Svätý
Sviatok: 23. december
* 1739 Guaratingueta, Brazília
† 23. december 1822 São Paulo, Brazília
Význam mena: prvorodený; bojujúci v čele proti nepriateľom
Anton Galvão sa narodil v roku 1739 v meste Guaratingueta v Brazílii, ktoré v tých časoch patrilo do diecézy Rio de Janeiro. Jeho rodina bola kresťansky založená. Otec Antonio patril do tretieho františkánskeho rádu. Matka Izabela sa venovala charitatívnej činnosti. Spolu mali jedenásť detí. Vyrastali v prepychovom dome, keďže otec bol ekonomicky aktívny a obaja rodičia mali politický aj sociálny vplyv. V 13 rokoch poslal otec Antona študovať do jezuitského seminára v meste Belém, kde už študoval jeho brat José (Jozef). V štúdiu sa mu darilo a dosahoval dobré výsledky. Takisto po duchovnej stránke bol veľmi snaživý. Pôvodne chcel vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej, ale jeho otec, ovplyvnený antijezuitským cítením, ho presvedčil, aby vstúpil radšej k františkánom, ktorí mali kláštor v meste Taubate, blízko rodného mesta Guaratinguetá.
Keď mal dvadsaťjeden rokov, 15. apríla 1760, vstúpil do noviciátu v kláštore sv. Bonaventúru v Rio de Janeiro. 11.júla 1762 bol vysvätený za kňaza a v kláštore sv. Františka v São Paulo pokračoval vo svojich filozofických a teologických štúdiách. V roku 1768 bol menovaný za kazateľa, spovedníka a vrátnika kláštora, čo mu umožnilo byť v kontakte s ľuďmi a pomáhať im s ich problémami. O rok neskôr ho poverili službou spovedníka ústavu „Recolhimento“ – bol to dom, kde sa stretávali dievčatá, aby zasvätili svoj život Bohu. Tam stretol sestru Helena Maria del Espiritu Santo, ktorá mala údajné zjavenia Ježiša, ktorý ju žiadal, aby založila nový dom „Recolhimento“. Otec Antonio venoval veľkú pozornosť týmto tvrdeniam a prišiel k záveru, že mali nadprirodzený charakter. 2. februára 1774 teda otvorili nový dom pod názvom Recolhimento de Nuestra Senora de la Concepción de la Divina Providencia (Panny Márie Bohorodičky). 23. februára 1775 však sestra Helena Maria náhle zomrela a otec Antonio prebral zodpovednosť nad dievčatami. Napriek politickým nátlakom, ktorým musel čeliť po založení spoločenstva, komunita prijímala stále viac dievčat. Otec Antonio zaviedol pravidlá pre život v tejto komunite. O pár rokov neskôr, v roku 1929, sa Recolhimento začlenil do Rádu Nepoškvrneného Počatia.
V roku 1781 bol otec Antonio vymenovaný za magistra novicov v kláštore v Macacu. V roku 1798 bol menovaný za gvardiána v kláštore sv. Františka, no biskup mesta São Paulo intervenoval u provinciála a požiadal ho, aby menovanie zrušil, keďže Antonio bol veľmi obľúbený na tom mieste, kde bol. Provinciál vyhovel. Roku 1811 založil Antonio konvent sv. Kláry v Sorocabe pri São Paulo. Po jedenástich mesiacoch sa odtiaľ vrátil späť do kláštora sv. Františka. Dni staroby však prežil až do svojej smrti v dome Recolhimento. Zomrel 23. decembra 1822. Jeho telesne pozostatky sa nachádzajú v kostole “Recolhimento da Luz”. Za svätého bol vyhlásený 11. mája 2007 v São Paulo (Brazília).
