online. (2. september 2000). Dátum prístupu: 2015-09-22
  22. ↑ a b c d Kory Grow. Final Six: The Six Best/Worst Things to Come out of Nu-Metal [online]. Revolver, 26. február 2010. Dostupné online.
  23. ↑ Rock File: British Christian Nu-Metal [online]. Cross Rhythms, 23. jún 2003, [cit. 2014-01-30]. Dostupné online.
  24. ↑ MCIVER, Joel. The 100 Greatest Metal Guitarists. [s.l.] : Jawbone Press, 2008. [Cit. 2014-01-30]. Dostupné online. ISBN 978-1-906002-20-6. S. 42.
  25. ↑ a b c d VERNALLIS, Carol; HERZOG, Amy; RICHARDSON, John. The Oxford Handbook of Sound and Image in Digital Media. [s.l.] : Oxford University Press, 2013. ISBN 978-0-19-975764-0. S. 315.
  26. ↑ a b c d PORTER, Jack. Nu-metal's lasting legacy [online]. The Michigan Daily. Dostupné online. (21. október 2008). Dátum prístupu: 2015-10-25
  27. ↑ BRABAZON, Tara. Popular Music: Topics, Trends & Trajectories. [s.l.] : Sage Publications, 2011. ISBN 978-1-84787-436-8. S. 162. (3. október 2011)
  28. ↑ a b WEINSTEIN, Deena. Rock'n America: A Social and Cultural History. [s.l.] : University of Toronto Press, 2015. "Nu-metal and grunge shared similar lyrical themes, focusing on negative emotions of personal hurt, alienation, and anger. It's angst-ridden aggression was underscored by vocalists who rapped, screamed, or growled.". ISBN 978-1-4426-0015-7.
  29. ↑ NIXON, Chris. The face in the 'mirror' [online]. The San Diego Union-Tribune. Dostupné online. (2. september 2004). Dátum prístupu: 2015-09-20
  30. ↑ PRADHAN, Karan. The anatomy of a scene: Charting the rise, dominance and fall of nü metal [online]. Firstpost, 11. január 2016, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.
  31. ↑ MCLVER, Joel. The Bloody Reign of Slayer. [s.l.] : Omnibus Press, 2008. ISBN 1-84938-386-3.
  32. ↑ Jason Birchmeier. Satellite - P.O.D. [online]. Allmusic. Dostupné online.
  33. ↑ Devenish 2000, s. 67—68.
  34. ↑ Magnus Altkula. Review: Dope - No Regrets [online]. Sputnikmusic. Dostupné online. (11. marec 2009). Dátum prístupu: 28. október 2015
  35. ↑ Buts, Jeroen. "5.1". The Thematical and Stylistic Evolution of Heavy Metal Lyrics and Imagery From the 70s to Present Day. str. 80. "Also, the genre combined a low tuned guitar sound and many other thrash, industrial and death metal traits within a structure which was much more traditional and akin to Pop music (e.g. intro-verse-chorus-verse-chorus-bridge-chorus-outro)."
  36. ↑ a b c d The 12 Most Underrated Nu Metal Albums [online]. VH1. Dostupné online. (15. september 2015).|dátum prístupu=2015-09-18
  37. ↑ What is UR Favorite Classic Nu-Metal Band?? [online]. MetalSucks. Dostupné online. (29. september 2010)
  38. ↑ a b c Kate Hutchinson. časopis Vice, 12. február 2015. Dostupné online.
  39. ↑ a b c MULHOLLAND, Gary. The Independent, 3. október 2002, [cit. 2016-02-04]. Dostupné online.
  40. ↑ . Dostupné online. (19. február 2015)
  41. ↑ a b They Did It All for the Nookie: Decibel Explores the Rise and Fall of Nu-Metal [online]. Decibel. Dostupné online. (13. august 2005). Dátum prístupu:2015-09-15
  42. ↑ a b c NME. Dostupné online.
  43. ↑ JONES, Lucy. 10 Reasons Why Nu-Metal Was The Worst Genre Of All Time [online]. NME. Dostupné online. (20. september 2013). Dátum prístupu: 2015-10-25
  44. ↑ a b c d e MARMADUKE, Lauren. Houston Press, 17. august 2011, [cit. 2014-06-27]. Dostupné online.
