Portál:Kozmonautika/Obrázky týždňa (2009)

2009

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1

Kozmická loď ATV-I (Jules Verne) vyfotografovaná z Medzinárodnej vesmírnej stanice krátko pred jej pripojením k stanici.

2

Štart sondy Dawn s nosnou raketou Delta II

3

Ilan Ramon (1954 – 2003), vojenský pilot v Israeli Air Force a neskôr prvý a zatiaľ jediný izraelský astronaut

4

Unikátny pohľad z výšky na raketoplán Atlantis stojaci na mobilnej platforme MLP. Záber vznikol pred štartom misie STS-79.

5

Posádka misie STS-93 s modelom observatória Chandra, ktoré bolo počas tejto misie vypustené na obežnú dráhu. Zľava Eileen Collinsová, Steven A. Hawley, Jeffrey S. Ashby, Michel Tognini a Catherine G. Colemanová.

6

Kozmická stanica Mir vznášajúca sa nad zemskou atmosférou. Stanicu vyfotografovala posádka raketoplánu Atlantis v roku 1995.

7

Štart raketoplánu Atlantis STS-115. 9. septembra 2006 o 15:14:55 sa po viac ako týždni odkladov raketoplán vydal na svoju 11-dňovú misiu k Medzinárodnej vesmírnej stanici.

8

Prechodová komora a skafander, ktoré použil Alexej Leonov počas prvého výstupu človeka do otvoreného vesmíru vôbec. Jeho výstup z kozmickej lode Voschod 2 trval približne 12 minút.

9

Štart čínskej kozmickej lode Šen-čou 5 s nosnou raketou Dlhý pochod 15. októbra 2003. Táto misia bola prvým pilotovaným letom Číny; na palube sa nachádzal prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej

10

Raketový konštruktér Wernher von Braun pri motoroch najväčšej rakety sveta Saturn V, ktorú skonštruoval. Päť motorov F-1 umiestnených do kríža dokázalo spolu vyvinúť ťah 33,4 MN. Centrálny motor bol pevne uchytený, kým ostatné štyri mohli byť hydraulicky vychyľované pre riadenie letu rakety.

11

Okolie pristávacieho modulu sondy Viking 1. Viking 1 bola prvá sonda, ktorá mäkko pristála na povrchu Marsu. Pristávací modul sondy dosadol do oblasti Chryse Planitia 20. júna 1976.

12

Kozmické laboratóruium Spacehab predtým, ako bolo vložené do nákladového priestoru raketoplánu Columbia. Za ním sa nachádza externá plošina FREESTAR, ktorá tiež tvorila časť prístrojového vybavenia pri poslednej vedeckej misii v histórii letov raketoplánov – STS-107.

13

Technici pri práci na prvom stupni rakety Falcon. Falcon je dvojstupňová nosná raketa vyvinutá súkromnou americkou spoločnosťou SpaceX. Dobre viditeľný je raketový motor Merlin.

14

Ruský raketoplán Buran na chrbáte lietadla Antonov An-225, jedného z najväčších lietadiel sveta. Toto lietadlo bolo vyvinuté špeciálne pre program Buranu a bolo schopné prepravovať nielen samotný raketoplán, ale aj jeho nosnú raketu Energiju.

15

Odpaľovacia rampa rakiet Ariane 4 v Guyanskom kozmickom centre v Kourou vo Francúzskej Guyane. ESA hradí dve tretiny rozpočtu kozmodrómu a financuje tiež rozširovanie a úpravy komplexu pri vývoji nosičov Ariane.

16

Raketoplán Atlantis je nakladaný na chrbát lietadla Shuttle Carrier Aircraft. Raketoplán sa vracal na Kennedyho vesmírne stredisko po skončení jeho misie STS-44 v decembri 1991.

17

Štartovací komplex pre rakety Sojuz na ruskom kozmodróme Bajkonur.

18

Stopa astronauta Edwina Aldrina na Mesiaci. Snímka bola zhotovená počas prvej prechádzky ľudí na Mesiaci v rámci misie Apollo 11. Keďže Mesiac nemá atmosféru, ľudské stopy na ňom pravdepodobne zostanú nezmenené tisíce rokov.

19

Nosná raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 17 je pripravená na štart. Apollo 17 bol posledný pilotovaný let na Mesiac. Štart sa uskutočnil 7. decembra 1972.

