Železničná trať Žilina – Košice

Žilina - Košice
Základné informácie
Číslo trate	180
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	238,88 km
Parametre trate
Rozchod	1435 mm
Počet koľají	2
Traťová trieda	D4
Napájacia sústava	3 kV jednosmerná
v úseku	Žilina - Košice
Max. sklon	15‰
Max. rýchlosť	140
Priebeh trate
Legenda smer Bratislava smer Mosty u Jablunkova smer Rajec 337,632 Žilina 333,300 5,854 Odb. Váh - smer zs. Teplička 332,445 vlečka Kia Motors Slovakia 3,350 Teplička smer zs. Teplička 329,374 Varín 327,670 0,025 Odb. Potok - smer zs. Teplička 326,004 Nezbudská Lúčka-Strečno Váh Strečno II + III (593 m + 524 m) Cesta I/18 Cesta I/18 Strečno I (318 m) Cesta I/18 Cesta I/18 Turiec 316,679 Vrútky smer Zvolen 314,963 Vrútky nákladná stanica 311,866 Sučany Cesta I/18 Váh 307,985 Turany začiatok preložky 304,186 Krpeľany 302,237 Šútovo-Ratkovo Kraľoviansky (nový) (523 m) Cesta I/18 Kraľoviansky (starý) (401 m) koniec preložky 298,571 Kraľovany smer Dolný Kubín Cesta I/70 Orava 295,128 Stankovany 293,133 Ľubochňa 290,820 Švošov 285,723 Hrboltová 282,607 Ružomberok-Rybárpole Cesta I/59 280,353 Ružomberok 276,880 Lisková 275,512 Výhybňa Lisková 272,077 Liptovská Teplá 275,065 271,441 začiatok preložky Váh Diaľnica D1 268,018 Liptovské Vlachy 264,403 Výhybňa Paludza Diaľnica D1 Vlašky Parížovce Liptovský Trnovec Váh 258,159 koniec preložky 257,590 Liptovský Mikuláš Smrečianka 253,694 Okoličné 249,887 Podtureň Diaľnica D1 Belá 246,542 Liptovský Hrádok Váh Cesta I/72 241,443 Kráľova Lehota Čierny Váh 230,581 Východná Biely Váh 224,700 Važec Diaľnica D1 smer Štrbské Pleso 218,315 Štrba Diaľnica D1 215,367 Štrba zastávka 210,725 Lučivná Cesta I/18 206,541 Svit Tatranské elektrické železnice 199,390 Poprad-Tatry smer Plaveč Poprad Cesta I/66 Cesta I/18 193,686 Gánovce 188,680 Spišský Štiavnik 188,033 Štiavnický (158 m) 185,953 Vydrník 181,361 Letanovce 179,945 Spišské Tomášovce 175,961 Smižany 173,290 Spišská Nová Ves smer Levoča Hornád 169,810 vlečka PILVUD 168,454 Teplička nad Hornádom 164,516 Markušovce 161,692 Matejovce nad Hornádom Hornád Hornád 159,114 Chrasť nad Hornádom 157,855 Vítkovce Hornád Hornád 155,501 vlečka Olcnava 155,336 Olcnava 150,886 Spišské Vlachy smer Spišské Podhradie Hornád Hornád 144,089 Krompachy 141,020 Richnava 138,896 Kluknava Hornád 133,402 Margecany smer Červená Skala 131,294 Margecany zastávka začiatok preložky Margecanský (431 m) Bujanovský (3411 m) Košické Hámre Ružínsky (130 m) koniec preložky 126,406 výhybňa Ružín 125,800 Ružín Ružínsky viadukt (280 m) 123,758 Malá Lodina 121,080 Veľká Lodina Hornád Hornád smer Prešov 115,700 Kysak výhybka č. 35/36 114,434 Kysak Hornád 112,407 Trebejov Hornád 107,316 Kostoľany nad Hornádom Hornád Ťahanovský I a II (320 m) 102,746 Ťahanovce Hornád 98,750 Košice smer Zvolen smer Hidasnémeti smer Čierna nad Tisou