  45. ↑ a b c d e TV stanica Fuse. Dostupné online. (18. február 2015)
  46. ↑ Corey Apar. AllMusic. Dostupné online.
  47. ↑ Luciano Marzulli Vargas; Peter Koelsch. Red, 26. jún 2003. Dostupné online.
  48. ↑ Alex Henderson. Allmusic. Dostupné online.
  49. ↑ Allmusic. Dostupné online.
  50. ↑ HAY, Carla. Billboard (Nielsen Business Media, Inc.), čís. 17, s. 17; 81. ISSN 0006-2510. (28. apríl 2001)
  51. ↑ Steve Huey. AllMusic. Dostupné online.
  52. ↑ MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola It's their fault...the people who made it happen, s. 16–23.
  53. ↑ IANNINI, Tommaso. Nu Metal. [s.l.] : Giunti, 2003. Dostupné online. ISBN 88-09-03051-6. S. 11.
  54. ↑ MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola How did we get to nu-metal from old metal?, s. 10; 12.
  55. ↑ Grow (2012), str. 215
  56. ↑ a b Grierson, Tim. "Alternative Metal - What Is Alternative Metal - Alt-Metal History". About.com. The New York Times Company. Dátum prístupu: 8. január 2012.
  57. ↑ CHRISTE. [s.l.] : [s.n.]. S. 333.
  58. ↑ THORODDSEN, Arnar. 1001 Albums You Must Hear Before You Die. Ed. Robert Dimery. [s.l.] : Quintet Publishing Limited, 2006. ISBN 0-7893-1371-5. Kapitola Roots, s. 782.
  59. ↑ Begrand, Adrien. The Devil in Music [online]. PopMatters, 23. január 2004, [cit. 2007-05-29]. Dostupné online.
  60. ↑ VONTZ, Andrew. Ice capades. Salon.com. Dostupné online [cit. 2007-11-10].
  61. ↑ Machine Head – Where to Start with – Kerrang [online]. Kerrang!, [cit. 2010-05-16]. Dostupné online.
  62. ↑ a b CHRISTIE, Ian. Ďáblův hlas: Heavy metal: kompletní historie pro znalce. [s.l.] : BB art, 2005. ISBN 0-380-81127-8. Kapitola Virtuální Ozzy v digitální reedici, s. 336.
  63. ↑ THOMAS, Stephen. ((( Woodstock 1999 > Review ))) [online]. allmusic, 19. október 1999, [cit. 2010-10-03]. Dostupné online.
  64. ↑ Christe (2005), str. 336
  65. ↑ a b c Christe (2005), str. 337
  66. ↑ a b DEVENISH, Colin. Limp Bizkit. [s.l.] : St. Martin's, 2000. ISBN 0-312-26349-X. S. 95–113.
  67. ↑ REESE, Lori. Bizkit in Gravy | Music. 'Entertainment Weekly', 24. október 2000. Dostupné online [cit. 2010-07-29].
  68. ↑ B. Reesman, "Sustaining the success", Billboard, 23. jún 2001, 113 (25), str. 25.
  69. ↑ Linkin Park - Hybrid Theory (staff review) [online]. Sputnikmusic. Dostupné online.
  70. ↑ Linkin Park's 'Meteora' Crashes Chart At No. 1 [online]. Billboard, 2. apríl 2003. Dostupné online.
  71. ↑ Grierson, Tim. "What Is Rap-Rock: A Brief History of Rap-Rock". About.com. The New York Times Company. Dátum prístupu: 31. december 2008.
  72. ↑ D'ANGELO, J.. Will Korn, Papa Roach and Limp Bizkit evolve or die: a look at the Nu Metal meltdown. MTV, 14. február 2011. Dostupné online. .
  73. ↑ Michael Bushman. Interview:Lamb of God [online]. modernfix.com, 2. január 2012, [cit. 2012-01-15]. Dostupné online.
