Preskočiť na obsah

Vladivoj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladivoj
Český knieža
Vladivoj, erb
Panovanie
DynastiaPřemyslovci/Piastovci (?)
Panovanie1002 – 1003
PredchodcaBoleslav III.
NástupcaJaromír
Biografické údaje
Narodenie981?
Úmrtiejanuár 1003
Praha?
Rodina
OtecMešek I.?
MatkaDoubravka Přemyslovna?
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVladivoj
(multimediálne súbory na commons)

Vladivoj (* 981? – † január 1003) bol českým kniežaťom v rokoch 1002 – 1003.

Vladivojov pôvod nie je jasný, no pravdepodobne bol synom Doubravky Přemyslovny a poľského kniežaťa Meška, a teda mladším bratom poľského kniežaťa a kráľa Boleslava Chrabrého. Tento predpoklad vyslovil už v roku 1895 Oswald Balzer.[1] Iná hypotéza tvrdí, že bol zabudnutým potomkom přemyslovského rodu. Ide však iba o špekuláciu zakladajúcu sa na tom, že v danej dobe mohol na kniežacej stolec zasadnúť iba Přemyslovec.

Dúbravka Přemyslovna Meškovi porodila syna Boleslava a dcéru Dorotu, pri Vladivojovi však táto istota chýba. Zrejme však bol príbuzným Přemyslovcov a zároveň Piastovec. Meškovi synovia (prinajmenšom Boleslav Chrabrý) by boli v tom prípade z matkinej strany vnuci českého kniežaťa Boleslava I. a bratranci Boleslava III., Jaromíra a Oldřicha.

Na českom tróne

[upraviť | upraviť zdroj]

Po úteku Boleslava III. bol Vladivoj dosadený Boleslavom Chrabrým na český kniežací stolec. Podľa kronikára Detmara Merseburského bol v Čechách prijatý „jednomyseľne pre príbuzenstvo a veľkú sympatiu“. V Čechách však v tom čase existovali prinajmenšom dve skupiny veľmožov, z ktorých jedna bola pronemecká a druhá propoľská, pričom prvá z nich bola v danej dobe zrejme v menšine.

V novembri 1002 Vladivoj v Regensburgu prisľúbil, údajne „v dôsledku múdrej rady“, vernosť kráľovi Henrichovi II. a odmenou dostal Čechy v léno. Stal sa tak prvým českým vladárom, ktorý si nechal Čechy udeliť od rímskeho panovníka, čo bola významná zmena pomeru českých panovníkov v Rímsko-nemeckej ríši.[2] Rímski panovníci na základe tohto Vladivojovho úkonu v 11. a 12. storočí (až do vydania Zlatej buly sicílskej) opakovane zasahovali do nástupníctva jednotlivých kniežat z rodu Přemyslovcov. Historička Barbara Krzemieńska je toho názoru, že Boleslav Chrabrý v tejto dobe už zrejme obsadil Moravu a Vladivoj si lénnym sľubom chcel poistiť aspoň Čechy (navyše sa potom nemusel obávať Henrichova vojská).

Vladivoj razil vlastné denáre.[3] Podľa kronikárov bol notorickým alkoholikom: „vždy smädom trápený bol tak, že ani hodinu bez pitia trvať nemohol“, a už začiatkom roka 1003 sa upil na smrť. Po smrti Vladivoja bol vďaka vojenskej pomoci Henricha II. na český kniežací stolec dosadený knieža Jaromír, čoskoro však musel utiecť pred Boleslavom III. a Boleslavom Chrabrým.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BALZER, O. Genealogia Piastów. Kraków, 2005. S. 109-110.
  2. BLÁHOVÁ, Marie; FROLÍK, Jan; PROFANTOVÁ, Naďa. Velké dějiny zemí Koruny české I. Do roku 1197. Praha ; Litomyšl: Paseka, 1999. 800 stran. ISBN 80-7185-265-1. S. 353.
  3. Přemyslovci. Budování českého stát. Praha, 2009. S. 194.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladivoj


Vladivoj
Vladárske tituly
Predchodca
Boleslav III.
České knieža
10021003
Nástupca
Jaromír