Vláda Čínskej republiky

Vláda Čínskej republiky (čín. 中华民国政府 Čung-chua Min-kuo Čeng-fu) je súhrnné označenie pre ústrednú štátnu správu Čínskej republiky (Taiwanu). Na podobe vlády sa odráža jednak unitárny charakter štátu, jednak povaha politického systému štátu, ktorý je založený na kombinácií princípov západnej politickej filozofie s „časom preverenými“ štruktúrami tradičnej čínskej štátnej správy tak, ako ich vyjadril hlavný ideológ Čínskej republiky Sunjatsen.

Vláda sa delí do úsekov nazývaných dvory (singulár čín. 院 jüan). Okrem Legislatívneho, Výkonného a Súdneho dvora, ktoré sú vrcholnými orgánmi zákonodardnej, výkonnej a súdnej moci (podobne ako je tomu v západných liberálnodemokratických politických systémoch), vládu tvorí aj Skúšobný a Kontrolný dvor. Tie sú špecificky čínskymi inštitúciami. Skúšobný dvor má v kompetencii vykonávanie prijímacích skúšok potrebných na prijatie do civilnej štátnej služby a zabezpečovanie personálnych záležitostí civilných štátnych zamestnancov, zatiaľ čo Kontrolný dvor vykonáva dohľad nad výkonom štátnej správy, pričom jeho právomoc kontrolovať činnosť a v prípade potreby podávať žalobu sa vzťahuje na všetkých členov vlády vrátane hlavy štátu.

Historický vývoj

Politický systém súčasného Taiwanu sa zakladá na Ústave Čínskej republiky, ktorá bola prijatá 25. decembra 1947. Ústava upevňovala republikánsku formu štátu, ktorou sa Čínska republika (vznik 1. januára 1912) rozišla s päťtisícročnou čínskou tradíciou absolutistickej monarchie. Napriek tomu, že ústava deklarovala demokratickú formu vlády a občianske slobody porovnateľné so západnými liberálnymi demokraciami, v praxi ostala v platnosti len šesť mesiacov. Totiž od roku 1948, no najmä po porážke vojsk Čínskej republiky v občianskej vojne a stiahnutí jej síl na Taiwan a priľahlé ostrovy, mala vláda prezidenta republiky Čankajška (vládol do roku 1975) diktátorský charakter. Pomocou núdzových dekrétov a stanného práva upevnil moc úradu prezidenta a zároveň zabezpečil faktickú vládu jednej strany, Kuomintangu (Čínskej národnej strany), nad krajinou. Protežovanie prišelcov nad domácim obyvateľstvom prirodzene spôsobovalo napätie na Taiwane.

Až v roku 1986 Kuomintang pristúpil na liberalizáciu režimu. Zrušil stanné právo, zlegalizoval zakladanie politických strán a odstránil obmedzenia občianskych práv. Vo svojom inauguračnom prejave 20. mája 1990 oznámil prezident republiky Lee Teng-hui svoj zámer v priebehu dvoch rokov zrealizovať ústavnú reformu.

Deľba moci

Skúšobný dvor

Skúšobný dvor pripravuje a administruje prijímacie skúšky do civilnej štátnej služby. Zároveň spravuje personálne záležitosti civilných štátnych zamestnancov vrátane ich povyšovania a odmeňovania. Oddelením tejto skúšobnej právomoci od výkonnej moci sa ústavodarcovia snažili znemožniť protekcionárstvo. Dôležité postavenie tohto dvora súvisí s dôrazom, ktorý čínska politicko-kultúrna tradícia kladie na preskúšavanie a prijímanie štátnych úradníkov.

Prezidenta Skúšobného dvora a jeho 19 členov menuje prezident republiky so súhlasom Legislatívneho dvora na obdobie šiestich rokov.

Kontrolný dvor

Kontrolný dvor je svojou funkciou podobný Súdnemu dvoru. Nadväzuje na cenzorát, čínsky kontrolný úrad zriadený ešte počas vlády dynastie Čchin koncom 2. storočia pred Kr. na bránenie korupcii a zneužívaniu úradníckych funkcií. Rozsah kompetencií Kontrolného dvora sa v priebehu jeho existencie dynamicky menil. Pôvodne boli jeho členovia volení nepriamo na obdobie šiestich rokov provinčnými a osobitnými mestskými zastupiteľstvami, ako aj zástupcami mongolskej a tibetskej menšiny a čínskej diaspóry. Od konca 60. rokov naberala činnosť dvora kontroverzný charakter – jeho členovia začali neprimerane obviňovať z korupcie. V dôsledku toho začali ozývať hlasy (najmä od Wisdom Coalition) volajúce po presune kontrolných kompetencií na Legislatívny dvor, ktorý mal demokratickejší charakter. V dôsledku ústavnej reformy v rokoch 1991 – 1993 sa Kontrolný dvor pretransformoval zo zastupiteľského voleného orgánu do podoby kvázisúdneho orgánu, ktorého členov menuje prezident so súhlasom National Assembly. Stratil právomoc schvaľovať nominácie prezident a viceprezidenta Súdneho dvora a Skúšobného dvora. Dvor mal pôvodne 223 členov, čo sa do roku 1991 zredukovalo na 51 a do roku 1993 len na 29.

Použitá literatúra

• Otázky a odpovědi o Čínské republice na Tchaj-wanu, Taipei: Government Information Office, 1993, ISBN 957-00-2462-3 
• Copper, John Franklin (2007a), „CONSTITUTION (OF THE REPUBLIC OF CHINA) (CHUNGHUA-MIN-KUO HSIEN-FA)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 98-99, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007b), „CONTROL YUAN (CHIEN-CHA-YUAN)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 100, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007c), „EXAMINATION YUAN (KAO-SHIH-YUAN)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 119-120, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007d), „EXECUTIVE YUAN (HSING-CHENG-YUAN)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 120, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007e), „EXECUTIVE YUAN COUNCIL (HSING-CHENG-YUAN HUIYI)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 121, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007f), „JUDICIAL YUAN (SZU-FA-YUAN)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 150-151, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007g), „LEGISLATIVE YUAN (LI-FA-YUAN)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 162-164, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Copper, John Franklin (2007h), „NATIONAL ASSEMBLY (KUO-MIN TA-HUI)“, Historical dictionary of Taiwan (Republic of China) (3. vyd.), Lanhmam, MD: Scarecrow Press, str. 180-182, ISBN 978-0-8108-5600-4 
• Schneider, Axel (c2002), „Taiwan—Political system“, in Levinson, David; Christensen, Karen, Encyclopedia of modern Asia, Volume 5, Possession to Turkey, New York, NY: Charles Scribner's Sons, str. 384-386, ISBN 0-684-80617-7