Rue du Faubourg-Saint-Honoré

Rue du Faubourg-Saint-Honoré (ulica Predmestie svätého Honoré) je ulica v Paríži. Nachádza sa v 8. obvode. Ulica je charakteristická množstvom luxusných obchodov, umeleckých galérii a zahraničných ambasád. Z ulice je vstup do Elyzejského paláca, sídla francúzskeho prezidenta. Predmestie získalo názov podľa miestneho kostola zasväteného svätému Honoriovi z Amiens, patrónovi pekárov.

Poloha

Ulica vedie od križovatky s Rue Royale a končí na námestí Place des Ternes pri križovatke s Avenue de Wagram. Ulica je orientovaná zhruba od východu na západ. Smerom na východ pokračuje ulica Rue Saint-Honoré a na západe nadväzuje Avenue des Ternes.

Dejiny

V stredoveku sa ulica, ktorá viedla od kostola sv. Honoria, dnes zaniknutého, ktorý sa nachádzal medzi ulicami Rue Croix-des-Petits-Champs a Rue des Bons-Enfants k bývalému mostu Roule, nazývala Rue du Faubourg-Saint-Honoré. Tá časť ulice nachádzajúca sa medzi Rue La Boétie a Place des Ternes sa nazývala Chausée du Roule (1635), Rue du Bas-Roule a Rue du Haut-Roule a neskôr Rue du Faubourg-du-Roule podľa predmestia Roule.

V 17. storočí sa vo štvrti Faubourg Saint-Honoré usadzovali bohaté vrstvy, najmä finančníci, ktorí si tu vystavali svoje mestské paláce, z ktorých mnohé sa zachovali dodnes. Rozvoj pokračoval i v 18. storočí, najmä vďaka odlivu obyvateľov z obľúbenej štvrte Marais a usídlenia regenta Filipa II. Orleánskeho v neďalekom Palais Royal v rokoch 1715 – 1723.

V rokoch 1724 a 1726 vydal Ľudovít XV. zákaz nových stavieb a parcelácie pozemkov v štvrti, aby sa zamedzilo špekuláciám. Tieto obmedzenia boli zmiernené v rokoch 1740 a 1765.

Významné stavby

Dom č. 14: postavený na konci 18. storočia, v rokoch 1811 – 1835 tu sídlila radnica bývalého 1. obvodu
Dom č. 22: na konci 19. storočia tu otvorila svoj módny salón Jeanne Lanvinová (1847 – 1946), jedna z prvých francúzskych návrhárok
Dom č. 24: v dome z 18. storočia sídli od roku 1879 firma Hermès
Dom č. 25: bývalá parížska rezidencia monackých kniežat, než ju princ Albert I. presunul do paláca na Avenue Georges-Mandel
Dom č. 29: palác Hôtel de Rohan-Montbazon pochádza z roku 1719. Jedna zo sál si uchovala empírovú výzdobu
Dom č. 31: palác Hôtel Pillet-Will bol postavený v roku 1887 pre grófa Frédérica Pillet-Willa, správcu Banque de France na mieste bývalého paláca Hôtel Marbeuf, od roku 1967 je tu osobná rezidencia japonského veľvyslanca
Dom č. 33: Hôtel Perrinet de Jars (tiež Hôtel de Guébriant) bol postavený v roku 1714 pre Annu Levieuxovú, manželku bankára, dnes tu sídli súkromný parížsky klub Cercle de l'Union interalliée. Budova smerujúca do ulice je z roku 1928.
Dom č. 35: dvojča domu č. 33, tiež bol postavený v roku 1714 pre Louisa Chevaliera, prezidenta Parížskeho parlamentu, dnes patrí veľvyslanectvu Spojeného kráľovstva.
Dom č. 39: Hôtel de Charost bol postavený v rokoch 1720 – 1722. V roku 1760 bol interiér zariadený v novoklasicistickom štýle. V roku 1814 dom i s celým zariadením kúpilo Spojené kráľovstvo pre svoju ambasádu. Pri príležitosti návštevy kráľovnej Viktórie tu bol vybudovaný trónny sál. Dnes je tu súkromná rezidencia britského veľvyslanca.
Dom č. 41: Hôtel de Pontalba postavil v rokoch 1842 – 1855 Louis Visconti pre barónku Michaelu de Pontalba na mieste bývalého paláca Hôtel d'Aguesseau, ktorý kúpila roku 1836. V rokoch 1966 – 1971 bol palác reštaurovaný a dnes slúži ako osobná rezidencia amerického veľvyslanca.
Dom č. 55: bývalý Hôtel d'Évreux, podľa mena prvého majiteľa, vrchného veliteľa francúzskej armády Louis Henri de La Tour d'Auvergne, grófa z Évreux, je dnes súčasťou Elyzejského paláca. Bol postavený v roku 1720.
Dom č. 76: v dome sídli Galerie Charpentier, ktorú má prenajatú aukčná sieň Sotheby's
Dom č. 85: Hôtel de La Vaupalière bol postavený v roku 1768. Fasáda smerom do záhrady (viditeľná z Avenue Matignon) v štýle Ľudovíta XVI. je chránená ako historická pamiatka.^[1] Dnes tu má centrálne sídlo spoločnosť AXA.
Dom č. 96: Hôtel de Beauvau, ktorý dal postaviť v roku 1768 Charles Juste de Beauvau-Craon (1720 – 1793), maršal Francúzska, v roku 1859 kúpil dom francúzsky štát pre ministerstvo Alžírska a kolónii, dnes tu sídli ministerstvo vnútra.

