Preskočiť na obsah

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024
ŠtátEurópska únia Európska únia
Druhparlamentné voľby
Dátum6. – 9. jún 2024
Účasť51,05%
Poradie volieb
Predchodca 2019 2024 2029 Nástupca
Výsledky v členských štátoch. Štáty sú zafarbené podľa najväčších strán podľa počtu hlasov

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa v Európskej únii (EÚ) konali v dňoch 6. až 9. júna 2024. Boli to desiate parlamentné voľby od prvých priamych volieb v roku 1979 a prvé voľby do Európskeho parlamentu po brexite.[1][2] Celkovo bolo zvolených 720 poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí zastupujú viac ako 450 miliónov ľudí z 27 členských štátov.[pozn. 1] Tieto voľby sa konali súčasne s viacerými ďalšími voľbami v niektorých členských štátoch Európskej únie.

Najviac kresiel v Európskom parlamente získala Európska ľudová strana pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Proeurópske centristické, liberálne, sociálnodemokratické a environmentálne strany utrpeli straty, zatiaľ čo pravicovo-populistické strany, ktoré sú proti EÚ, dosiahli nárast. Pravicová skupina Európskych konzervatívcov a reformistov predbehla centristickú skupinu Obnovme Európu a získala štvrtý najvyšší počet kresiel, zatiaľ čo ďalšia pravicová skupina Patrioti pre Európu, nástupkyňa skupiny Identita a demokracia, získala tretí najvyšší počet kresiel. Okrem toho vznikla krajne pravicová skupina Európa zvrchovaných národov, ktorá sa stala najmenšou skupinou v Parlamente. Celkovo 187 poslancov Európskeho parlamentu (25 % parlamentu) patrí k tvrdej pravici, čo je viac členov ako kedykoľvek predtým v histórii.[3]

Ursula von der Leyenová bola 18. júla 2024 v tajnom hlasovaní Európskeho parlamentu opätovne zvolená za predsedníčku Európskej komisie.[4]

Pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

V predchádzajúcich voľbách, ktoré sa konali v dňoch 23. - 26. mája 2019, z hľadiska politických skupín v parlamente, viedli k tomu, že skupina Európskej ľudovej strany a S&D utrpeli značné straty, zatiaľ čo liberálni/centristickí („Obnovovatelia“), Zelení/EFA a ID dosiahli značné zisky, pričom ECR a Ľavica zaznamenali malé oslabenie. Európska ľudová strana pod vedením Manfreda Webera získala najviac kresiel v Európskom parlamente, avšak potom nedokázala zabezpečiť preňho podporu ostatných strán ako kandidáta na predsedu Komisie. Po počiatočnej patovej situácii sa Európska rada rozhodla nominovať Ursulu von der Leyenovú ako kompromisnú kandidátku na novú predsedníčku Komisie a Európsky parlament zvolil von der Leyenovú 383 hlasmi (potrebných bolo 374 hlasov). Európsky parlament potom 27. novembra 2019 schválil Komisiu ako celok, pričom získala 461 hlasov.

Vo voľbách v roku 2019 došlo k nárastu volebnej účasti, keď hlasovalo 50,7 % oprávnených voličov v porovnaní so 42,5 % vo voľbách v roku 2014. Išlo o prvé zvýšenie volebnej účasti od prvých volieb do Európskeho parlamentu v roku 1979.[5] Z údajov Eurobarometer vyplýva, že v roku 2024 sa 71 % Európanov vyjadrilo, že v júni pravdepodobne pôjdu voliť, čo je o 10 % viac ako tých, ktorí sa tak vyjadrili v roku 2019.[6]

Od posledných celoeurópskych volieb pravica v Európe naďalej rastie, zostáva však rozdelená, najmä kvôli ruskej invázii na Ukrajinu a otázke vzťahov s Ruskom.[7] V roku 2024, pred voľbami do Európskeho parlamentu, pravicovo-populistické strany držia alebo sa podieľajú na politickej moci v Maďarsku (Fidesz), Taliansku (Bratia Talianska), Švédsku (Švédski demokrati), Fínsku (Strana Fínov), na Slovensku (Slovenská národná strana) a v Chorvátsku (Hnutie za vlasť).[8] Stredopravicová EPP „vyvolala u niektorých komentátorov pozornosť“ pre svoje úsilie očariť strany v ECR, aby vytvorili široký konzervatívny blok,[9] ktorý by mohol narušiť dlhoročný status quo, podľa ktorého sa EPP delí o moc so stredoľavou S&D a centristickou skupinou Obnovme Európu.[10]