  74. ↑ Up for Discussion Jump to Forums. Eminem's 'Recovery' Tops Billboard 200 for a Fourth Week [online]. Billboard.com, 2009-09-14, [cit. 2012-01-16]. Dostupné online.
  75. ↑ David Peisner. Korn and Dubstep, Not-So-Unlikely Marriage [online]. The New York Times, 9. december 2011, [cit. 2012-01-16]. Dostupné online.
  76. ↑ Limp Bizkit - Charts & Awards [online]. Allmusic, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  77. ↑ LIMP BIZKIT Parts Ways With INTERSCOPE [online]. blabbermouth.net, 2011-12-01, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online.
  78. ↑ Caulfield, Keith. "Lady Antebellum 'Own' the Billboard 200 with Second No. 1 Album". billboard.com.16. január 2012.
  79. ↑ Grow (2012), str. 263
  80. ↑ HUEY, Steve. Slipknot Biography [online]. Allmusic, [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.
  81. ↑ Gary Clarke. Linkin Park – The Hunting Party [online]. Screamer Magazine, 30. jún 2014. Dostupné online.
  82. ↑ BAKER, Trevor. Why it's worth celebrating nu-metal's anniversary | Music [online]. The Guardian, 6. február 2008, [cit. 2014-06-27]. Dostupné online.
  83. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 16.
  84. ↑ Korn's Jonathan Davis: 'We're Not a Metal Band' [online]. Loudwire, [cit. 2012-12-08]. Dostupné online.
  85. ↑ SWAN, David. Dave Mustaine In The Firing Line: "So many people misinterpret what I say" [online]. FasterLouder. Dostupné online. (23. január 2014). Dátum prístupu: 26. september 2015
  86. ↑ Korn Joined By Sepultura Members For 'Roots Bloody Roots' Performance: Behind-The-Scenes Footage [online]. Blabbermouth, 8. máj 2014. Dostupné online.
  87. ↑ PORTER, Dick. Rapcore: The Nu-Metal Rap Fusion. [s.l.] : Plexus Publishing, 2003. ISBN 0-85965-321-8. S. 117.
  88. ↑ FLORINO, Rick. Interview: Staind (Aaron Lewis) [online]. Artistdirect. Dostupné online.
  89. ↑ Linkin Park's Mike Shinoda Says Band Never Identified With 'Nu Metal' [online]. Blabbermouth, 10. september 2015, [cit. 2015-10-04]. Dostupné online.
  90. ↑ SHARP, Tyler. Linkin Park "never held the flag for nu-metal," says Mike Shinoda [online]. Alternative Press, 9. september 2015, [cit. 2015-10-04]. Dostupné online.
  91. ↑ Wes Borland: I Hate The Term "Nu Metal" [online]. Blabbermouth, 9. máj 2002. Dostupné online.
  92. ↑ Deftones [interview]. Kerrang!, Máj 2003.
  93. ↑ SMITH, Mike. "That's Not Metal!" Diagnosing A Nasty Strain Of Heavy Metal Elitism [online]. Metal Underground, 8. január 2014, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
  94. ↑ STEININGER, Adam. The ten biggest arguments in metal [online]. Westword, 17. júl 2013, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
  95. ↑ Kittie Drummer: We're Not A 'Girl Metal Band' [online]. MTV, 25. január 2000, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
  96. ↑ Darryl Smyers. Q & A: John Connelly of Sevendust Talks Alternative Metal, Financial Woes and Some Close Calls in Iraq [online]. Dallas Observer, 24. marec 2010. Dostupné online.
  97. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 177–179.
  98. ↑ MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 28–29.
  99. ↑ Borges, Mario Mesquita. ANThology review [online]. Allmusic, [cit. 2009-06-17]. Dostupné online.
  100. ↑ MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 40.
  101. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 197–199.
  102. ↑ Huey, Steve. "Coal Chamber – Biography". Allmusic. Dátum prístupu: 2009-06-12.
  103. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 112–123, 236.
  104. ↑ MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola Deftones, s. 46.
  105. ↑ The Encyclopedia of Heavy Metal. [s.l.] : Barnes & Noble, 2003. ISBN 0-7607-4218-9. Kapitola The Deftones, s. 58.