Dom č. 112: Le Bristol je päťhviezdičkový hotel, ktorý patrí k najluxusnejším v Paríži. Z dôvodu blízkosti prezidentského paláca sú tu často ubytovaní významní hostia.
Dom č. 120: Hôtel de Chastenaye, palác z konca 18. storočia
Dom č. 134: palác v štýle empíru bol postavený pre matematika Josepha Louisa Lagranga
Dom č. 135: Hôtel de Rigny tiež nazývaný Hôtel de Fels, zo 60. rokov 19. storočia patril členom rodiny Talhouët-Roy. Bol postavený ako napodobnenina (pastiš) štýlu konca 18. storočia. Na ulicu vedú dva prízemné pavilóny, corps de logis sa nachádza medzi nádvorím a záhradou.
Dom č. 137: Hôtel Schneider tiež nazývaný Hôtel de Talhouët-Roy dal postaviť francúzsky priemyselník Henri Schneider (1840 – 1898). Dnes tu sídli produkčná spoločnosť EuropaCorp filmára Luca Bessona.
Dom č. 154: Kostol svätého Filipa postavený v rokoch 1772 – 1784, ktorý postavil architekt Jean-François-Thérèse Chalgrin (1739 – 1811)
Domy č. 183 – 189: blok malých domov z 18. storočia, ktoré predstavujú pôvodnú zástavbu na predmestí Roule
Dom č. 208: nemocnicu a vzdelávací ústav dal v roku 1784 postaviť finančník Nicolas Beaujon, v roku 1935 bola nemocnica preložená do nového objektu v Clichy-sur-Seine a budova bola premenená na policajné komisárstvo. Dnes slúži ako kultúrny dom radnice 8. obvodu.
Dom č. 222: kláštor dominikánov založený v roku 1874 vrátane kostola Zvestovania Panny Márie v novobyzantskom štýle. Kláštor sa nachádza v paláci z 19. storočia a jeho zvonica pochádza z roku 1925. Moderná prístavba je z roku 2008.
Dom č. 240: spisovateľ Gustave Flaubert (1821 – 1880) tu žil od roku 1875 až do svojej smrti.
Dom č. 252: koncertná sieň Salle Pleyel.