Dátum volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Termín volieb bol v Portugalsku zvolený na predĺžený víkend, keď sa 10. júna slávil štátny sviatok Deň Portugalska, čo malo znížiť volebnú účasť.[11] Napriek snahe portugalských lídrov nájsť kompromis sa nepodarilo zmeniť predvolený termín 6. - 9. júna, ktorý si na zmenu vyžadoval jednomyseľné hlasovanie.

Volebný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Európskeho parlamentu upravuje Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie a Akt o voľbách poslancov Európskeho parlamentu vo všeobecných a priamych voľbách (volebný akt). Vo volebnom akte sa uvádza, že volebný postup sa riadi vnútroštátnymi predpismi v každom členskom štáte s výhradou ustanovení tohto aktu.[12] Voľby sa uskutočňujú na základe všeobecného priameho volebného práva na základe pomerného zastúpenia s použitím systému zoznamov alebo systému jedného prenosného hlasu.[13] Vnútroštátny volebný prah nesmie presiahnuť 5 % odovzdaných hlasov.[14]

Pokusy o reformu volebného systému

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2018 sa Rada dohodla na zmene volebného práva EÚ a na reforme starých zákonov z volebného zákona z roku 1976 v znení zmien z roku 2002. Nové ustanovenia zahŕňali povinný prah 2 % pre krajiny s viac ako 35 kreslami a pravidlá, ktoré majú zabrániť tomu, aby voliči hlasovali vo viacerých krajinách.[15] Po tom, ako Rada prijala akt na základe súhlasu Európskeho parlamentu v júli 2018, nie všetky členské štáty ho ratifikovali pred voľbami v roku 2019, ktoré sa konali podľa starých pravidiel. Od roku 2023 reformu ešte musí ratifikovať Cyprus a Španielsko;[16] Nemecko ju ratifikovalo až v lete 2023.

Európsky parlament 3. mája 2022 odhlasoval návrh nového volebného zákona, ktorý obsahuje ustanovenia o voľbe 28 kresiel na nadnárodných zoznamoch.[17] K roku 2024 túto reformu neschválila Rada, ktorá ju musí schváliť jednomyseľne, čo znamená, že voľby sa budú konať podľa volebného zákona z roku 1976 v znení zmien z roku 2002.

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku brexitu bolo v januári 2020 27 kresiel z britskej delegácie rozdelených medzi iné krajiny (tí, ktorí boli zvolení v roku 2019, ale ešte nezasadli, zaujali svoje miesta).[18] Ďalších 46 kresiel bolo zrušených, pričom celkový počet poslancov EP sa znížil zo 751 na 705.[19]

V správe Európskeho parlamentu sa vo februári 2023 navrhlo upraviť rozdelenie v Európskom parlamente a zvýšiť počet poslancov zo 705 na 716 s cieľom prispôsobiť sa vývoju obyvateľstva a zachovať degresívnu proporcionalitu.[20] Návrh bol schválený na plenárnom zasadnutí v júni 2023.[20] Rada 26. júla 2023 dosiahla predbežnú dohodu, na základe ktorej sa počet poslancov Európskeho parlamentu zvýšil na 720.[21] Európsky parlament 13. septembra 2023 súhlasil s týmto rozhodnutím,[22] ktoré Európska rada prijala 22. septembra 2023.[23]