  106. ↑ Christe (2005), str. 338
  107. ↑ Unterberger, Andrew. Top Ten Nu-Metal Bands [online]. Stylus Magazine, [cit. 2010-12-02]. Dostupné online.
  108. ↑ Guarino, Mark and Petrusch, Amanda. Heaven can wait - it's time to rock!. [s.l.] : Spin. [Cit. 2010-12-02]. Dostupné online.
  109. ↑ http://www.allmusic.com/album/r794375
  110. ↑ Blanford, Roxanne. Godsmack review [online]. Allmusic, [cit. 2011-09-01]. Dostupné online.
  111. ↑ MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 59.
  112. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. Sanctuary Publishing. S. 169–172, 243. ISBN 1-86074-415-X.
  113. ↑ Soghomonian, Talia. Incubus: Paris Le Bataclan [online]. NME, [cit. 2010-04-04]. Dostupné online.
  114. ↑ Simpson, Dave. Incubus, Manchester Apollo. The Guardian (Londýn), 26. apríl 2002. Dostupné online [cit. 2010-04-04].
  115. ↑ Incubus Biography [online]. Rolling Stone, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
  116. ↑ VAN NOSTRAND, David. Sole survivors of the Nu Metal apocalypse descend on Maui. Maui Time Weekly, 20. marec 2008. Dostupné online.
  117. ↑ http://www.allmusic.com/album/sound-awake-r1706044/review
  118. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 52–66, 231–232.
  119. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 67–81, 233–235.
  120. ↑ Linkin Park review @ the Guardian
  121. ↑ O'Neill, Brian. The Fake Sound of Progress review [online]. Allmusic, [cit. 2009-11-02]. Dostupné online.
  122. ↑ PARKER, Mike and Whitfield, Paul. The Rough Guide to Wales. [s.l.] : Rough Guides, 2003. [Cit. 2009-11-02]. Dostupné online. ISBN 1-84353-120-8. S. 546.
  123. ↑ Maximum the Hormone biography @ Allmusic
  124. ↑ Monger, James Christopher. House of Secrets review [online]. Allmusic, [cit. 2009-11-03]. Dostupné online.
  125. ↑ Lymangrover, Jason. Smash the Control Machine review [online]. Allmusic, [cit. 2009-11-03]. Dostupné online.
  126. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 166–169, 235.
  127. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 10, 104.
  128. ↑ COLLAR, Matt. Payable on Death - P.O.D.. Allmusic, [cit. 2010-11-23].
  129. ↑ COLLAR, Matt. Testify - P.O.D.. Allmusic, [cit. 2010-11-23].
  130. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 190–191.
  131. ↑ TAYLOR, Jerome. Rage Against the Machine take Christmas No.1 slot – News, Music – The Independent. The Independent. Dostupné online.
  132. ↑ [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 0-7119-8677-0.
  133. ↑ Witmer, Scott. History of Rock Bands. [s.l.] : [s.n.], 2010. Dostupné online. ISBN 1-60453-692-6. S. 25.
  134. ↑ Taylor, Sam. America's 'nu metal' bands have the world at their feet. The Guardian (Londýn), September 3, 2000. Dostupné online [cit. 2010-05-18].
  135. ↑ MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 110.
  136. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 195–196.
  137. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 124–138, 237–239.
  138. ↑ Slipknot biography @ Allmusic
  139. ↑ SHARPE-YOUNG, Garry. New Wave of American Heavy Metal. [s.l.] : Zonda, 2005. [Cit. 2009-11-02]. Dostupné online. ISBN 0-9582684-0-1. S. 280–281.
  140. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 82–96, 241–242.
  141. ↑ UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 153–159, 239–241.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nu metal na anglickej Wikipédii a Nu metal na anglickej Wikipédii.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CHRISTE, Ian. Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce. [s.l.] : BB art, 2005. 408 s. ISBN 80-7341-477-5.
  • GROW, Korry. Heavy metal: Od hard rocku po extrémní metal. [s.l.] : slovart, 2012. 272 s. ISBN 978-80-7391-662-6.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nu_metal&oldid=7788718“