20

Astronauti Robert L. Curbeam (vľavo) a Christer Fuglesang (vpravo) pri výstupe do otvoreného priestoru v priebehu misie Discovery STS-116. Bol to prvý z troch plánovaných výstupov počas pripojenia raketoplánu Discovery k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

21

Povrch Venuše a časť sovietskej sondy Venery 13. Sondu s hmotnosťou 2 460 kg vyniesla do vesmíru nosná raketa Proton-K/D-1c 30. októbra 1981. Orbitálny modul preletel okolo Venuše, zatiaľčo pristávací modul pristál na jej povrchu.

22

Schematický nákres družicového stupňa raketoplánu – orbitera. Na kresbe sa nachádza osem prierezov dovnútra stroja. Číslami sú označené jednotlivé časti, písmenami typy tepelnej ochrany.

23

Kozmická stanica Mir videná z raketoplánu Atlantis STS-86 v roku 1997. Kolmo v smere pohľadu vidieť zakotvenú kozmickú loď Sojuz TM-26. Zreteľné je aj poškodenie modulu Spektr (pravá horná časť stanice).

24

Maketa modulu pre posádku kozmickej lode Orion smeruje do svojho dočasného domova v hangári Lengley Research Center patriaceho NASA v Hamptone (Virgínia). Kozmickú loď Orion vyvíja NASA v rámci Projektu Constellation, ktorý zahŕňa zásobovania Medzinárodnej vesmírnej stanice a obnovenie pilotovaných letov na Mesiac, v budúcnosti i pilotovaných letov k planéte Mars.

25

Raketový stupeň Centaur, ktorý slúžil ako raketový ťahač schopný dopraviť družice na výslednú obežnú dráhu okolo Zeme, alebo udeliť kozmickým sondám tretiu kozmickú rýchlosť. Ich koncept je v podstate zmenšená verzia rakety Atlas, využívajúca ľahké balónové nádrže z nerezovej ocele, ktoré dosahujú pevnosť tlakom plynov vo vnútri nádrže.

26

Raketoplán Columbia (STS-107) pri prevoze z montážnej haly VAB na štartovací komplex 39-A v decembri 2002. Raketoplán pripojený k externej nádrži (ET) a štartovacím motorom (SRB) sa presúva na poyhblivom zariadení MLP (Mobile Launch Platform).

27

German Stepanovič Titov (vpravo) spolu s prezidentom Kennedym a Johnom Glennom. Titov bol druhým kozmonautom vôbec a zároveň najmladším kozmonautom sveta, keďže letel vo veku iba 25 rokov.

28

Hubbleov vesmírny ďalekohľad po vytiahnutí z nákladového priestoru raketoplánu Discovery pri misii STS-31. Hubble bol na obežnú dráhu vypustený v apríli 1990, štyri roky po pôvodne plánovanom dátume jeho štartu.

29

Druhý štart Columbie z Kennedyho vesmírneho strediska odfotografovaný z lietadla Johnom Youngom. Cieľom misie STS-2, ktorá prebehla v novembri 1981, boli ďalšie skúšky novej kozmickej lode. Kvôli problémom s palivovou batériou PRSD však bola misia skrátená a časť experimentov sa nepodarilo uskutočniť.

30

Mesačná sonda Clementine počas príprav na štart. Clementine skúmala Mesiac v polovici 90. rokov 20. storočia.

31

Stredisko riadenia vesmírnych letov Space Agency Mission Control Center, ktoré kontroluje a riadi ruské časti Medzinárodnej vesmírnej stanice. Stredisko sídli v Koroľove v Rusku.

32

Zážih motorov tzv. únikového systému na rakete Redstone používanej v programe Mercury. Únikový systém je zariadenie, ktoré v prípade havárie nosnej rakety odnesie modul s posádkou do dostatočne veľkej vzdialenosti od rakety a bezpečne s ním pristane.

33

Sonda NEAR Shoemaker pripravená na štart v nosnej rakete Delta II. NEAR Shoemaker (vypustená pôvodne pod menom NEAR) sa preslávila ako prvá kozmická sonda, ktorá pristála na asteroide.

34

Posádka prvej pilotovanej misie raketoplánu STS-1. Vľavo veliteľ John Watts Young, ktorý pred STS-1 absolvoval už štyri misie, vpravo pilot Robert Laurel Crippen, pre ktorého to bol prvý let do vesmíru.

35

Fotomontáž robota Opportunity do mozaiky záberov z povrchu Marsu. Opportunity je súčasťou misie Mars Exploration Rover, ktorú tvoria dve identické vozidlá skúmajúce dve odlišné časti povrchu Marsu. Na obrázku sa Opportunity nachádza vo vnútri krátera Endurance, ktorý intenzívne skúmala v roku 2004.