Železničná trať Žilina – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

História

Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Otváranie jednotlivých úsekov:

• 1. 9. 1870: Košice – Kysak (– Prešov)
• 8. 12. 1871: Žilina – Poprad
• 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
• 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Priebeh trate

Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle Žilina, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska, z Rajeckej doliny a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Stanice, výhybne a odbočky na trati

> Čierna nad Tisou > Zvolen osobná stanica

Košice

Kostoľany nad Hornádom

Kysak

> Plaveč (Muzsyna PL)

Malá Lodina

výh. Ružín

Margecany

> Červená Skala

Krompachy Spišské Vlachy

> Spišské Podhradie

Markušovce Spišská Nová Ves

> Levoča

Vydrník Poprad Tatry

> Plaveč > Štrbské Pleso TEŽ

Svit

výh. Lučivná

Štrba

> Štrbské Pleso TEŽ

Východná

Kráľová Lehota

Liptovský Hrádok

Liptovský Mikuláš

výh. Paludza

Liptovská Teplá

Lisková

Ružomberok

Ľubochňa

Kraľovany

> Trstená

Turany

Vrútky nákladná stanica

Vrútky

> Zvolen osobná stanica

Varín

> Žilina Teplička

výh. Váh Žilina

> Bratislava hlavná stanica

> Čadca (Ostrava hl. n.)

> Rajec

Modernizácia trate

Tunel za Nezbudskou Lúčkou prekonáva Domašínsky meander

V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.

Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami.

V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o úsek Poprad – Lučivná, ktorý by mal stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. 18. septembra 2020 začala modernizácia úseku firmami TSS Grade a Doprastav za 97 miliónov eur, ktorá sa kvôli problémom s dodávkou potrebných technológií a nárastom cien stavebného materiálu zvýšila dodatkom k zmluve so zhotoviteľom na 106 miliónov eur bez DPH

Prehľad modernizovaných úsekov

úsek		dĺžka	začiatok výstavby	uvedenie do prevádzky
Žilina - Liptovský Mikuláš
	Uzol Žilina (ŽST Žilina - Varín)	11,6 km	máj 2021	Q1 2026 [1]
	Varín – Vrútky	12,7 km
	Vrútky – Turany	8,7 km
	Turany – Ružomberok	27,6 km
	Ružomberok – Paludza	15,9 km
Liptovský Mikuláš - Poprad-Tatry
	Paludza – Liptovský Hrádok	17,8 km	2025	2029
	Liptovský Hrádok – Východná	16 km
	Východná – Lučivná	19,8 km
	Lučivná – Poprad-Tatry (mimo)	12,7 km	september 2020	december 2023
Poprad-Tatry – Košice
	Poprad-Tatry (mimo) – Vydrník	14,2 km	december 2023	Q1 2027
	Vydrník (mimo) – Markušovce	17,6 km	2025	2029
	Markušovce – Krompachy	20,4 km
	Krompachy - Margecany	10,7 km
	Margecany - Kysak	18,9 km
	Kysak - Košice	15,7 km

Podrobnosti modernizácie

Náklady na modernizáciu trate medzi Žilinou a Košicami sú približne 4,5 miliardy eur.

Poprad – Markušovce

Súčasť modernizácie úseku Poprad-Tatry – Krompachy (MOPPKR).

Pozri aj

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Žilina – Košice

Externé odkazy

• Tabuľka traťových pomerov trate Košice - Kraľovany^{[nefunkčný odkaz]}
• Tabuľka traťových pomerov trate Žilina - Kraľovany^{[nefunkčný odkaz]}
• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

Zdroj

• www.vlaky.net
• História trate Archivované 2011-07-22 na Wayback Machine