Volebný systém podľa krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Členský štát Počet kresiel Dátum Vek na účasť vo voľbách Povinná účasť na voľbách Hlasovanie v neprítomnosti Min. vek na kandidatúru Konštitúcie Právna hranica[pozn. 2] Maximálna hranica Volebný systém
Belgium Belgicko 22(+1) 9. jún[24] 16[25] Áno[26] Poštou a prostredníctvom splnomocnenca 18 3 — Až do 50% D'Hondtova metóda
Bulgaria Bulharsko 17 9. jún[27] 18 Áno (neuplatňuje sa) — 21 1 ~5,9% Volebná kvóta
Cyprus Cyprus 6 9. jún[28] 18 Nie — 21 01 1,8%[29] ~14,3% Volebná kvóta
CZE Česko 21 7.-8. jún[30] 18 Nie — 21 01 5% D'Hondtova metóda
Denmark Dánsko 15(+1) 9. jún[31] 18 Nie Poštou 18 01 — ~6,3% D'Hondtova metóda
Estonia Estónsko 7 3.-9. jún[pozn. 3][32] 18 Nie Poštou a online 21 01 — 12,5% D'Hondtova metóda
Finland Fínsko 15(+1) 9. jún 18 Nie Poštou 18 01 — ~6,3% D'Hondtova metóda
France Francúzsko 81(+2) 9. jún[33] 18 Nie Prostredníctvom splnomocnenca 18 01 5% D'Hondtova metóda
Greece Grécko 21 9. jún[34] 17 Áno (neuplatňuje sa) Poštou 25 01 3% ~4,5% Volebná kvóta
Netherlands Holandsko 31(+2) 6. jún[35] 18 Nie Poštou a prostredníctvom splnomocnenca 18 01 ~3,2%[36] D'Hondtova metóda
CRO Chorvátsko 12 9. jún[37] 16 Nie — 18 1 5% ~7,7% D'Hondtova metóda
Ireland Írsko 14(+1) 7. jún[38] 17 Nie — 21 3 N/A Až do 20% Systém jedného prenosného hlasu
Lithuania Litva 11 9. jún 18 Nie Poštou 21 01 5%[39] ~8,3% Volebná kvóta
Latvia Lotyšsko 9(+1) 8. jún[40] 18 Nie Poštou 21 1 5%[41] 10% Sainte-Laguëova metóda
Luxembourg Luxembursko 6 9. jún[42] 18 Áno Poštou 18 1 — ~14,3% D'Hondtova metóda
HUN Maďarsko 21 9. jún[43] 18 Nie Poštou 18 01 5% D'Hondtova metóda
Malta Malta 6 8. jún[44] 16 Nie — 18 01 N/A ~14.3% Systém jedného prenosného hlasu
GER Nemecko 96 9. jún[45] 16 Nie Poštou 18 01 — ~1,0% Sainte-Laguëova metóda
Poland Poľsko 53(+1) 9. jún[46] 18 Nie Poštou a prostredníctvom splnomocnenca 21 13 5% Volebná kvóta
Portugal Portugalsko 21 9. jún[47] 18 Nie — 18 01 — ~4,5% D'Hondtova metóda
Rakúsko Rakúsko 20(+1) 9. jún[48] 16 Nie Poštou 18 1 4% ~4,8% D'Hondtova metóda
Romania Rumunsko 33 9. jún[49] 18 Nie — 23 01 5% D'Hondtova metóda
Slovakia Slovensko 15(+1) 8. jún[50] 18 Nie — 21 01 5% ~6,3% Volebná kvóta
Slovenia Slovinsko 9(+1) 9. jún[51] 18 Nie Poštou 18 01 — 10% D'Hondtova metóda
Spain Španielsko 61(+2) 9. jún 18 Nie Poštou 18 01 — ~1.6% D'Hondtova metóda
Sweden Švédsko 21 9. jún[52] 18 Nie Poštou 18 01 4% ~4.5% Sainte-Laguëova metóda
ITA Taliansko 76 8.-9. jún[53] 18 Nie — 25 5 4% Volebná kvóta

Výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Volebná účasť bola na úrovni 51,05% najvyššia za posledných 30 rokov.[54] Voľby vyhrala Európska ľudová strana (EPP), druhé miesto získali Socialisti a demokrati (S&D) a piate liberáli z Obnovme Európu (RE). Tieto strany majú spolu 401 zo 720 poslaneckých mandátov.[55] Voľby však zaznamenali výrazný nárast pravicových strán, pričom Patrioti pre Európu a Európski konzervatívci a reformisti obsadili tretie a štvrté miesto.