36

Úplné zatmenie Slnka 29. marca 2006 pozorované z paluby Medzinárodnej vesmírnej stanice. Mesačný tieň sa premieta na zemský povrch ako tmavý kruh s nejasne ohraničenými okrajmi. V popredí sa nachádza manipulačné rameno stanice známe ako Canadarm2.

37

Nosná raketa Thor Agena D so satelitom SERT-2 na štartovacom komplexe 10 (SLC-10), Vandenberg AFB, Kalifornia. Komplex je teraz na zozname National Historic Registry a slúži ako miesto pre múzeum známe ako Space & Missile Heritage Center.

38

Schéma sondy New Horizons. Názvy experimentov sú označené červenou farbou. New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).

39

Orbiter Atlantis počas prepravy na transportnom lietadle Shuttle Carrier Aircraft. Zadná časť stroja je chránená aerodynamicky tvarovaným krytom.

40

Letecký pohľad na Johnsonovo vesmírne stredisko. Stredisko je sídlom oddielu astronautov Spojených štátov amerických a je zodpovedné za ich výcvik. Sídli v ňom aj Stredisko riadenia vesmírnych letov NASA, ktoré koordinuje a sleduje všetky pilotované vesmírne lety Spojených štátov.

41

Raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 15 práve vychádza z montážnej haly VAB a mieri na miesto svojho štartu, rampu 39-A. Vyše 100 metrov vysoká zostava spolu s vypúšťacou vežou sa pohybuje na transportéri crawler. Scéna sa odzrkadľuje na pokojnej hladine zálivu.

42

Astronaut John Glenn počas predštartovných operácií nastupuje do kozmickej lode Friendship 7. Po následnom štarte 20. februára 1962 sa John Glenn stal prvým americkým astronautom na obežnej dráhe.

43

Lunárny modul Eagle pripravený na pristátie na Mesiaci odfotografoval astornaut Michael Collins z paluby veliteľského modulu Columbia. Modul Eagle bol prvou pilotovanou kozmickou loďou, ktorá pristála na povrchu Mesiaca.

44

Raketoplán Discovery čaká na štartovacom komplexe 39-A na svoj 36. let do vesmíru. Záber bol urobený 11. marca, 4 dni pred štartom, kedy nastal spln Mesiaca.

45

Kozmická nákladná loď Progress 26 sa približuje k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Progress 26 automaticky zakotvila v module Pirs 5. augusta 2007.

46

Astronaut Harrison Hagan Schmitt robí prieskum na povrchu Mesiaca počas posledného výstupu človeka na mesačný povrch v 20. storočí. Smith a jeho veliteľ Eugene Andrew Cernan pristáli na Mesiaci 11. decembra 1972 v lunárnom module Challenger.

47

Kolektory sondy Genesis na zachytávanie slnečného vetra pred ich inštaláciou do sondy. Jednotlivé šesťuholníkové plôšky boli z ultratenkých materiálov, medzi ktorými bolo napríklad zlato, diamant, zafír, silikón a iné.

48

Astronaut Robert C. Stewart, člen misie STS-41-B, testuje manévrovaciu jednotku MMU, ktorá mu umožnila vzdialiť sa od raketoplánu až na 93 metrov bez istiaceho lana.

49

Raketoplán Discovery štartuje na misiu STS-41, ktorej cieľom bolo vyniesť sondu Ulysses do vesmíru. V popredí stojí na druhej rampe jeho sesterský raketoplán Columbia

50

Kozmická loď Sojuz TMA-9 pristáva na padáku v juhovýchodnej časti Kazachstanu. Na jej palube sa z Medzinárodnej vesmírnej stanice na Zem vracala 14. základná posádka.

51

Zážih raketového stupňa Agena potom, čo sa toto nepilotované teleso spojilo s pilotovanou kozmickou loďou Gemini 10. Motor Ageny bol využitý na zvýšenie obežnej dráhy komplexu.

52

Dvojstupňová nosná raketa Saturn IB na štartovacej rampe. Snímka vznikla počas skúšobného odpočítavania (Countdown Demonstration Test) pred historickým letom kozmickej lode Apollo 18. Táto loď sa totiž na obežnej dráhe spojila s ruskou loďou Sojuz 19 v rámci spoločného kozmického letu Apollo-Sojuz.