Platňa Nazca
Platňa Nazca je tektonická platňa vo východnej časti Tichého oceánu, západne od pobrežia Južnej Ameriky. Je tvorená oceánskou zemskou kôrou. Pomenovaná je podľa regiónu Nazca v Peru.
Východná časť platne je aktívny okraj, kde sa oceánska kôra platne tlačí do subdukčnej zóny pod juhoamerickú platňu a pohorie Andy vytvárajúc peruánsko-čílsku priekopu. Južný okraj platne je divergentný pretože tu dochádza k rozchádzaniu oceánskeho dna na čílskom chrbáte, ktorý platňu oddeľuje od Antarktickej platne. Západný okraj je tiež aktívny a dochádza tu k vzniku novej oceánskej kôry pozdĺž východopacifického chrbta. Chrbát je deliacim elementom medzi platňou Nazca a Pacifickou platňou. Severná strana je rovnako divergentným okrajom oddeľujúcim platňu do kokosovej platne, kde dochádza k rozchádzaniu dna pozdĺž galapágskeho chrbta. Platňu ohraničujú dva trojné body.
Trojný bod styku severných troch platní (kokosovej, Nazca a tichooceánskej) sa nachádza západne od pobrežia Kolumbie. Južným tzv. Čilským trojným bodom (styk platne Nazca, tichooceánskej a antarktickej) je pri južne od pobrežia Čile. Tento trojný bod je neštandardný aj preto, že tu dochádza k podsúvaniu stredooceánskeho chrbta (čilský chrbát) pod juhoamerickú platňu. V oblasti tejto subdukčnej zóny malo hypocentrum aj dosiaľ najsilnejšie zemetrasenie na Zemi (magnitúdo 9,5). Prebehlo 9. mája 1960 a je známe ako veľké Čilské zemetrasenie. V každom z týchto trojných bodov sa nachádza neobvyklá menšia mikroplatňa, na severe to je galapágska platňa a na juhu platňa Juan Fernandéz. Severne od platne Juan Fernandéz sa nachádza tretia mikroplatňa Easter Island.
Na paltňa sa okrem súostrovia Juan Fernandéz nenechádza veľa obývaných ostrovov. Topografii platne dominuje tzv. Carnegieho chrbát, asi 1350 km dlhý a do 300 km široký pás oceánskeho dna, ktorý na svojom západnom konci zahŕňa aj súostrovie Galapágy. Podobne ako kokosový chrbát a chrbát Malpelo sú zrejme pozostatkami po pohybe horúcej škvrny[1].
Pohyb platne vzhľadom k juhoamerickej platni, pod ktorú subdukuje je okolo 3,7 cm/rok smerom na východ. Je to jedna z najrýchlejšie sa pohybujúcich platní.
Vznik
Predchodcom platne Nazca bola farallonská platňa, ktorá sa rozpadla pred asi 23 miliónmi rokov na hranici oligocénu a miocénu, rozpadla za vzniku platní Nazca a kokosovej platne[1].
Referencie
- ↑ a b Meschede, M., Barckhausen, U., 2000: Plate tectonic evolution of the Cocos-Nazca spreading center. in Silver, E.A., Kimura, G., Shipley, T.H. (Editori) Proceedings of the Ocean Drilling Program, Scientific Results Volume 170