Frakcia Počet kresiel +/–
Skupina Európskej ľudovej strany 188 +1
Progresívna aliancia socialistov a demokratov 136 –12
Patrioti pre Európu 84 +8
Európski konzervatívci a reformisti 78 +16
Obnovme Európu 77 –20
Zelení/Európska slobodná aliancia 53 –14
Ľavica v Európskom parlamente – GUE/NGL 46 +6
Európa suverénnych národov 25 Nová
Nezaradení 33 -24

Reakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred zverejnením všetkých výsledkov rozpustil francúzsky prezident Emmanuel Macron Národné zhromaždenie a vyhlásil parlamentné predčasné voľby na 30. jún a 7. júl.[56]

Voľby v členských štátoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024

Na Slovensku sa voľby konali 8. júna 2024. Voliči si vo voľbách vybrali 15 europoslancov, ktorí ich budú zastupovať do roku 2029.[8]

Následky

[upraviť | upraviť zdroj]

Nové frakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Patrioti pre Európu

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Patrioti pre Európu

30. júna 2024 vyhlásil maďarský premiér a predseda strany Fidesz Viktor Orbán spolu s bývalým českým premiérom Andrejom Babišom (ANO 2011) a bývalým rakúskym ministrom vnútra Herbertom Kicklom (FPÖ) svoj úmysel vytvoriť novú frakciu s názvom Patrioti pre Európu. Po tom, čo sa pridalo viacero strán, splnila frakcia kritéria na jej oficiálne vytvorenie a uznanie v Európskom parlamente (EP).[57] Frakcia má 84 poslancov, čím sa stala treťou najväčšou v EP.

Európa suverénnych národov

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Európa suverénnych národov

V júni bolo oznámené, že nemecká AfD, ktorá bola vyhodená z frakcie Identita a demokracia, viedla rozhovory s inými krajne pravicovými stranami o vytvorení novej parlamentnej frakcie, pokusne pomenovanej "Suverenisti". 10. júla 2024 oficiálne vznikla vďaka splneniu kritérií nová frakcia s názvom Európa suverénnych národov (ESN).[58] S 25 poslancami je toto najmenšia frakcia v EP.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ V septembri 2023 Európska rada zvýšila počet poslancov Európskeho parlamentu zo 705 na 720.
  2. ↑ Toto je zákonná hranica. Podiel hlasov potrebných na získanie mandátu môže byť v niektorých krajinách vyšší.
  3. ↑ Online hlasovanie v Estónsku sa začalo 3. júna a trvalo do 8. júna.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ [Cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Elections [online]. Elections, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Europe’s far right won ground in the EU elections. Can they unite to wield power? [online]. AP News, 2024-06-11, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Parliament re-elects Ursula von der Leyen as Commission President | News | European Parliament [online]. www.europarl.europa.eu, 2024-07-18, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Vote for me! Why turnout is the EU Parliament’s biggest election challenge [online]. POLITICO, 2024-03-22, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ How to win the European election [online]. POLITICO, 2024-04-17, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Hard-right populists are pushing their way into the mainstream. The Economist. Dostupné online [cit. 2024-10-25]. ISSN 0013-0613.
  8. ↑ a b TASR. Voľby do europarlamentu budú na Slovensku 8. júna. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-02-04. Dostupné online [cit. 2024-04-15]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ Subscribe to read [online]. www.ft.com, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online.
  10. ↑ EDUCATION, LSE Executive. Can a Centre-Right Coalition Emerge After The Next EU Elections? | LSE Executive Education [online]. www.lse.ac.uk, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ EU riles Portugal by teeing up June dates for 2024 elections [online]. POLITICO, 2023-05-10, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ [Cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ [Cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ [Cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Decision - 2018/994 - EN - EUR-Lex [online]. eur-lex.europa.eu, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Two years to go: What to expect from the 2024 European Parliament elections [online]. Jacques Delors Centre, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ European Parliament votes in favor of reforming EU elections [online]. POLITICO, 2022-05-03, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Italian proposal for who gets British MEP seats [online]. POLITICO, 2017-04-26, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ MEPs propose cut in their ranks after Brexit [online]. POLITICO, 2017-09-07, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ a b European elections 2024: Parliament proposes more seats for nine EU countries | News | European Parliament [online]. www.europarl.europa.eu, 2023-06-15, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ European Parliament set to grow by 15 MEPs in 2024 [online]. POLITICO, 2023-07-28, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ 2024 European elections: 15 additional seats divided between 12 countries | News | European Parliament [online]. www.europarl.europa.eu, 2023-09-13, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ Decision - 2023/2061 - EN - EUR-Lex [online]. eur-lex.europa.eu, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ Belgium - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ 16-year-olds in Belgium will be able to vote in European elections from 2024 [online]. . Dostupné online. Archivované 2023-03-21 z originálu. (po anglicky)
  26. ↑ NWS, VRT. Jongeren van 16 of 17 jaar zullen dan toch moeten gaan stemmen voor Europese verkiezingen [online]. vrtnws.be, 2024-03-21, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po flámsky)
  27. ↑ Bulgaria - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ Cyprus - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Šablóna:Cite act
  30. ↑ Volby do Evropského parlamentu - základní informace pro voliče - Volby [online]. www.mvcr.cz, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po česky)
  31. ↑ AF /RITZAU. EU-valg: Her er datoen [online]. ekstrabladet.dk, 2023-10-05, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po dánsky)
  32. ↑ | Valimised Eestis [online]. www.valimised.ee, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online.
  33. ↑ Quelles sont les dates des prochaines élections ? [online]. www.service-public.fr, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (Fr)
  34. ↑ Greece - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ KIESRAAD. Dag van stemming Europees Parlementsverkiezing - Activiteit - Kiesraad.nl [online]. www.kiesraad.nl, 2016-05-20, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po flámsky)
  36. ↑ Šablóna:Cite act
  37. ↑ Croatia - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ MATTHEWS, Jane. It's official! The Local and European Elections will be held on Friday 7 June [online]. TheJournal.ie, 2024-03-14, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ IX-1837 Lietuvos Respublikos rinkimų į Europos Parlamentą įstatymas [online]. e-seimas.lrs.lt, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online.
  40. ↑ Grozījumi Eiropas Parlamenta vēlēšanu likumā [online]. LIKUMI.LV, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po lotyšsky)
  41. ↑ Eiropas Parlamenta vēlēšanu likums [online]. LIKUMI.LV, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po lotyšsky)
  42. ↑ Luxembourg - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ ZRT, HVG Kiadó. Eldőlt, mikor lesz 2024-ben az EP- és a magyar önkormányzati választás [online]. hvg.hu, 2023-05-17, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po maďarsky)
  44. ↑ Malta - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Wahltermin Europawahl 2024 - Die Bundeswahlleiterin [online]. www.bundeswahlleiterin.de, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online.
  46. ↑ Poland - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ Portugal - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Austria - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ Romania - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ Slovakia - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ Slovenia - How to vote [online]. European elections 2024: all you need to know, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ Vallag (2005:837) [online]. www.riksdagen.se, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po švédsky)
  53. ↑ Per le elezioni europee si voterà in un giorno e mezzo, l'8 e il 9 giugno [online]. Il Post, 2024-01-25, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. (po taliansky)
  54. ↑ Turnout | 2024 European election results | European Parliament [online]. https://results.election.europa.eu/, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  55. ↑ TASR. Voľby v 27-člennej Únii vyhrala Európska ľudová strana. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-06-09. Dostupné online [cit. 2024-06-10].
  56. ↑ AKTUALITY.SK. Francúzsko mieri k predčasným voľbám, prezident Macron rozpustil parlament [online]. Aktuality.sk, 2024-06-09, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
  57. ↑ Orban's right-wing group meets EU parliament's conditions – DW – 07/07/2024 [online]. dw.com, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. ↑ AfD and allies form new far-right group: Europe of Sovereign Nations [online]. euronews, 2024-07-10, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2024 European Parliament election na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Voľby_do_Európskeho_parlamentu_v_roku_2024&oldid=7935646“